Výbušná, prchká a nervózna povaha 29 ročnej
Ahojte,
Možno je nas takých viac, ktoré majú podobný typ povahy a snažia sa to zmeniť. Mám cerstvych 29 rokov a v blizkej dobe rok (dva) už planujem dieťa a chcela by som tieto povahové vlastnosti zmeniť (resp mat pod kontrolou) Tento rok som mala mala dosť taký, že som uvažovala nad sebou nad vlastnosťami nad reakciami prišli mi do života ľudia, kt. ma pozitívne ovplyvnili. Začala som sa zaujímať o osobnostný rast o to ako vychovať zdravo sebavedome deti ako zvládať emóciami a vlastne som si tak hovorila že keď ja sama mám problém ako to naučím vlastne dieťa. A ja teda nechcem zo svojho dieťaťa vychovať kôpku nervov. Viem, že budú rôzne situácie s deťmi, kt. Nebudú zvládnuté ok..nemám nereálne predstavy že zrazu bude zo mna flegmatik, kt. Nič nerozhodí. Skôr píšem preto, lebo ma zaujíma či sú tu mamičky, ženy, dievčatá kt. Zle reagujú sú náladové, rozčúlia sa aj nad maličkosťou alebo si to svoj komplex (problém) vybiju na druhých ..ja by som za seba mohla povedať že sa snažím byt optimista a myslím, že aj som..nie som ten typ čo vidí všetko zle..problém mám s reakciami stane sa mi, že sa viem nahnevať pripadne, že veľmi podráždene reagujem aj na maličkosť, veľakrát aj na svojho partnera dosť neoprávnene zvysujem hlas a vybíjam si na ňom zlosť. Začala som na zmene už pracovať tento rok, ale chcela by som ešte viac. Máte tip na knihy, podcasty, psychoterapeutov, videá proste hocičo kde sa o tom hovorí? Ako to zlepšiť? Ako sa stať vyrovnanejšou a kludnejsou osobou? Chcem to stihnúť (výrazne zlepšiť) kým budem mat deti. Ďakujem
Je lepšie vyriešiť seba predtým, ako prídu deti. Deti z nás zvyknú vytiahnuť tie najneocakavanejsie pocity a emócie. Aj tie dobre aj tie menej dobre napr. hnev, zúfalstvo, bezmocnosť. U mna to tak bolo a až po príchode deti som začala na sebe pracovať. Proste starsi syn mi ukázal, kde mám rezervy.
@domi96 ďakujem pekne idem pozriet knižky..súhlasím že zmeniť úplne nie ale pracovať áno..a ani neviem či sa človek rodí s takou povahou (my sme cela rodina taká nervózna) skôr si myslím že je to tak nejak prirodzene keďže som v tom vyrastala a takú chybu už spraviť nechcem..partner je kľudný vyrovnaný typ
@didi35 ano rozhodne cítim potrebu zlepšiť to pred tým ako budem mat dieťa
Knihy ťa vedia nasmerovať a posilniť tvoju zmenu povahy. Ak to budeš chcieť a necháš to všetko prirodzene ísť, tak sa určite dostavia výsledky. Ono veľa je to o našich myšlienkach, ktoré si sami vytvárame a nimi sa aj sami ničíme 😔
Toto poznám. Ja som celkovo kľudná osoba, ale ako typický blizenec mi na nahly záchvat totalneho amoku stačí asi tak stotina sekundy. Viem ze tam niekde vnútri mam aj agresívne sklony, ale od jedného incidentu ešte v puberte zo sebou vytrvalo pracujem.
Takže áno, dá sa svoje prejavy zmiernit a naučiť ovládať sa. Keď si nervak vnútorné tie nervy chytis, ale nemusíš s tým obťažovať okolie.
Myslím si ze krik je aj dosť naucena vec z domu, keď vyrasties v domacnosti kde po sebe všetci hulakaju tak proste máš tie tendencie.
Mne veľmi k psychickej vyrovnanosti pomáha pravidelný beh (ale myslím ze by bol rovnako dobrý akýkoľvek pravidelný a akčný šport) a dostatok spanku/oddychu. Niekdo si zas pochvaľuje aj meditáciu. Tak isto sú super dychové cvičenia
S nervnym záchvatov, impulzivnostou treba pracovať. Aj keď sa ti bude zdať že to nepomáha vytrvalou prácou sama zo sebou pomaly, krocik po kroku príde zlepšenie.
Všeobecne skôr než vôbec otvoríš ústa a cítiš že sa prestávas ovládať skus toto postupne ako píšem alebo podľa stupňa nasratia:
1. Rátaj do 10.
2. Okamžite odid z miestnosti, bytu, von na čerstvý vzduch, preč od situacie/človeka co ta nahneva, skus rýchlu chôdzu, sústred sa na vlastný dych
3. Odísť niekam a hlasno si zanadavat
4.Vresk z celej sily do vankúša.
5. Dynamická fyzická aktivita, ak si na dome vynikajúce je rubanie dreva. Alebo boxovacie vrece. Vybehnúť po schodoch zdola na siedme poschodie...
Jednoducho potrebuješ sa udržať v stave kedy sa ešte ako tak vieš ovládať.
Situácie keď kricis, máš chuť sa hádať....
1. Nerob to s horúcou hlavou, nepustaj sa do hádok. Môžeš skúsiť napísať sms (ktoru neodosles napr). Napíš si na papier co ta štve, čo by si asi povedala alebo si to len hovor v duchu. Co najviac natiahni ten čas kým otvoríš ústa. Ver tomu ze o 5, 10 min neskôr bude tvoj prejav úplne iný. Ideálne velke konflikty, problémy riešiť až na druhý deň. Alebo písomne (napíš email, list)
2. Analyzuj každý svoj hystericky záchvat... Kedy, prečo, načo. Bola si unavená, prepracovaná, provokoval ta niekto, brnkol ti niekdo na tvoju citlivú strunu? Kde bol ten dôvod že ťa niečo naštvalo? Snaž sa v budúcnosti takýmto situáciám, konfliktom, ľuďom vyhnúť. Analýza samej seba je výborná, naučíš sa aké sú tvoje citlivé miesta, kde je ta hranica kedy sa už nedokážeš ovládať. Keď vieš kedy u teba nastáva strata sebakontroly dokážeš lepšie odhadnúť situáciu a vyhnúť sa tomu
3. Sustred sa na seba, nie na druhých co robia, nerobia, čo by mali, nemali. Nesnaž sa druhých ľudí prekričať, nedosiahnes tým absolútne nič.
4. Pochop druhých ľudí, maj pre nich súcit, trpezlivosť. Nerobia niečo aby teba nastvali, robia to pre seba. Odosobni sa
5. Kontroluj svoje volume, nezvysuj hlas, ľudia niesu hluchy. Krik je odporný. Uvedom si ze keď niečo od niekoho chceš, potrebuješ niečo vysvetliť nikdy to s krikom nedosiahnes. Nikdy.
Toto je naozaj na dlhé roky. Keď si raz nervak, prchka povaha budeš taka už navždy. Vnútorne vybuchnes este veľa krat. Ale dokazes to aj bez toho aby tým trpelo okolie a tvoji najbližší. A o to ide
@lujza123 wau ďakujem za taketo komplexne rady...ja celkovo sa viem totálne vytočiť do nepríčetná najmä z ľudí napr v práci (mám kolegyňu) ktorá extra rypava rieši veci do ktorých je jej nič a dáva nevyžiadané rady (uvediem príklad ktorý má dosť naštval a teda som si povedala rázne svoje.. snažila sa mi zorganizovať deň keď som šla čosi vybaviť mimo prácu zacala mi hovoriť aby som ešte vybavila a zistila moje iné sukromne veci a vyslovene mi hovorila chod ešte tam a tam a skutocne to nebolo myslene dobre, ale úplne ma chcela manažovať 🤯 ..na to rypanie a nevyžiadané rady už ani nereagujem totálny ignor (myslím si že sama so sebou má tiež slušne problémy a takto si to na druhých kompenzuje) ale u mna ide o to že ja sa s takými ľudmi snažím nehadat, ale potom sa to vo mne kumuluje a prídem domov a vie má aj drobnosť potom naštvať..mám kamosku ktorá podnika a je totálne mimo reality úplne ako keby spadla z vesmíru a to nemôžem priam počúvať (nemusí sedieť napr 8 hodín v práci a nechápe že bežne zamestnaný človek áno, že si nemôže množstvo veci vybaviť počas dňa) proste ma iný život ja to chápem uvedomujem si to ale ona to nevie pochopiť ako to majú bežne ľudia ale s tým vznikajú fakt rôzne názory že sa človek chytá za hlavu..a naposledy má totalne vytočil priateľov kamos ktorému keď sme oznámili že mame psa (v byte) tak začal hovoriť chudak pes 🙄 akože psa ktorého mame z ciganskej osady kde ledva prežil a on ho ide ľutovať , že v byte mu bude horšie ako tam so spagatom v krku ( a to tu napr ide o to že ja kamosovi poviem svoj názor aj celkom slušne) ale potom keď to preberám napr spätne s frajerom tak sa rozohnim tak, že ešte hodiny mám nervy v kybli..ale samozrejme niekedy mám nervy sama so seba a to si odnesie partner ☹ ako ja som celkovo taky typ vecne nasraty a uhundrany nik a nič mi nie je dobre a to má trápi (mne sa von niekto neodzdravi a už som nasrata že čo to su dnes za ľudia, niekto hodi na zem papier a už sa vytočím že robí bordel ) akože toto uvádzam take príklady nech to čo najviac priblížim ale samozrejme niekedy sedím tri hodiny pred tv a kukať seriály a som potom nervózna že som nič pre seba nespravila a už som nespokojná so sebou a tiež som potom nahnevaná sama na seba..je to ťažké so mnou..niekedy aj ja sama so sebou mám problém vydržať 🙄 neviem či je teda normálne sa takto rozčuľovať ako to majú iný?
Tak mas co na sebe robit🙂)si samonasieraci typ.Nemozes si nervy z prace ventilovat na frajerovi chod si zabehat.ked si sadnes k serialu na 3 hod preco si to vycitas?Toto je povaha to nezmenis a pri dietsti budes stale v strese a kludny typ nebudes mozno na dietati si to nebudes ventilovat, ale odnesie si to partner.Ked uz teraz mas take take afekty a zlost unavou a starostami to bude horsie
Som podobný typ, vybuchnem ako coca cola, keď do nej hodis menthos😀 nemam pocit, že by sa to rokmi zlepsilo, ale dostala som zrkadlo v podobe dcery, tam sa trápime s výbuchmi hnevu. A keď sa bojíš kvôli detom, tak pri svojich detoch som jedna trpezliva, milujúca matka, ktorá má nervy zo zeleza(už som za to dostala milion pochvál). Nikdy som sa neznížila k fyzickému trestu, či záchvatu revu/kriku na svoje dieťa. Priznám emóciu, ponúknem pochopenie/náruč, snažím sa o predchádzanie takýmto záchvatov u dcery a o vsetkom sa rozprávame. Jasne, že mi ide hore krkom, ked deti nechcú spat, či placu za hlúposť, ale beriem to tak, že jednak je to vrodeným temperamentom, ale aj to, že nemajú prístup k múdrosti, ku ktorej mám prístup ja. Chapem svoju úlohu, že ich mám sprevádzať týmto životom a nie im ubližovať. Vytočiť má však vie muž, lebo ten má nasiera vedome😀 preto sa nesnažím dôležité veci s ním riesit pri detoch, aby toho neboli svedkom.
A tie negativne veci, čo popisuješ, tak za tým stoji tvoj kriticky hlas. Prečítaj si o tom niečo a ako ho utisit.
Tak veru na sebe najskor popracuj. Deti vnímajú emócie rodičov a odkukavaju od nich emočné vzorce, akými emóciami reagujú na vonkajšie podnety. Aj na nevedomej úrovni. Potom nebuď prekvapená, aj v deťoch uvidis seba - nastavia ti zrkadlo.
@didi35 oj to máš pravdu. Nastavujú zrkadlo a ešte aké🙈
Ja som bola totálny pohodak dokedy som deti nemala.
Ale asi zapracovalo moje znamenie, panna čo potrebuje mať systém a všetko naporiadku. No a tu začalo peklo....hlavne po narodení druhého syna ( vekový rozdiel s prvým 20mesiacov) ktorý je osobnosť od narodenia bojovnik.
Ja som sa stala taký nervak. A teda vonkoncom nezvladam svoj hnev ako vyššie píše mamička. Občas sa mi podarí zvládnuť situáciu no väčšinou vybuchnem a kričím na deti. A potom keď spia, alebo je pohoda...by som sa v ri...i videla že aka hnusna som bola. No a tieto moje reakcie...ako cez kopirak vidim na chalanoch mojich.
Držím palce aby sa to autorke podarilo...ale už len to že si to uvedomuje je veľké plus.
Ahoj,,aj ja som prchkej no velmi citlivej povahy...a uprimne,neviem to zmenit,riesit,,na nejake seminare nemam cas,peniaze,prilezitost... Dei uzame, sme zobraty,mame starsi dom..obaja mame pifobnu povahu,,mame talianske manzelstvo,,tiez sa obavam,ze to negativne ovplyvni nase deti,ale netusim ako to zmenit
Deti ma vytacaju kazdy den...predtym to boli rodicia,kamaratka,kolegovia,,
Ale slusne ma vytoci aj reportaze o chudakoch osadnikoch nasich slovenskych, ci politici a covid blbosti... Neznasam nespravodlivost,ked ma niekto nechape,nepocuva,nerespektuje...
Ja zvyknem somrat a prevracat oci aj ked mi ujede bus pred ocami a to mal odchod za dve minuty, ked xy krat tehula povie,ze to bola nehoda, ked je niekto namna drzy bez zjavnej priciny servitku si pred usta nedavam... No deti veru tie ma vedia vytocit tak ,ze ked uz m toho dost vrestim aj za take neposlusnosti,ktore by som inak (za kludnych okonsti) brala s humorom ci aspon kludom..co stym? Neviem,,hlavne,aby ma vzdy milovany ludia milovsli taku aka som
Takto ti poviem. Úplne ťa chápem. Aj tvoj zámer. Je to super, že na tom chceš makať. Ja som niekedy tiež taká. Ale. Naučia ťa to až deti. Ja až pri druhom dieťati som dostala tieto veci pod kontrolu. Keď vidím, ako ich moje výbuchy devastuju. Tak mi to všetko tak nejak zapadlo. Proste vidíš že niečo rozbije a pokrčis plecami. No a čo. Hlavne že sme zdraví 😊
@matildasj Akoby som pisala ja!!! Všetko sedí, aj znamenie, aj pohodak predtým, len vekový rozdiel medzi chlapcami je 22 mesiacov 🤪
U mna to začalo po narodeni druhého, dovtedy som to zvládala. Ale mat dvoch malých krpcov... nič nebolo tak ako som si predstavovala. A prisla frustrácia a hnev. Kvôli tomu som vyhľadala terapie a potom aj semináre na osobný rozvoj. Stále cítim hnev, ale už s tým viem pracovať...
@matildasj Veľmi mi pomohlo terapie Cesta aj cely seminar.
Precitaj si knihu Cesta, vlastne všetky odmenu sú skveleeee
Ahoj, ja som tiež na tom tak trochu podobne. Som dosť impulzívna a prchká povaha. Vadia mi krivdy a keď mi niekto krivdí, viem sa tiež dosť rozčúliť. V čase, keď som čítala, mi veľmi pomohla kniha VESMÍR VÁM KRYJE CHRBÁT alebo kniha 100 SPÔSOBOV, KTORÝMI SI ZBYTOČNE KOMPLIKUJEME ŽIVOT alebo PRESTAŇTE PREMÝŠĽAŤ, ZAČNITE ŽIŤ.
Podľa mňa povaha, s ktorou sa už človek narodí, sa ťažko mení. Ale určite sa na nej dá pracovať 🙂