Výber miesta bývania

Podľa mňa si robíš zbytočne starosti. Život je taký nevyspytateľný, ze o rok už môžeš byt niekde inde. Máš rada priateľa, chod za ním. Ak to tam bude pre Teba zle a on Ta ma rad, pôjdete ďalej. Ak by nešiel, nebol to ten pravý.

Podľa toho by som si vyberala či je tam práca ktorá je základ, aka je občianska vybavenosť.Je rozdiel bývať v dedine západakove že nič tam nie je a 40 km do práce alebo je všetko po ruke vyjdeš von si za 15 minút v meste kde kúpiš všetko.Treba sa zabezpečiť sama a nečakať na priateľa.Musi aj priateľ poznať kompromis že ak sa prisťahuješ TY za ním aj ON by mal niečo obetovať pre teba.Ked si si niesi ista tak zatiaľ s alen stretavajte.Alebo priateľ ťa núti aby si všetko tam nechala kde si a prišla za ním že hrrr.Ak hrrr tak budu problémy.

K priatelovi by som sa nestahovala nikdy.

Aleked sme planovali s drahym vziat sa, smerodajne bolo pre nas, aby sme OBAJA mali blizko do prace.

Za mna: nikdy by som sa neodstahovala niekde do paze s tym, ze "muz bude viacej zarabat".

Takze pre nas bolo podstatne:
- aby obom to vyhovovalo
- rýchlo sa dostat do práce
- nebit zavisla na aute
- obcianska vybavenost
- a pravdaze najma pre mna ziadna dedina, kde zdochol pes

Samozrejme, ze sa treba prestahovat tam kde lepsie zarobi. V dnesnej dobe je kazde euro dobre. A dochadzat denne 40km je extremne vela. Nebude ta to dlho bavit.

Nikdy som nebola v situácii ze sa mam za niekym sťahovať tak neviem. Ale vždy treba myslieť aj na seba, nerobiť veci vyložene proti svojej vôli iba koli chlapovi (a jeho dobrej výplate)

No kým som bola mladšia tak som sa veľakrát sťahovala (nielen medzi mestami ale aj rôznymi krajinami) aj menila prácu, nikdy mi to nevadilo, skôr to bolo dobrodružné...

Teraz ako som staršia, mam vlastný dom rozbehnutú živnosť a dceru pubertacku už by som len tak nešla...

Ja som sa stahovala 400 km za priatelom. Ale menila som aj pracu... On proste odmietol ist ku mne, tak som sa ja bud mohla stahovat za nim, alebo sa rozist, lebo vztah bez posunu typu nastahovat sa k sebe nema podla mna vyznam a buducnost...
Ako, vycitam mu to, zijem tu 2 roky a popravde, byvat v jeho byte je sialenstvo. Ma mensi byt, ako ja, menej izieb, menej stien (velmi dolezite, na menej stien sa zmesti ovela menej nabytku), aj ked vymera bytu je rovnaka a zahradu ma navyse (on 1.5 izb novostavba so zahradou, ja 3 izb. panelak bez balkona). A moj priatel je strasne tvrdohlavy. My sa do jeho bytu realne nezmestime, ale on odmieta akukolvek zmenu v byte, aby sme sa zmestili... Ale to je jeho tvrdohlavostou. Po viac ako roku a pol, ked uz som mala nervy aj ja, aj on, na to, ze si nemam kde ulozit bluzky, saka, knihy, veci, mala som veci v skatuliach a tie sa kopili a vyzeralo to desne, som si cez vikend, ked tu nebol, kupila skrinu, uzku kniznicu a dve skrinky do kupelne. Predtym mi to zakazoval, uz som vsak na to srala... Vraj je to tu lepsie, ale hundrat samozrejme musel a stavat som ju musela po vlastnej osi, bez jeho ucasti (mame strasne zlateho kamarata, ktory mi ju doviezol z ikea a dosli moji rodicia 500km, aby sme ju spolu postavili, kym bol prec a zaroven sme stravili vikend v trojici)... Este kebyze prerobime kuchynu, uz by to tu bolo normalnejsie. Ako, zabila by som tu zensku predomnou, co si tu kuchynu vymyslela - priatel je totiz treti majitel, pricom ten prvy to zariadil, druhy tu ani nebyval a moj priatel sa len nastahoval a nezmenil NIC! Mame hnusny skleneny stol v jedalni, ktory je furt zababrany a doskrabany, odpornu tmavo hnedu obyvacku bez ulozneho priestoru na cokolvek, cierny uzky kozenkovy gauc - aj ked ten ma vyhodu, ked nan vylezie kamaratov pes, viem ho dalsi den lahko vycistit, byt vyzera ako tmava kobka (a este s tym tmavym nabytkom) aj napriek slusnej vymere, kuchyna surne potrebuje horne skrinky, lebo veci mame po celej linke a okoli a kupelna zas skrinky na vysoke veci (aky debil vymyslel do kupelne ako jediny ulozny priestor dve zasuvkove komody???). Ono zostahovat 2 domacnosti do jedneho maleho priestoru je dost problem. Tak po roku som JEHO veci, ktore sa cely rok nepouzivali, zacala posuvat jeho rodicom. Stve sa, ale ma smolu, nebudu mi tu zaberat jeho nekvalitne hrnce pol linky, ked v nich nevarime a automaticky siahame po mojich... Proste je to zle, nenavidim to tu (ako vidno z mojho popisu) a mna introverta nici, ze nezijem v priestore, ktory som si zariadila alebo upravila podla seba. Dochadzanie je dalsia kapitola, musela som si kupit auto a zlepsit sa v soferovani. Co je na jednej strane sice vyhoda a posun mojej osobnosti vpred, ale aj tak. Teraz jazdim tak, ze idem na stanicu autom (2.5km), potom vlakom do mesta a nasledne 3-4 mhdckami. Autom by to bolo rychlejsie, ale popravde sa bojim ist cez celu bratislavu do prace v najhorsich zapchach a kym nemame deti, tak tu hodinu rano a hodinu poobede dochadzania v pohode davam)

Takze rady pre Teba: stahuj sa, len ak vies, ze budes mat volnu v ruku zariadovani a prisposobovani byvania podla Teba. Aby Ti nebolo vycitane, ze su to TVOJE obliecky na postel a preco zaberaju miesto pod postelou (ked ich logicky neni kde inde dat) a podlahovka preto dobre nekuri... A aby sa Ti aspon styl byvania, kde zije priatel, pacil (je rozdiel tmavo zariadena tmava kobka, ako ma moj priatel a moj presvetleny bytik s bielym nabytkom a jasne zltymi stenami, ktore byt este viac rozziaria, ako mam ja).
Ono, ak ides za priatelom, 40 km do prace by podla mna az taky problem nebol, si vezmi, ze len v ramci takej BA kludne das 30 z jedneho konca mesta na druhy - skor by ma zaujimalo, ako je to casovo, ci mam moznost dobrych spojov, alebo ci nebudem v aute stat v zapche a zaroven nepreplatim pol vyplaty na dopravu...
A tiez si vyrieste financovanie domacnosti (ak on plati hypo, nepocitaj to do toho, co on minie na Vas, lebo hypo JEMU vytvara majetok, pricom zvysok sa len prezerie a minie). Ale nerob mu sluzku.

Velmi zvaz to stahovanie, hlavne vzhladom na partnerovu povahu a davaj si pozor, aky je. Ale zase prestahovat sa a byt spolu je naozaj fajn a je to taky posun vo vztahu (a obcas jeho urychlene ukoncenie, ked zistis, aky je realne a nie len na hodinku na rande, kde sa moze pretvarovat).

(Ja mam ako svetly bod to, ze o rok tento jeho byt prenajmeme a ideme do spolocneho podnajmu. Vsetko je uz dohodnute a sice stale budeme v rovnakej dedine, ako sme teraz, ale bude to mat 4 izby, oddelenu vacsiu kuchynu (s hornymi skrinkami!), velky balkon, z toho dve izby budu nezariadene, obyvacka len tak napoly a uz teraz som si zabezpecila, ze jedna z izieb bude cisto len moja - a nevzdam sa jej, ani ked budeme mat deti... A okrem toho, zariadovat to budeme len SVETLYM nabytkom!)

Je to vela aj na cas aj na €.

40 km by som do prace nedochadzala podla mna je to vela.

Ja som sa sťahovala za mojím do zahraničia, plánovali sme svadbu a chcela som byť s ním. Išla by som aj na kraj sveta, bola som zamilovaná. Odvtedy sme sa sťahovali viackrát. Menili prácu obaja, takže nikde nie je napísané, že tam budeš bývať navždy. 40km dochádzať nie je úplne ideálne, ale dá sa to.