Vo všetkom obviňujem seba, analyzujem, mám vtieravé myšlienky
Ani neviem ako začať, je to pre mňa ťažké, ale chcem to dať aspoň takto zo seba von prípadne si vypočuť vaše skúsenosti alebo názory … žije sa mi so sebou čím ďalej tým ťažšie. Vo všetkom obviňujem seba, analyzujem, predstavujem si najhoršie možné scenáre v určitých situáciách, mám vtieravé myšlienky, domýšľam si, neviem si ani dopriať pretože mám pocit že si nezaslúžim, nerobím veci ktoré ma napĺňajú. Pred pár mesiacmi mi začali úzkostné stavy o ktorych sa hanbím hovoriť blízkym a niektorí to do dnešného dňa ani nevedia a maskujem to. Hanbím sa za to, neviem si predstaviť reakcie. Mám aj psychologičku, ale ešte nie dlho. Tak rada by som chcela začať život na novom mieste, v novej práci, inom prostredí. Ale sama sa brzdím, aj keď po tom túžim už dlho. Myslím že aj moje prostredie v ktorom sa necítim dobre vplýva na môj aktuálny stav. Neviete si predstaviť akú hanbu cítim za to, čo prežívam. Lebo som si myslela, že ja predsa všetko zvládnem. Cítim sa hrozná vo všetkom. V práci, ako dcéra, partnerka, kamarátka …
@dani89 tu na fóre čakáš že dostaneš nejakú radu ako to zvládnuť bez terapeuta? Lebo píšeš, že na terapie si začala chodiť. V prvom rade si treba uvedomiť, že ty nič nemusíš. Nemusíš byť perfektná, nemusíš veci pred ostatnými skrývať. Nemusíš sa hrať na niekoho, kým nie si. Začni byť úprimná najprv sama k sebe. Dnes niečo pokašleš, ok, zasmej sa na sebe a povedz si, že zajtra to skúsiš znova. Nič sa nedeje, upokoj sa sama vo svojom vnútri a nemaj od seba vysoké očakávania. Vtieravé myšlienky vedome odháňaj, príde myšlienka, povedz jej vypadni, dnes si tu už bola, nebudem sa tebou zaoberať. A privolaj si myšlienku pozitívnu. Chce to prácu na sebe.
Ak máš ešte vek na Au-Pair, skús, odíď do zahraničia. K starým ľuďom ako opatrovateľka určite nie
🍀🍀🍀
Nebud dlho sama. Bud uprimna. Maj rezim dna. Maj stale psycho a rob veci,kt chces aj napriek strachu. Lahka a rychla cesta nie je..
Je to dosledok uzkostnej poruchy, treba pokracovat v terapiach, pridat lieky (take, ktore sadnu) a prejde to. Nehovorim, ze uplne vsetkystavy zmiznu, ale kvalita zivota bude uplne inde. Stavy zbalit sa a vypadnut u mna uplne zmizli napriklad, ak nezmiznu tak aspon budes mat silu to naozaj spravit 🙂 a hlavne to netreba vzdavat. Dlho to skryvas a neriesis, tak nemozes cakat zlepsenie z hodiny na hodinu.
Ak si si našla psychologičku, je to určite fajn, znamená to, že už si svoj problém začala riešiť. Netlač sa do nejakých zmien, prácu alebo miesto bydliska môžeš zmeniť aj časom, príležitosť sa možno naskytne. Ešte mi napadlo, čo veľmi pomohlo jednému kamošovi (a ja robievam podobné cvičenie). Hladkal si brucho a hovoril pritom: Milujem sa taký, aký som. Znie to divne? 🙂 Možno hej. Ale keď to robíš dlhodobo, dostáva sa to trochu pod kožu. Držím palce, nech ti je čoskoro lepšie 😘
@proste0monika vynikajuca rada💪💪💪👍👍👍presne si myslim to iste😊
@dani89 Ak si sama,slobodna,bez akychkolvek citovych vazieb,tak si mozes najst pracu kdekolvek na druhom konci Slovenska ci sveta(ak vies jazyk) a staci len zbalit kufor a ist.....