Všetko mi doma vadí, zažívate niečo podobné?
Potrebujem poradiť. Mám pocit, že už mi všetko vadí....čo sa týka mojej rodiny, bytu, dieťaťa, muža. Byt máme neprerobený - nie sú peniaze, syn 8 ročný totálne neposlúcha, stále je chorý. Je nepozorný, robí si čo chce, z čoho má prospech....je taký akoby necitlivý. Muž je na neho prislabý. Ja mám so synom podobnú povahu, preto sa nevieme zniesť. Všetko je stereotyp, samé problémy finančné, zdravotné, vzťahové. Často rozmýšľam nad tým, že utečiem niekam preč od všetkých a všetkého. Nech ma tieto starosti obídu. Viem, že to je nesprávny prístup, ten najhorší voči rodine, ale ja fakt nevládzem. Nemám oporu, niečo alebo niekoho, kto by mi robil radosť. S týmto si zadovážim akurát tak ochorenie, mám to geneticky dané, ale neviem inak. Chodila som aj k psych. ale nepomohla. Vraj treba zmeniť prostredie, ktoré ma...ani nie že deprimuje ale priam rozčuluje. Len bez financií nejde nič. Len sa snáď dať hospital. na psychiatriu, ale to tiež nejde naveky. Potom by ma zase len čakal návrat do reality. Necítim ani tak depresiu ale strašný hnev mám v sebe, že som si pokazila život, že som sa zle vydala, žijem na nesprávnom mieste, nezarábam viac a pod. Proste cítim, že som si hneď v začiatkoch pokazila život. Rozviesť sa nechcem, skôr odísť, resp. utiecť od všetkého niekam ďaleko. Trvá toto už dlho, ani neviem kedy som sa naposledy zasmiala....Zažil niekto niečo podobné? Resp. poznáte niekoho kto z ničoho nič utiekol od pôvodného života a nechal všetko tak? Keby nemám dieťa, je to jednoduché. Keby sme si aspon rozumeli....
Poradiť neviem, ale viem, čo cítiš. Aj keď to Ti nepomôže. Ver mi, je nás viac, ktoré by sme s tým najradšej praštili.
Suhladim s @christina_petrikova najdi si sportovu aktivitu, najlepsie nieco spiritualne, aby to nebolo len cisto o vybiti si energie. Ja svoje deti milujem, aj cas straveny s nimi, ale som uz 4 roky vkuse doma, no porazilo by ma, keby som nemala jogu. 4-5 x do tyzdna idem cvicit a to ma nabije energiou do dalsieho dna. Urcite odporucam, aby si si nasla nejakeho dobreho lektora, ktory ta povedie tym spravnym smerom. Preto sa skus zamerat na vychodne sporty/filozofie, moze to dat tvojmu zivotu zmysel. Staci sa lrestat lutovat a vyhovarat a spravit pre seba nieco. Vyzera to u teba na zacinajucu depresiu, tak s tym naozaj co najskor nieco urob
Tiez mam obcas taketo chvile. Skus sa na nieco upnut, zamerat sa, ci uz nejaky skupinovy sport, alebo zalubu. Mozno aj nabytok premiestnit, vyhodit co netreba, bude sa ti lahsie dychat.
Ja mám skôr pocit, že si večný kritik všetkého. Syn je obrazom teba, keď vidí, že mama je klbko nervov, je taký istý. Napísala si, že ti všetko okolo rodiny a aj jeho vadí. Nemyslíš, že to z teba vycítil? Aký máte vzťah? Píšeš, že sa nevieš s ním zniesť. Preboha veď je to 8 ročné dieťa...
Robíš niečo pre to, aby ste sa posunuli vo vzťahoch, aby sa vám lepšie žilo aj po materiálnej stránke? Alebo len sedíš so založenými rukami a čakáš a kritizuješ?
@lindusss2016 presne dobre hovoris alebo aj nejaky kreativny kruzok, malovanie, hra na klavir cokolvek 🙂 napriklad kamoska zacala cvicit pol dance a uz aj ucit zacala pol dance a maju male dieta 🙂
@1inis1 ja keď mám všetkého plné zuby tak sa zbalím a vypadnem niekam mimo aspoň na pár dní. Lenže - ak nie je zrovna víkend, tak si v práci vypýtam dovolenku a v pohode si to zaplatím z úspor / výplaty a nikde inde to chýbať nebude.
Tam vidím váš problém ako rodiny - nízky príjem (alebo vysoké výdavky?). Síce sa hovorí, že peniaze nie sú všetko a bla bla bla, ale zároveň nám dávajú určitú slobodu a možnosť vybrať si vo veľa veciach. Ste dvaja - pracujete obaja? Nedá sa vám zvýšiť príjem? Zmena zamestnania, brigáda? Teda dať sa dá vždy ak je človek zdravý, otázne je, či sa vám chce...
Čo sa týka syna - opäť ste na jeho výchovu dvaja. Ak s vami v 8 rokoch zametá, tak to nie je chyba vesmíru ale vás dvoch ako rodičov. Každopádne nie je ešte neskoro s tým niečo robiť, ale opäť - musíte mať snahu vy dvaja ako rodičia, sadnúť si, porozprávať sa, nastaviť pravidlá. A dodržiavať ich.
Všetko to, čo si tu písala - že si sa zle vydala, že žiješ na zlom mieste, že málo zarábaš atď., to sú veci, ktoré sa dajú zmeniť, ale musíš ty sama. Vždy sa dá zmeniť práca, rozviesť sa, presťahovať sa.
Problém vidíš v mužovi, v synovi, ale čo ty sama? Vy ste rodina, vy ste jeden celok. Ak chceš tú rodinu udržať, tak musíš na tom zamakať aj ty. Nepíšeš, čo si ty spravila pre to, aby sa zlepšil tvoj vzťah s mužom, so synom, aby si mala lepšie platenú prácu (a mohla si dovoliť napr. aj tú jogu, posilku, výlet...).
@1inis1 súhlasím s tým čo tu už bolo odporučené - treba si nájsť čas len pre seba - či už to bude joga alebo iné cvičenie alebo káva s kamoškou- dôležité vypadnúť z domu a robiť niečo len pre seba...8ročný je už veľký a môže ostať hodinu dve aj sám alebo ho dať na starosť manželovi a vypadnúť...upratovanie neutečie a raz za čas môže byť aj suchá večera...
Treba si nájsť nejaku záľubu
@1inis1 a preco teda nevyskusas zmenit pracu, aby si zarabala viacej? potom by sa vam lahsie zilo. alebo ako ti tu mnohe baby napisali, chodit na nejaky sport pri ktorom sa od vsetkeho odreagujes!
Jesen je aj u mna dost zlomova, a po pravde vcera by som svojim vystrelila na mesiac... ale treba sa odputat aspon na hodinu denne vypadni od nich niekam von na bicykel, cvicit, alebo nejaku aktivitu... Ja v tomto obdobi zacinam vyrabat vianocne ozdoby ta hodina denne je na moje nervy ako balzam. CO vies zmenit, zmen co nevies s tym musis zit. Moja dcera ma ovela viac vytaca ked som ja neskokojna.. Ked som kludna vyspana, najedena som ovela pokojnesia a na veci mam uplne iny pohlad,...
treba si najst nieco, ja som si zadovazila domov normalne vrece a rukavice a pri tom tak vypnem, ze sa hned citim lepsie, teraz na jesen je to take dost blbe, aj to pocasie na nas vplyva aj to, ze je proste skor tma a vsetko dokopy, najdi si nieco, co ta bude bavit 🙂
@1inis1 ja som mala stvrtky pre matky☺ s kamoskou sme chodili sa prejst a na matovy caj cele cca 2 hodky. Ked kamoska nemohla isla som sa,sama prejst. V piatok sa chodilo vecer do kniznice. Kym deti pozerali knihy ja som si citala casopis. Vybrala nejaku knihu. A posledny rok chodim na keramiku. Uroven mam cca skolkar. Ale super partia sa zisla. Ked som velmi unavena tak len zmolim hlinu medzi prstami pocuvam co kto ma nove. A stoji to smiesnych 10e 10 vstupov.
Urcite najdes nieco co ta bavi a nie je financne narocne. Citanie knih, prechadzka, beh, turistika, malovanie...pozri aktivity v svojom okoli
Musíš si nájsť niečo čo ťa bude baviť, pričom proste vypneš a nebudeš mať pocit, že tvoj život je stále len o tom istom a že ťa to nebaví. Ak nemáte peniažkov nazvyš nech to je aj nejaká maličkosť, možno len si každý deň na hodinu zabehať alebo sa poprechádzať alebo čokoľvek aby si proste mala nejaký čas, ktorý venuješ len sebe a vyvetráš si pritom trochu hlavu
Ale toto všetko tu už pani davnejsie riešila, aj pod týmto nickom aj pod tým druhým čo má, ale stále vidím že sa nikam nepohla a len nabrala viac na sebaľútosti. Aj to čo jej radíte sa určite kvôli niečomu "nedá".
@1inis1 a tiez nemame prerobeny byt a nie kvoli financiam ako skor stale riesime niekoho zdravie, a choroby nas navstevuju, ale prave to ma naucilo rozlisovat medzi nepohodou a problemom. Tiez mi je obcas na nic a chyta ma panika. Ale ja sa teda aj zasmejem, je mi blizky cierny humor😉Ale pokial mame co jest, strechu nad hlavou a ziadnu vaznu chorobu, su vsetky neprijemnosti len nepohodou. Poznam osobne rodinu, kde dieta ma vaznu diagnozu a stale sa,zhorsuje. Ono si to uvedomuje, hlava mu ide na 110%, oni si to uvedomuju. Skolu strednu si nemoze vybrat aku chce lebo potrebuje bezbarierovy pristup. Nieco co nezavisi od jej snahy. To je problem a nespravodlivost zivota. Ja ich velmi obdivujem a neviem ako to zvladaju. To vedomie, ze lepsie to uz nebude, ale horsie zrejme ano. To by som ja nedala. A uvedomujem si, ze ake mame stastie.
Skus to opacne ponukni pomoc niekomu kto je na tom horsie, hoci nevyspatej susede vezmi na hodinku drobca povozit v kociku.
Mna ked chyta panika a depka snazim sa rozumom presvedcit, ze pockaj 2 dni a pohlad bude iny. A ono fakt je iny.
A moj oblubeny vtip. Ako sa vola to obdobie v mojom zivote, ked sa zda, ze vsetko je v poriadku? ILUZIA
@christina_petrikova
@liliana363
@mogaa
@lindabenzova
@michaela.g
@janage
Ano, šport je dobrý nápad, resp. príroda. Bez nich, lebo s nimi to nie je ono. Skúsim sa na to zamerať.
@1inis1 no kedze ti vadi, ze nemas peniaze, zacala by som zmenou prace. Len tak nariekat ako je vsetko nanic ti vobec nepomoze.
Treba preto nieco urobit. Necudujem sa, ze dieta neposlucha, vynucuje si tvoju pozornost ked si stale taka nahnevana. Mozno by nebolo na skodu byt na nho milsi a lepsi (to iste na muza) a uvidis ako rychlo nastane zmena k lepsiemu... Ak si s muzom aj tak nebudete rozumiet riesila by som rozvod.
Sam sa nestane ziaden zazrak a nikto okrem teba nezmeni tvoj zivot k lepsiemu...
@missdiva Práce mením sem-tam, ale nezarobím nikde akosi. On sa nechce rozviesť, tak už som to vzdala a proste sa ani nehádam už, len nekomunikujem. Na malého viem kričať, niekto predsa musí, keď nie muž. Raz nám jeden pán na biorez. povedal, že musíme byť na neho veľmi prísny, lebo je dominantná povaha a poskáče nám po hlavách, keď bude väčší. Lenže muž je pacifista a nie že ho nezbil, ani hlas nevie zvýšiť.
Ja viem, že je malý obraz mňa....nielen preto, že vidí moje nervy, ale má aj zdedený temperament, povahu. Ja chcem byť kľudná koľkokrát si poviem, že nevybuchnem...ale nedá sa, roztrhlo by ma. Niekedy, keď už fakt neviem čo, dám si tabletku na upokojenie. Ja asi nie som rodinný typ, ale práve to ma štve, že som si to neskoro uvedomila a mala som na to myslieť skôr. Vtedy mi práve ku šťastiu chýbala rodina. Proste čudná som, resp. som sa veeeeľmi zmenila vekom. Ale vo všetkom.
Nemozes ist na pol roka robit do Rakuska na turnusy- budes prec z domu a zarobis popri tom nebudete mat ponorku kazde 2 tyzdne nebudes doma a oddychned si a zarobis.To je jedine co ti viem poradit.Na kamosku tiez padlo manzelstvo a potom sa na pol hodinu zatvarala v zachode
Ked pozeram tvoje temy, tiahne sa ta tvoja nespokojnost uz par rokov? Stale si nic nezmenila?
@1inis1 kazdy clovek ma svoj zivot, svoje stastie ci nestastie do velkej miery vo svojich rukach. Kym si natolko zdrava, ze dokazes pracovat, zvladnes aj to, najst si pracu, v ktorej zarobis viac. Pokial zijes vo vztahu, ktory ta absolutne nenaplna, pouvazuj, co musis urobit, aby si z neho odisla. A pokial ide o syna - som presvedcena o tom, ze deti potrebuju jasne hranice, milujucu autoritu a pocit bezpecia. Neviem, kto vam poradil na neho kricat a byt prisny, ci ho dokonca bit....nie je z toho este viac agresivny? Precitaj si nieco o tom, co sposobuje detom krik a tiez, ze neexistuje nieco take, ako "dominantna povaha"-deti len opakuju vzory, ktore vidia v nas, rodicoch...a vyvinu si podla toho vlastne "strategie prezitia". Ak je syn narocny a "nepozorny", tak si asi vyvinul svoju strategiu tymto smerom. Deti, na ktore sa casto krici, maju sklon "nepocuvat", kedze sa zvyknu utiekat do vlastneho sveta...
@1inis1 co sa tyka rodiny, tak "nie si rodinny typ" prave preto, ze si teraz zo vsetkeho nervozna. inak by si rodinu vcelku v pohode zniesla, a verim, ze aj syna dokazala viest, lebo ak je tvoja povaha, tak v podstate presne vies, co na neho plati (lebo to plati na teba).
co sa tyka toho rozvodu: nerozumiem formulacii, ze muz sa rozviest nechce.
uz davno predsa nie je k rozvodu nutny suhlas oboch stran. rozvadza predsa sud.
stara dobra formulacia "ja ti to nepodpisem" je uz len prazdna fraza. moze sa on na hlavu postavit, ak budes trvat na rozvode, tak vam sud urci jedno-dve sedenia v poradni (lebo tam je dieta), a ak aj potom budes trvat na rozvode, tak vas proste rozvedu. bodka.
co ale za tou formulaciou vidim, je skor typicka frustracia samej zo seba a nasledne prenasanie riesenia na druhych.
v podstate ty sama nevies, ako a kam sa vobec chces pohnut. a ak uz aj vies, co by si chcela, brzdi sa nejaka cast tvojej vlastnej pohodlnosti. nechce sa ti to az tak podstupovat.
pre priklad: zena si nerozumie s manzelom, on sa k nej chova vcelku necitlivo. zena vnutri citi, zeby mala odist, nenechat sa urazat hlupymi poznamkami na svoju osobu. ALE zvykla si na pohodlie dvoch prijmov, na isty zivotny standard a je jej jasne, ze odchodom (rozvodom) by klesla. a tu nastava boj medzi tym, co ona chce, a co nie je a je ochotna pre to obetovat. vie, ze so standardom sa jej dole ist nechce. zaroven ale chce, aby u muza dosiahla respekt, resp sa vyhla jeho poznamkam (utala ich. ukazala mu, ze si nemoze k nej takto dovolovat).
kedze niet z toho vychodiska, nejake sa musi najst, nejaky ventil. a vtedy nastupuje prenesenie riesenia na toho druheho.
takze zrazu nie kvoli nej samotnej a jej neochote konat, ale kvoli nemu sa ona nemoze pohnut vpred (dosiahnut zmenu). to on sa nechce zmenit. to on nechce hento a toto.
a nasledne nasleduju otazky (ktore navonok z toho logicky vyplyvaju): co mam urobit, aby sa zmenil? co mam urobit, aby sa situacia zmenila, ked muz nechce nic zmenit (nevidi dovod)?
ale zo spravneho uhla vidiet, ze tie otazky su uplne nelogicke. su to zastupne problemy, ktorymi sa da krasne zabit cas a mat aj pocit, ze "riesis" (hoci samozrejme nic nevyriesis). realny problem je uplne inde.
nehovorim, ze problem u teba je vo financiach, preco nic nepodnikas, hoci vo vnutri bubles ako papinak.
dovodov moze byt X inych. trebars, ze sa bojis, ze uz si nikoho nenajdes. myslis si, ze si stara, skareda. alebo sa bojis, ze dalsi chlap bude velka neznama a vykluje sa z neho idiot. ze s tymto mas uz aspon odskusane, ze na niektore veci sa mozes spolahnut. alebo sa bojis, co povedia ludia, rodina. alebo sa ti nechce podstupit stahovanie. a mnoho dalsich.
takze namiesto niekolkorocnej nespokojnosti popremyslaj, co ta brzdi v konani, aby sa veci zmenili. povedz si to sama sebe priamo do oci.
az ked clovek je uprimny sam k sebe, je sanca, ze sa pohne spravnym smerom.
pokial bude neustale hladat vyhovorky a prenasat riesenie na druhych, tak sa sice moze dostat do bodu, kedy vybuchne a zacne robit razne riesenia, ale vacsinou skoncia sklamanim, lebo ich robi zo zleho dovodu (sam sebe si nutnost svojho konania zdovodnuje chybne. sice si namaluje krasne dolezite dovody, ktore moze aj nahlas odprezentovat pred ludmi a vsetci mu budu prikyvovat, ze toto chapu. ale v realite je problem inde, a tak sa to znova a znova zopakuje.).
@1inis1 rozviesť sa nechceš ty alebo on? Lebo jeho súhlas absolútne nepotrebuješ a prečo stráviť celý život s niekým, s kým si nerozumieš a ani vás ako rodinu nedokáže finančne zabezpečiť? Lebo cudzím sa zdá super? Nejako ti asi unikla pointa manželstva. Mužovi nevadí ako to medzi vami je? Buď s tým vzťahom niečo robte alebo choďte od seba alebo sa tráp po zvyšok života, ale nečakaj, že toto sa samé zázračne napraví.
Tvoje nie úplne šťastné manželstvo sa odráža aj na vzťahu k synovi. Že nie si rodinný typ je blbosť, keby to tak bolo, tak nie si vydatá a nemáš dieťa. Lenže zrejme si chcela rodinu, kde sa jej členovia majú navzájom radi, rešpektujú sa a tešia sa na seba. Ja tiež nie som typ ženy, ktorej stačí k absolútnemu šťastiu manžel a deti, tiež potrebujem aj prácu, kamošky, osobný priestor a občas vypadnúť, ale vždy sa budem tešiť domov.
@sissy27 Máš pravdu. Ono sa to komplik. tým, že jeho aj môj otec sú nevyliečiteľne chorí. A v podstate máme len jeden druhého, keďže nemáme v "zálohe" niekoho nového. A to je to, čo ma brzdí, proste ten strach, že ostanem v živote načisto sama. Ja som taká, že sa nedokážem rozhýbať, niečo radikálne riešiť. Najbližšie riešenie je cesta úniku. Tiež mám takú nanič povahu. Tresnúť ma kladivom po hlave asi....
@moonlight1210 pekne si to napísala.....Ja sa nebojím, že by som nikoho nenašla. Necítim sa v tomto smere nemožná, ani škaredá. Práveže možnosti by som mala, ale nemám záujem. Chlapi už idú mimo mňa, už by som sa s nikým nechcela dať dokopy, už nie v tomto veku. Toto je už za mnou. Tie financie sú problém....myslím, že tam to všetko začalo.
Az lm nink nnnn. M mmmm. Nnnn ňom. L / l(nm k ĺ
@1inis1 a co tak skusit nejaky sport? Mozno aj bojovy? Ja som chodila na kick box ked som mala narocnu pracu a sypal sa mi vztah, pomahalo mi to, zlost som si vybila na treningoch a potom to islo vsetko lepsie 🙂 A hlavne takto by som to povedala aj muzovi...