Vyčíta vám mama, že ste sa odsťahovali do iného mesta?

ja neviem, ci som iba ja taka stale nervozna z deti a z povinnosti (vsetko si moc beriem). Ked som bola mala, tak mama na nas vzdy kricala (ked nieco buchotalo, alebo co, tak na nas zakricala a nesla sa hned pozriet co sa deje, alebo nas potichsie upozornit. Hovorila som si ze budem lepsia mama, ale tiez kricim na decka, ked napr. varim, a moc buchaju s hrackami tak na nich krcim, hned sa vyhrazam ze dostanu na prdel, alebo im zoberiem hracky.
Ked je v pohode obdobie, ze sa aj vyrozpravam, a stretnem s kamoskami, tak som aj kludnejsia, aj decka su viac v pohode
Aj vy ste si hovorili, ze budete na deti ini, ako boli vasi rodicia a nedari sa vam to?

@neschopna ak mama pracuje je pre nu 110km vylet casovo narocny, na to aby ste sa len porozpravali
ak je na dochodku je to smutne. Ja som mala prvu dceru v case ked moja mam este pracovala, takze take ze postrazit nehrozilo, musela by brat dovolenku a to sa stalo tak 2x, odkedy je na dochodku stara sa mi o druhu dceru

@eeffka mama pracuje. Tak ja chapem, ze nemoze sem len tak prist. Praveze som ju prosila, ked mala dovolenku.

@neschopna aby prisla k tebe a strazila deti? alebo ze zoberiete deti a pôjdete na kavu, do mesta.... popravde ja az budem babka, detom pomozem ale ziadne take ze operaka/uvarka. Na dovolenke budem odpocivat

tak ja necakam, ze mi tu bude upratovat a varit. Varila,ked som bola po porode, ale tak to sa da pochopit. Skor by mi pomohlo sa rozpravat a keby sa hrala s detmi (proste aby si ich uzivala ako babka), ja by som si rada v klude upratala aj navarila 🙂

@neschopna ja môžem len napísať to, ako to mali moje sestry s našou maminkou.. sestry nikdy od maminky nečakali, že počas dovolenky bude u nich venovať sa vnúčatám.. maminka bola od nich cca 200 km vzdialená a vídali sa cca raz za dva mesiace 🙂 🙂

@neschopna
urcite tvoju maminu chap, ze nie vzdy sa da, je to pracujuci clovek. Na domacnost a deti ste predsa dvaja, tak sa snazte s manzelom zosuladit, aby ste to spolocne stihali.
Dalsia vec, starsi ludia nie su ako my mladi, co ked si zmyslime, tak sme v kosiciach zrazu 😉 oni nie su taki zcestovatelski... neviem ake mas stare deti, ale co tak ich alebo aspon jedno poslat na tyzden na prazdniny? 😉

@neschopna haha, co do ineho mesta ale do statu:D do Chorvatska...a mam to pravidelne servirovane kazdy den, ze som ju obrala o vnucku...tak som tohto roku prisla na tri mesiace domov, tak zase place svokra ,ze nevidi vnucku...zacina mi to liezt na nervy...uz som aj mame povedala, ze je smutne, ze cely zmysel zivota pre nu predstavuje vnucka a ze nic ine za tolko rokov nema, ani priatelov ani hobby nic... dieta by nemalo byt zmysel zivota ani pre rodicov, a nie to pre starych rodicov...deti raz odidu zalozia si svoje rodiny a potom co...kazdy den budem cez skype revat a robit vycitky svedomia.. bohuzial taky je zivot

@neschopna pozri tvoja mama si odmakala svoje, pri dvojickach by som to priala len najvacsiemu nepriatelovi 😀

ak proste nie je ten "babkovsky" typ, a cez svoju dovolenku chodi po dovolenkách, s kamoskami ??? neviem otca nespominas, proste ma svoj program, tak je jedno ci byvas 100km alebo 100m. Proste ma svoj zivot a to nezmenia kilometre. A radim neporovnavaj sa s kamoskami lebo ti prepne a zacni ziadat pomoc aj ked to by snad malo byt samozrejme od manzela

@neschopna
co sa tyka deti...psychicky ta depta fakt, ze si na vsetko sama...a si aj uz unavena z kolotoca, ktory je stale ten isty....vacsine znamych aj mne pomohla "hodinka pre seba"..jednoducho ked pride mm, nech na hodinu postrazi deti a ty zrelaxuj (ci pri telke, pocitaci alebo zumbe atd..) sa ti bude lahsie obchadzat "chyby rodicov"... 😉

nie,nevycita, moja mi to schvaluje a je ochotna chodit ku men aj kazdy tyzden, moja svokra je iny pripad,ta to neprezrala,hoci to ma len 70km,ale ta nepride ako je rok dlhy. Na druhej strane, mame o jedneho triedneho ticheho nepriatela menej v reviri 😉 ku svokre musim hcodit ja, upratovat jej,ale to je na dlhsie....proste to niekto musi robit.
Svagrova to totiz robit nebude....

@neschopna neboj niesi sama,kto by chcel byt lepsim rodicom. ja tiez kricim na mojho starsieho syna,lahko sa rozculim a potom uz je ten isty kolotoc.ja som sama na dva deti,manzel je vacsinu prec mediac aj viac a pride na tyzden domov...rodicia a svokra sice byvaju nedaleko ale od svokry pomoc velmi nedostanem a mama pride ked ju poprosim.ale je to malokedy.takze si dalej "trpim" sama...

ja mám mamu asi 100 metrov od nás 😀 keby mala byt inak orientovaný, kukáme si do okien 😀 vieš, ono jej to je asi ľúto... vzťah mama-dcéra je predsalen špecifický... kamarátka žije na Liptove a pochádza od Bratislavy, tiež je na deti viac-menej sama, manžel je pracovne vyťažený, neviem ako často s maminou vída, ale volajú si každý deň, majú skvelý vzťah 😵 určite ich mrzí, že je to takto a nevidia sa častejšie, ale hold... Mne moja svokra nevie odpustiť, že nežijeme pri nich alebo asi 200 km mimo. Nikdy mi to nepovedala, ale medzi riadkami čítam docela dobre 😀 🙂

@neschopna ja byvam od mamy len par km, ale veru zeby u nas bola ona alebo svokra castym hostom, sa rozhodne povedat neda. tiez ma to dlho trapilo a este aj teraz zaboli, ked vidim, ako si ine babky beru deti k sebe na tyzden, vezmu ich na vylet, do zoo..tie nase strazili vnucata par hodin, rekord je jeden a pol dna..scasti je to dane tym, ze tiez pracuju, no vieme svoje-keby sa velmi chcelo, dalo by sa aj viac 😉. pritom viem, ze baby miluju, ale proste toto im je cudzie. ak chceme, aby boli s detmi, musime prist na vikend k nim. no babky uz neprerobime, je to raz tak a inak asi nebude, treba sa spolahnut len na vlastne sily (a manzelove) a nebudes taka sklamana. ale mas plne pravo byt unavena a frustrovana, v tomto ti plne rozumiem, som na tom velmi podobne. len tiez velmi neviem, ako si s tym poradit, kedze si nemozes od deti ani trosku "oddychnut".
a trosku na odlahcenie-tvoju mamu ospravedlnuje aj to, ze mala dvojicky, tiez ich mam a veru ked budu mat oni deti, dam im to vyzrat!! 😀, aby videli, ake to je a boli mi aspon trosku vdacne (to je vtip-jasne, ze pomozem kolko sa bude dat, no mozno to tiez bude menej, ako si teraz predstavujem).
mamine vycitky, ze si odisla prilis daleko, nepocuvaj. tak to funguje-deti vyrastu a odidu..moze byt rada, ze nezijes v USA.. ty sa nemas preco citit vinna. a mozno si tymto sposobom mama sama pred sebou ospravedlnuje to, ze s vami travi malo casu. alebo je to typ matky, co sa nevie odstrihnut od dospeleho dietata - v kazdom pripade toto je jej problem, nie tvoj 😉

U mňa to bolo podobné.... Teda s mojím mužom som sa poznala od 6. triedy a bývala som len o dva vchody od neho, ale ako náhle sme začali spolu chodiť, rodičia s tým nesúhlasili, že sme ešte mladí atď. .... Keď som skončila strednú obaja sme sa zhodli, že nám rodičia spravia zo života peklo ak pri nich ostaneme... Bývali sme v malom meste pri Bratislave... prvý krok bol odsťahovanie sa do Bratislavy (rodičia tak chodili asi tak často že raz za pol roka aj to tam zablúdili 😅 😅 😅 😅) potom, keď sme boli starší, som študovala v Prahe, takže sme boli ešte ďalej... Rodičom sa to samozrejme nepáčilo, že sa sťahujeme hore dole a že sa nevieme usadiť, ale moje štúdium to vyžadovalo.... Vtedy od tých 20 - 23 som bývala v Prahe a doma u rodičov som bola fakt málo a neraz by som sa vrátila, ale nemohla som, pretože môj muž veľa nezarábal a ja ako 'študent' som veľa peňazí musela investovať.... Keďže sme sa všetci súrodenci rozpŕchli, naši sa rozhodli, že sa presťahujú do hôr.... Oni v Tatrách a my späť do Bratislavy... Moja mama sa so mnou nerozprávala asi 5 rokov, za to, čo som spravila ale nakoniec to všetci prehltli a všetci si uvedomili, že sa nebudeme celý život prispôsobovať mame.... Tak som sa v podstate dokázala úplne osamostatniť 🙂 Netreba si z toho nič robiť, aj keď to bude občas ťažké, ale nakoniec to dobre dopadne 🙂 ak si šťastná tam, kde si, nedovoľ ničomu ťa odtiaľ dostalo, pokiaľ to ty sama nebudeš chcieť 🙂 😉

ja mám pocit, že mne mama vyčíta, že som odišla z dediny do mesta a nemienim sa vrátiť. Môj muž je z mesta a nech isť bývať na dedinu, ja som si už tiež na mesto zvykla. Nevravím dedina pár km od mesta, ale ja som z dediny, kde sa aj vrany otáčajú. V 19tich som odišla a už sa tam nikdy nechcem vrátiť. Mama nám ponúka, aby sme si vo dvore postavili dom, čo sme už asi 1000x odmietli. Nešla by som tam, ani keby mi ten dom aj postaví. Ale ona to spomenie pri každej návšteve, ako by nám bolo dobre. Muž je už z toho na nervy. Takmer všetky kamarátky zo základnej ostali žiť tam, len ja som tá zlá čo odišla a nie je pri mame každý deň. Cez zimu šetrí na kúrení a keď poviem, že majú zimu, tak som paneláková panička. Ideme s mužom do reštiky, divadla, kina, nezabudne podotknúť, že sme meštania. Niekedy si myslím, že mi závidí, lebo ona odišla kvôli otcovi z mesta na dedinu a ostala tam trčať. Pri tom nemáme zlý vzťah, často si telefonujeme, navštevujeme sa, ale v tomto jej nerozumiem,

@neschopna ...ja som 4 roky v UK mam 3 rocnu dceru ...a vycitky od mami cez skype na dennom poriadku ...niekolkokrat.. ☹ ☹ ☹ niekedy sa aj koli tomu pohadame ...ale u nas je to trosku o inom ..u nas je to preto lebo sa navzajom zboznujeme ..a svoju vnucku ona miluje ..aj sestra aj otec ...nevedia prehltnut ☹ to ze ju vidia 2 krat do roka 2-3 tyzdne ...ked idem domov na dovolenku na tie 2 tyzdne... ja svoju dceru vidim minimalne ..to si vsetci vyberu dovolenku a staraju sa hraju sa blaznia ...uzivaju si ...a den pred odletom placeme jak drbnute ... ☹ ☹ ☹ ja sa domov nemienim prestahovat ...nemali by sme tam buducnost ani nechcem ...velakrat som ich volala sem ...ale zas oni by tu nemali buducnost kedze jazyk neovladaju a na krku...ako oni hovorila mi nechcu byt ...co aj chapem ...takze nic ine nam neostava len sa stym zmierit ..skypujeme kazdy den minimalne 4 krat po hodine .... som tu sama ako prst ...slovaci co su tu ...otych radsej pomlcim ..to radsej byt zadobre s cudzincami.......bud rada ze mas rodinu blizko seba ....ak su taky aky su ....ale su tam ...drzim place aby sa to urovnalo

@neschopna no hlavne 110 km to este tvoja mama vyhrala.. nech sa s tym zmieri. Ja zijem 7000 km od slovenska. Iny svetadiel. ;o(

@neschopna moja my sme s mamou za dobre mam detičky dvoj rocnu a troj mesacnu. A tiez mi nikto nepomala.

Niekedy sa nečudujem ,že sem tam od rodičov padne výčitka.

.Moja suseda s manželom vychovali dve deti,dali im vzdelanie,postarali sa o nich v každom smere,ihneď v osemnástke dostali obe byt trojizbák nech si žijú samé a platili im ho.Obe sa rozhodli ísť do sveta robiť - strážiť deti.Ani jedna sa nevrátila.Založili si tam rodinu.Byt sa predal a peniaze im podelili.Otec zomrel,bol dlhšie v zlom stave,ani jedna nebola pri ňom,lebo ....?ani neviem prečo.

Mama si kúpila menší bytík,ani jedna jej nenavrhla,že sa o ňu postará,ani jednej muž jej dcér si to neželal.Ostala tu sama,už je chorá,nakupujú jej susedia,dennodenne plače.Má pocit premárneného života,stále opakuje,že umrie a ani nevie kto ju pochová.

....toto je len príbeh a takých je na tisíce....

Ak sa vrátim k tvojmu príbehu tak ma napadá,že ten hnev je obojstranný,mama sa hnevá,že si odišla a ty ,že ti nepomôže.

Ak si sa rozhodla odísť musíš počítať aj s tým,že pracujúca mama potrebuje dovolenku nie na rekonvalescenciu,ale dnes sa berie dovolenka namiesto PN,alebo ked potrebuješ niečo vybaviť.Ďalej je tu otázka koľko ju stojí lístok teda cesta k tebe,pri plate dajme tomu 500 eur,čo je napr. v mojom kraji úplne bežný plat,musí platiť nájom,jesť a možno jej ostane do konca mesiaca len 10 eur.Alebo sa len jednoducho nevie vyrovnať s tým,že si nevidí vnúča a má v sebe zlosť a nevie ju spracovať.Všetko je možné.Prečo nepríde vie ,len ona sama.Skús sa s ňou porozprávať otvorene.

Len komunikácia toto vyrieši,konfrontuj ju s tým čo cítiš,možno odpoveď dostaneš.

@neschopna Nie, nikdy mi to nevycitala. Sme dve dospele zeny, ktore si rozumeju, pomozu si a porozpravaju sa. Tiez velmi nechodi k nam, pretoze pracuje, takze raz za 2 mesiace mozno na 2 dni pride, aby bola s mojimi detmi spolu. Ale ani to ich nestrazi, len sme spolu.

Neries to. Tvoja mama sa nevie z nejakeho dovodu preniest cez to, ze mas vlastny zivot. Niekedy rodicia nepostrehnu, ked sa z ich deti stanu dospele samostatne bytosti. A ze aj ich deti maju pravo na vlastne rozhodnutia a nasledy z nich vyplyvajuce. Ked od seba byvate daleko, je ten nasledok to, ze mama nemoze casto pomahat. Ale nasledok je aj to, ze mas vlastnu rodinu a dve krasne deti. Co je dolezitejsie?

Trochu sa mi zda, ze ta mama z nejakeho dovodu manipuluje, aby si sa citila vinna. Ak sa nevies branit manipulacii, skus na chvilu prerusit kontakt, aby si ziskala odstup. Iba clovek, vyrovnany so svojimi rozhodnutiami, je skutocne stastny. Skus sa vyrovnat s tym, ze to s mamou jednoducho nebude fungovat tak, ako si si vysnivala. Obom sa vam ulavi a mozno sa to casom aj napravi.

Navrhujem zacat od seba - ty respektuj, ze sa jej nepaci, ze si odisla daleko od nej. Ak ona nerespektuje tvoje rozhodnutie, na tom nic nezmenis. Je to jej vec, ona sa s tym musi vyrovnat. Ak sa jej to nepodari, opat, je to jej skoda.

Drz sa.

@luy Nechcem sa zamotavat do nejakych hadok, ale NIKTO nema pravo sudit vztahy v cudzej rodine. Ani ty nevies, co bolo dovodom odchodu deti, co bolo dovodom preco neprisli, myslim ten prvotny hlboky dovod. Je to vzdy vecou len a len osob, ktore su v danej rodine. Ostatni vidia len to, co je na povrchu, nikdy nie to, co sa skutocne deje. Takze s tym odsudzovanim opatrne.

Ja si myslim, ze problem je v tom AKO si odisla, nie ze si odisla. Ak si sa sama rozhodla, sama musis niest aj dosledky svojho dospeleho rozhodnutia. Ked si odchadzala, nepotrebovala si predpokladam, jej radu ani pomoc, spravila si si bez ohladu na nu po svojom a teraz cakas, ze mama ti bude k dispozicii, kedy sa tebe zachce a bude sa ti so svojou pomocu ponukat alebo vnucovat? Zariadila si tiez zivot podla vzniknutej situacie a podla seba a mozno tym vsetkym trpi viac ako si myslis alebo pripustas. A mozno ma zdravotne, financne problemy....... o ktorych ty asi nemas ani potuchy a riesis zas len seba a svoje dobro. Kolko ty vies o jej dennodennych starostiach a problemoch? Stale plati, ze co nechces, aby ini robili tebe, nerob ani ty im. Ja si myslim, ze trochu pokory (mozno aj ospravedlnenie) s tvojej strany a uprimna debata by to mohli spravit 🙂

@bosoriak vobec nepripustas, ze na vine nemusi byt jej mama?

uhm a len taka otazka a preco sa nezbalis ty a nejdes ju castejsie pozriet aj na tyzden - vsak ak su este deti male -nechodia do skoly tak mozes sadnut na vlak a byt u babky aj tyzden po tyzdni ta pride vyzdvihnut muz a je to si pri tvojej mame pomozete si navzajom, vyrozpravate si ty si oddychnes zo stereotypu - preco by mala chodit len babka 😅

@sisbe Naco je dobre urcovat vinnika? Napisala som autorke, ako sa da riesit situacia bez toho, aby autorka mala zly pocit zo zivota. A nie, nebudem ukazovat prstom, kto je na vine, pretoze ako pisem vyssie - hodnotit vztahy mozu len zucastneni. Ani ty, ani ja, nepozname celu historiu a aj keby sme ju poznali, aj tak nemame pravo nic sudit ani hodnotit.

Nemozno zmenit spravanie ostatnych, mozno len zmenit svoje. Preto som jej poradila to, co som poradila.

@bosoriak nikoho som nesúdila,pri príbehu nie je žiadne moje vyjadrenie,opísala som príbeh ako mi ho povedala ona,nesúdim,len opisujem príbeh akých je tisíce

@bosoriak a neprotirecis si tak nahodou? ak si si nevsimla, posudzujes a odsudzujes jej mamu.

@neschopna nie, takéto veci by mi nevyčítali.. a ak áno, tak by som im povedala, že je moja vec kde budem bývať.. moju rodinu milujem, no sú hranice, cez ktoré by sme určite neprešli - zbytočné staranie sa a pod.