Vychladnuté city

@kimhanka prepac, poviem ti to hrubo: nebud sprosta!
to nebolo pracou ani zdaleka.
on uz dlhsie premyslal, ze s tebou nechce byt. aspon nie v zavazku (ze spolu chodíte, takze tam okolie ocakava, ze sa chapete ako oficialny par).
a neboli ani tie tri tyzdne, ako tvrdi, nebud decko.
vadili mu veci uz dlhsie.
ten vybuch mu vtedy prisiel vhod, ze hned poriesil aj to, na co pri normálnom rozhovore nemal odvahu. ale v afekte to vzal jednym vrzom. vykrical ti to a odlahlo mu. mal ta oficialne z krku.

okrem premyslania, kde si urobila chyby a ako to napravit a ziskat si ho, si musis uvedomit jednu vec.
prvotne zalaskovanie trva pol roka az dva roky. vtedy si vieme s polovickou predstavit odist aj na druhy koniec sveta a zit v domceku na okraji utesu tisic kilometrov od civilizácie.
vtedy prehliadame chyby, bagatelizujeme ich, citime sa tolerantne. proste ruzove okuliare a pocit, ze my dvaja patrime navzdy k sebe.

po tomto case prichadza odlaskovanie. ak to ma byt vztah, tak sa plynule preklopi v tom druhom roku do uz vyzretejsej lasky. takze nas uz regulerne neskryvane stvu chyby nasej polovicky a tolerancia dostava na frak a pohádame sa kludne aj bezohladne a kadeco si uz vykricime, ale vieme si vzajomne obrusovat hrany.

nepoznam par, co by nepocitil, ze po tych dvoch rokoch nezazili pocit, ze uz je to akesi ine. 90% ludi povie, ze sa to zmenilo.

a mnoho parov prave vtedy ukonci svoj vztah, lebo zalaskovanie neprehuplo do lasky. proste hormony, co drzali mozog v stave pritazlivosti k tomu druhému, uz nie su (uz sa nevylucuju pri pohlade a blizkosti toho druheho v takej miere a telo si uz aj zvyklo) a zrazu citime, ze s tymto byt nechceme. niekedy dokonca nechapeme, co nas na nom pritahovalo.

to sa mohlo stat tvojmu priatelovi. lebo tento pocit odlaskovania nemusi zakonite prist obojstranne. takze sa to nestalo aj tebe.

co ale by si mala teraz urobit ty.
Nedoprosuj sa. Nerob si nadeje. nesnaz sa hladat za jeho recami o smutku a podobne, nieco viac.
stale to u neho moze byt len doznievanie zalaskovania, ktore definitivne konci. len on sa s tym este vysporiadava a ty mu poskytujes luxus, aby tym presiel plynulejsie a pohodovejsie.
nemusi sa vyrovnat s nahlymi dosledkami svojho rozhodnutia. moze si o tom s tebou pokecat, aj sa stretnut, ked ho pochyti nostalgia. proste si dava cas a ty mu ho poskytujes.
ty si totiz stale tu. stale pripravena, v zalohe ako vojak, ochotna vypocut, chapat, dufat.

ty dufas, ze trpezlivostou ho ziskas spat, a mozno mu len poskytujes preklenovacie obdobie, nez ti podakuje za krasne roky a zakyva definititvne zbohom. alebo povie, ze ta nechce tahat za nos, ale uz je tu ista dama, ku ktorej citi pritazlivost. a doda, ze vsak vy ste uz aj tak spolu neboli (takze sa nic nedeje).

ak chces, chodievaj s nim na obedy. ale nehladaj za tym nadej.
ak chces, vypocuj ho, ale nerob zo seba vankus, do ktorého moze plakat.
ved aj ty places. a zaujima ho to? predpokladam, ze ta vypocuje, ale hned ta schladi, ze nadej si robit nemas (lebo on nevie, on by aj chcel, ale nejde to, jeho to aj stve, lebosi fajn baba, ale - naspat ta nechce).

ty sa sustred na seba.
uplne vazne. tvoja praca, tvoja postava, tvoj satnik, tvoje zaluby, tvoje napady a ich realizacia, tvoje kamosky, tvoj volny cas a vsetko bez neho.
toto je pre chlapa pritazlive.
zena, co je sama sebou a ked si ju dokaze ziskat, ona mu venuje svoj cas.
nie ta, co sa caka na neho a je pripravena skocit. ked on zavola, ona hned zrusi plany a ide. atd.

nehovorim, ze toto ti pomoze ho ziskat. ak ta uz nechce, neziskas ho nicim.
ak ziskas, tak za cenu, ze ty budes hrat vo vztahu druhe husle, lebo sa budes aj tak bat, kedy to zas pride.
málokedy sa takato vyhjra odcudzeného pratnera preklopi naspat do rovnocenného vztahu.

ale pomoze ti to postupne vyrovnat sa s koncom.
a ak jemu nahle docvakne, ze ta predsa len chce, mas sancu sa rozhodnut, ci to s nim risknes este raz. a musi si ju zasluzit.
nepobezis hned naradovana ako psik, ktorého zavolal pan.

Ja som sa tiež rozišla s priateľom po troch rokoch vzťahu zo dňa na deň. Bol to šok ale nechcela som ho za každú cenu späť a spravila som dobre. Po nejakom čase som stretla kamaráta, ktorého poznám od 16 -tich, dlho sme sa nevideli tak sme zašli na kávu aby sme sa porozprávali čo nové a tak. Asi po týždni a ďalšej káve mi večer prišla sms "asi ťa ľúbim", odpísala som mu "asi aj ja teba" a bolo, do roka a pol bola svadba, dnes sme spolu 8 rokov a o týždeň čakáme druhé bábo. Bývalého občas stretnem v meste a ďakujem Bohu že som s ním nezostala. Netráp sa, prvotný šok máš za sebou, už bude len lepšie, ver mi. Prepáč že som sa tak rozpísala ale viem čo prežívaš. Neboj sa, všetko zlé je na niečo dobré.

@kimhanka načo chceš získať späť človeka, ktorý ťa neľúbi? Má ťa rád, ako máš rada x ľudí, ale na spoločný život je treba niečo viac. A prečo sa trápi? Lebo každý koniec vo vzťahoch, je nápor na emócie. Poďakuj mu v duchu za všetko pekné a nechaj ho ísť. Ak to po roku a pol z nehovyprchalo, tak to asi nebolo to pravé.

nie je zaľúbený...to je všetko...
to sa stáva...dobre, že je úprimný

@kimhanka
zo strany tvojho priatela neslo o lasku, ale zamilovanost a spravil dobre, ze sa s tebou slusne rozisiel, ako keby ta tahal za nos.
Na manzelstvo, deti, rodinu treba viac a asi aj on si to uvedomil. Nech si najde dievča, ktore bude skutočne lubit a ty sa pohni dalej.
Chodenie je prave o tomto, zistit, nakoľko si vieme predstaviť spoločný život a či sme ochotní ísť do manželstva a rodiny s dotyčným/dotyčnou.

" Keby vtedy z prace nezavolali, nebolo by to takto"

aj tak by to bolo. muž nikdy neprestane ženskú milovať zrazu, teda okrem po sexe, ale postupne. jak si všíma a pozoruje na sebe že ho už moc nevzrušuje a prestáva byť na ňu silný, slovom, prestáva ho to s ňou baviť. my muži neznášame pretvárku lebo sa nám nechce pretvarovať je to moc prácne

@germaniawerks to čo si zas zadrel za blbosť. Prvá veta je pravda, ale tie tvoje ďalšie hlášky 😀

@mysicka36 a to si este necitala, co pise inde..... 😉😀😲

@kimhanka asi si pre neho nebola tá " pravá ", kašli na to a Ty tiež hľadaj inde.

@germaniawerks Ty si nemecky hovoriaci a prekladáš si to do slovenčiny? Tvoja slovenčina je otrasná. Nemáš slovosled, nevieš skloňovať, časovať, nerozlišuješ ženský, mužský vzor....prestaň to tu zahlcovať svojou zlou slovenčinou alebo sa ju najskôr nauč, ak tu chceš prispievať.

@libawet Súhlasím, keby chcel, cítil, že je tá pravá, tak by sa zachoval inak. Nereagoval by hneď takto. Myslím si, že je na mieste si priznať, čo sa stalo, zmieriť sa s tým a ďalej si žiť svoj život. Zbytočné je siliť to, čo samé nejde 😉