Všetko robím zle a nič sa mi nedarí

Ahoj, z toho co pises mam pocit, ze si na materskej zabudla, ze si zena, ze si zanedbala starostlivost o seba, o svoje pocity a o svoje dobro a teraz to len velmi tazko ziskavas spat.
Kazda druha sme si tym presli, su dobre obdobia, a su obdobia uplne na figu....
Samotny nadpis je vsak velmi velmi alarmujuci, a ja by som ti velmi odporucila skusit zavolat na nejaku podpornu linku - psychologicku poradnu, kde ta podporia a pomozu ti vybudovat plan, ako sa znova zacat lubit.
Pre svojho syna si cely svet, to najcennejsie co ma - to je jeden z mnohych dovodov, preco zijes 🙂

Zo syna si nic nerob, september je este daleko, nauci sa. Obliekat sa nemusi vediet, nauci sa postupne. Je normalne ze po troch rokoch materskej si neveris. Snaz sa s manzelom viac komunikovat, najdite si k sebe znovu cestu, ty sa snaz aj sebe povenovat. Pozri, otvorili sa sluzby, zajdi si ku kadernicke alebo si nieco pekne kupit. Aj ty musis niekedy vypnut z tej kazdodennej rutiny. Ak si myslis, ze je to z tebou velmi zle nie je hanba vyhladat psychologa.

Áno, stala si sa matkou ale nezabúdaj, že si aj žena a manželka! Prečo sem tam nenechas malého mužovi a ty si nejdeš urobiť radosť?? Ja keď som už bola s nervami v koncoch, proste nechala som malú mužovi a išla si kúpiť nejakú handru, topánky alebo hoc aj novú záclonu na okno, alebo hocičo iné! Nerada sa pozerám stále na to isté, mne napríklad stačilo keď som nejaký kvet presunula sprava doľava 😂😂 alebo vymenila zaclonku na okne! S malým sa netráp, uvidíš keď nastúpi do školky všetko sa rýchlejšie naučí, lebo to bude vidieť robiť aj ostatné detičky! Veľa sa naučí očami, moja napríklad kakala do gatí aj keď nastúpila do školky a par týždňov v škôlke a vedela všetko, proste sa učila od ostatných!
Alebo ak máš možnosť nechať malého u mamy alebo svokry, sprav to a s mužom si urobte pekný večer! Niesi len matka, na to nezabúdaj 😉

Ahoj, no, nezavidim ti tvoje okolie. Miesto toho, aby ti pomohli, radsej ta budu kritizovat, to je predsa jednoduchsie... ked su vsetci tak mudri, nech nie len kritizuju, ale robia aj ciny. Presne ako pise renatka1985 vyssie, su obdobia lepsie a horsie. Ak mas pocit, ze tvoj syn nejako zaostava, co hovori na to pediatricka? Mozno ty sa ozaj mozes aj rozkrajat a on ma iba nejaky blok, ktory odbornik lahko odstrani. Som si ista, ze co robis, robis dobre a najlepsie ako vies. Mozno mas len vysoke naroky na seba a vlastne vsetko je uplne ok 🙂 S manzelom ste sa nebavili, ze co konkretne mu vadi? Lebo ak caka, ze cely den budes behat okolo maleho, zehlit, prat, upratovat a este si to s nim vecer rozdas ako dracica, tak nech sa chlap zobudi, zoberie zehlicku do ruky a podme ho! Hlavu hore, bude lepsie! Skus sa poradit s nejakym psychologom alebo inym odbornikom a bude super 🙂

nie, nie si neschopná, iba máš ťažšie obdobie. Mamou a dobrou mamou sa žiadna z nás nenarodila, všetky sa to učíme za jazdy. Vôbec sa nestresuj tým, že sa tvoj drobec nechce obliekať, v škôlke pôjde s davom. Nočník zo tri týždne tak a potom skús rovno WC, zober plienky, bude teplo. A keď sa mu aj stane v škôlke nehoda, prezlečú, operieš, vybavené. Ja si myslím, že ťa skôr deptá to, že každý na tebe hľadá len chyby, ale možno je to len tvoj pocit a veľmi si reči iných pripúšťaš k telu. Prečítaj si niečo o asertivite. A že nič nevieš robiť poriadne? Čo konkrétne? Že ti manžel niečo vyčíta? Normálne mu povedz, vieš čo, možno máš aj pravdu, najlepšie bude, ak mi ukážeš, ako sa to robí. A daj od zajtra na prvé miesto seba. Ty musíš mať rada sama seba, vážiť si sama seba, potom sa k tebe budú inak správať aj ostatní. Nechce všetko robiť sama, kľudne to prenechaj iným a ty choď na prechádzku, na kávičku, buď zase tou cicou, ktorú si tvoj manžel vybral, nie nervóznou ženou.

Prečo si pripadáš ako menejcenná bytosť, ktorá na nič nemá nárok? Preto, že ti okolie dáva najavo: No tak si to musíš vybojovať. Na čo nemáš nárok? Na trochu oddychu? Syna nechaj manželovi, nech sa realizuje, vlez do vane, zamkni sa a pusti si tam hudbu. Vylezieš za hodinu, skôr len keby horelo. Musíš si vyhradiť čas pre sebe, len pre seba. Myslím, že návšteva psychológa, ktorý ti zdvihne sebavedomie a naučí ťa asertívnym technikám, ti len prospeje.

Co sa rozpravania syna týka nič si z toho nerob neter šla do školky a vedela 3 slova teraz ma 4 a pol a pusa sa jej nezastaví. Ostatne veci ti tu už ženy poradili😉

Nemáš v okolí nejaké centrum kde by si sa poradila ohľadom malého? Ja mám 2 deti, vyštudovanú predškolskú pedagogiku, mojim mamičkám v triede často radím ako s deťmi... a napriek tomu sa pri tých svojich často cítim ako najhoršia matka na svete 🤷‍♀️ Keď treba, vyhľadám pomoc, získam pohľad z inej strany 😉 nechám sa inšpirovať, spoznám nové finty... Skús niečo pohľadať. S malým choď určite k logopédovi, odporúčanie ti dá pediater. Dobrý logopéd v tomto veku poradí hlavne TEBE, ako s malým komunikovať, ako ho podporiť v reči a potom postupne korigovať.
Nuž a čo sa týka domácnosti, neviem ako ti pomáha muž, ale ak nie, mal by. Ak aj napriek tomu nemáš vyleštené kľučky, pri malých deťoch je to predsa normálne 😉 Si doma, izolovaná, stratila si reálny pohľad na bežný život a možno zbytočne sleduješ instagramové vyfintené maminky v luxusných bytoch. Kašli na nich a sústreď sa na svoj život. Neporovnávaj sa s nikým. Zadaj si priority a teraz sa im venuj tak, ako sa dá. Čo zvládneš, zvládneš. Čo nie, nie. S malým pomaličky pracuj, nechaj ho obliekať jednoduché veci, naťahovať trpezlivo čo sa dá. Pochváliť... Do septembra ďaleko. Nočník je samostatná kapitola, teraz v teple máš šancu ho to naučiť raz dva 😉 Len nech je na očiach a malý len v gaťkách a skúšať podchytiť. Stihnete raz a už to pôjde 😉

Zena potrebujes vypnuuuut... toto zaziva kazda z nas z casu na cas..No a ze este nesedi na nocniku..no a ze nerozprava? zije? je zdravy a stastny? ... tak sa nestresuj pre zbytocnosti.. urob si volno.. daj si urobit vlasy nechty.. chod na vylet.. alebo niekam vypnut.. Synator vsetko dobehne..kazde dieta je ine.Ten moj zacal chodit sam na 22mes a? vsetci uz naokolo behali..Tu je a beha teraz ako ine deti.. Mas prach? aj ja...kazda z nas ma domacnost. Ak nestihas najdi si system..kazdy den si uprac malu cast domacnosti. Necakas prezidentku ze musis mat ligotavu zem..A to s hladanim prace som na tom rovnako..ak sa k tomu postavis tak ze nenajdes tak ju ozaj nenajdes..hlavu hore..pekna a usmiata zaujmes hocikde..a co..aj keby to nebolo podla predstav, nikdy nevies koho stretnes co sa pritrafi..Ber ze zijes iba raz..nekaz si to tym co by bolo ak by bolo! ;)

A čo robíš zle?staráš sa o syna, domácnosť aj to je veľa😀nechci byť dokonalá, ak ste doma je normálne, že nie je vyupratovane.Pomaly motivuj syna na obliekanie za nejaké nálepky odmenu...a nočník ešte máš čas pomaly to pôjde.Deti sa toho pol roka pred škôlkou strašne zmenia, dozrejú
Vyčítaj mužovi aj ty, aby vedel aké to je.Pracu začneš hľadať neskôr daj si prioritu.Vychovavas a piples 3 r dieťa, varíš, chodíš s ním von je to málo??

No materská je zaberak na sebavedomie, u mňa to skončilo až depresiou, uzkostami. Skus zavolať na dáku linku, napr. liga pre duševné zdravie ich ma viac, poradia ti. Skus najskôr zmeniť životný štýl, viac oddychovať, robiť čo ťa baví, stretni sa s kamarátkami, pripadne si daj magnezko. Nech ti niekto pomôže s malým zatiaľ, ak má kto. To je taky základ. Si vyčerpaná (možno vyhorenia, snáď nemáš depresiu a pod.), preto máš taký pohľad na svet - objektívne vôbec nie je pravda, že si neschopná, zvládaš toho veľa, staráš sa o dieťa, domácnosť. Všetky s týmto bojujeme, žiadna nestíhame, žiadne trojročné dieťa nie je úplne samostatné až na výnimky... Podľa mňa väčšina trojročných deti na škôlku nie je pripravená, učiteľky to vedia, berú to do úvahy, okrem toho, že deti sa v tom veku vyvíjajú rýchlo, takže čo nie je teraz, v septembri môže byť... A chlapi sú niekedy magori, niektorí niekedy, niektorí stále...
Ak sa cítiš veľmi zle, určite by pomohol psychológ a psychoterapia a neviem ako si myslela,, nadpis neviem načo vlastne zijem,, ale ak vôbec nemávas pocity šťastia, nebodaj uvažujes nad samovraždou, pomôže psychiater a lieky.

Ja som aj velmi malo asertivna.. Neviem si presadiť svoj názor.. Mam to odmalička.. Mama ma vždy zhadzovala vdaka nej som si nikdy neverila.. A teraz to robia uz aj dalsi členovia rodiny.. A ja sa neviem obhájiť.. Neviem si dupnut.. Neviem si v hlave nastaviť ze proste som dobrá ze vsetko zvládnem.. Ziadne pozitívne myslenie u mna nehrozí.. Netesim sa z ničoho mam strach z budúcnosti vôbec si neuzivam život.. Len prezivam

Neviem ako zijes a kde a s kym.. ale co si chces dupat? kto ta ma pocuvat a brat vazne? Co maju pocuvat? ked ta niekto zhadzuje, na co takeho cloveka vobec riesit? Ked nechces nastavit pozitivne myslenie, tak to nerob.. proste si urob svoje veci ako ty chces, A povedz si, ze tak si spokojna. A hotovo. Synator sa vsetko douci, ma cas. Postupne urcite. Na tvojom mieste asi navrstvim lekara, nie kvoli liekom, ale mozno by ti vyhovoril to tvoje podcenovanie sa a lutovanie sa... ty si teraz mama, kasli na to, co robila tvoja mama alebo co robi tvoja rodina. Ty si strojcom vasho zivota so synom. Nie tvoja rodina. Su len akysi doplnok a budu robit iba to, co im ty dovolis. Nemusis si dupat ani sa im stavat, nechces s nimi byt, nebud... proste si urob veci po svojom a ked ma niekto problem, tak ho posli reisit si jeho zalezitosti ;)

myslim si ze je to preto lebo mas problemy so synom. Kamaratka ma nieco obdobne ako ty doma, a ten stres z dietata ju uplne polozil. Myslim si, ze najlepsie co mozes spravit je, dat syna do skolky - a odist do prace. Synovi sa budu venovat a kolektiv ho bude rozvijat, ty prides na ine myslienky.

...nic si z toho nerob ze tvoje dieta sa nevie ani obliect a ani na nocnik sa mu moc nechce. To nie si urcite sama co toto riesi, ja to riesim tiez 🙂 moj maly ma uz 2,5 a obliect sa sam nevie a nocnik sice pouziva ale len ked ho tam nasilu posadim, inak sa sam nevypyta, takze nehody u nas na dennodennom poriadku ☹ A viem ze teda urcite nie som jedina mama ktorej dieta je taketo. Mimochodom to uz je moje tretie, tak sa asi aj preto na to divam s nadhladom. Prvy syn ked dovrsil dva roky nepouzival plienku uz ani v noci ale obliekala som ho este ako stvrrocneho, akonahle nastupil do skolky, naucil sa obliekat rychlo sam. Dcera sa odplienkovala az v troch rokoch a plienku na noc nosila do styroch rokov, zato obliect sa vedela komplet uz pred druhymi narodeninami. A tento treti zas je z nich nejpohyblivejsi, technicky typ, vie zas uplne ine veci ako jeho starsi surodenci. Ale vobec si z toho nerobim tazku hlavu, viem ze to zvladne aj to obliekanie aj ten nocnik, len este potrebuje nejaky cas, pri tom je to uplne blbost porovnavat deti v tomto smere a podliehat tlaku ze ine to vedia a moje nie. Su to pritom v zivote uplne nepodstatne veci. No a k tomu rozpravaniu, aj v tom je kazde ine, starsi syn vedel rozpravat v dvoch rokoch plynule, najmensi sice rozprava ale okrem nas mu nik poriadne este nerozumie, cisto vie povedat len par slov a to ma starsich surodencov kt. sa s nim stale rozpravaju a ja sama sa s nim stale rozpravam, stale ciame knizky, dennodenne a rec nic moc, ale uz vidim ze sa to rozbieha, ze za posledny mesiac spravil obrovsky pokrok, takze kazde dieta ozaj ine. Vobec si nerob z toho tazku hlavu. Ja som sla do prace po 6 rokoch a teda s malou dusickou, uz len do toho hladania som sla s malou dusickou, ale nakoniec vsetko super, clovek velmi rychlo prepne ked je uz vystaveny inemu prostrediu. Zaracovala som sa hned a pracu si doslova uzivala ako super zmenu po siestich rokoch 🙂 onedlho ma to hladanie caka tiez, opat si moc neverim ale samu seba presviedcam ze to bude opat v pohode. A co sa nespokojnosti muzov tyka, no zial, chlap to asi nikdy uplne nepochopi co je to starsot o dieta. Tiez som na vsetky tri viac menej sama, a aj na celu domacnost, ale z casu na cas aj ten moj muz somre ze je tu stale neporiadok, ze to a tamto,... Pustam jednym uchom dnu a druhym von. Pretoze venujem detom a domacnosti cely svoj cas ☹ Dokola len varim, periem, zehlim, vysavam, utieram, prezliekam, citam, ucim sa s nimi, tvorim s nimi, von chodim s nimi, bicykle, vylety, nakupy, uspavanie, chystanie, upratovanie (mame RD takze vzdy co upratovat, dve kupelne, tri detske izby,...dvor, zahrada), takze akakolvek kritika od cloveka ktory neprilozi ruku k dielu, ale len kritizuje je pre mna uplne neopodstatnena. Ked sa muz stazuje ze je doma neporiadok typu rozhadzane hracky, alebo neporiadok na kuchynskom stole na kt. nase ratolesti robia vsetko , tak mu len s kludom Anglicana poviem nech to uprace, ze ved su to aj jeho deti a aj jeho neporiadok predsa, nie len moj, ale teda za 10 rokov tie rozhadzane hracky neupratal ani jediny raz ☹ takze uz kritizuje ozaj minimalne, lebo vie, ze nepochodi 🙂 To iste plati aj o mojej mame, ked pride a povie ze pane boze aka kopa neozehleneho pradla, tiez jej len poviem nech sa nestara o moje pradlo, ze mam presne naplanovane kedy ho ozehlit, alebo zacne upratovat detom izby, lebo podla nej vlacikova draha nema byt rozozena na zemi ale upratana v krabici, lego nema byt postavene ani rozostavane, ale v polici v krabici, plysaky nepatria do postele,...na to som priam alergicka a deti tiez uz ju do izieb ani nepustame radsej 🙂 No a tak. Tak ver ze nie si sama s takymito pocitmi a starsotami, rovnake pochybnosti maju aj zeny skusene, aj vzdelane, aj starsie aj mladsie,... A neboj si skvela mama, mas iskovne dieta ktore zvladne vsetko (je uplne jedno kedy) si sikovna zena a aj ty vsetko zvladnes, len si ver a negativne reci svojho okolia si nevsimaj a vobec im neprikladaj vahu ktoru nemaju.

Mas normalnu depku, ponorku a vyhorenie v jednom 😉. Moj sa naucil mesiac pred skolkou na nocnik.... bordel som mala vzdy.... no katastrofa 😊. Neboj, vsetko sa utrasie a bude dobre 🤗

No tak keď len prežívaš a z toho, čo píšeš, tak to je určite na psychoterapiu a možno aj na antidepresiva, ale to vie posúdiť len psychiater. Ale ozaj sa z toho dá dostať...

Netráp sa tým, že je bordel, že furt sa snažíš upratovať, venuj sa sebe a drobcovi, to je najpodstatnejšie a počkaj. Do septembra ešte času dovtedy možno aj debatiť začne a aj na nočník 🙂

Som sa sa zlakla,toto ako by ja som pisala😥

P

0800 800 566 mozes zavolat a pokecat o tom aj s odbornikom. materska je na zblaznenie, to je horsie ako praca .. po 9 rokoch doma to mozem zodpovedne povedat ze praca je ODDYCH. teda aspon pri takych detoch ake mam ja a zrejme aj ty. mozes sa aj rozkrajat a nerozprava to, neje to, pocikava sa to .. ono to casom vsetko prejde ale tam kde ine matky stihnu pomaly medicinu vystudovat a dieta v dvoch rokoch recituje basnicky, hra na klaviri a oblieka nylonove pancuchy ty mozes dat vsetku svoju energiu a nic, dieta si aj tak ide svojim tempom. praca ti da sebavedomie. teraz trocha horsia situacia s hladanim, ale zacni radsej vopred si hladat. a ten brat co s tebou zije nech trocha pomoze, mozno budete potom mat viac casu a chuti byt zasa manzelia. a fakt sa neboj ozvat. ja som to nikdy neurobila a teraz to lutujem.

Cítiš sa ako obeť vysielaš to do okolia a oni na teba reagujú ako na obeť a dávajú ti to ešte viac pocítiť. Neviem do akej miery veríš na zákon príťažlivosti ale takto presne funguje.
Určite si úžasná matka. Určite robíš veci najlepšie ako vieš. Najlepšie podľa svojich možností. Lenže niekde medzi tým si zabudla na to že si plnohodnotná bytosť ktorá si zaslúži lásku starostlivosť a kúsok svojho šťastia. Kedy naposledy si robila niečo čo ti robí radosť ? Kedy si sa naposledy venovala sebe ? Kedy si si naposledy poriadne oddýchla ? Nehádž všetko do smetí. Stále máš nejaký čas choď na nejaký kurz zdokonaľ sa v niečom pomôže ti to k hľadaniu práce. Dieťatko sa ešte stále môže naučiť na nočník aj rozprávať. Najdôležitejšie je mať šťastnú a pokojnú maminu všetko ostatné pôjde samo.

Úplne ta chápem. Nechcem vypisovať tu, ale ja podobne zažívam v práci... Všade zlyhanie zo svojej strany tým pádom sa cítim nič, nula... V práci v tom desne rýchlom tempe sa cítim úplne stratená, neschopná a nech sa snažím zo všetkých síl proste nestíham manuálne to co iný ak tak musím vynaložiť všetky sily a ide mi s toho úplne prasknúť hlava aj telo. Potom som unavená, nervózna, podráždená...doma ma vedia pochopiť, ale kvôli tomu sa veľa stresujem a myslím nato. Hlavu hore. Si jedinečná, šikovná, musíš si veriť s hlavne si musíš zariadiť aj oddýchnuť od drobca. A neboj sa je šikovný, nie je každé vo všetkom prvé. Taky ako v živote. Vždy je niekto prvý, ale aj posledný. Nezabudni deti sa učia rýchlo a veľa krát úplne nečakane zo dňa na, deň 😉😊