Vnútorné nenaplnenie v živote
zazili ste uz pocit nenaplnenia v pracovnom aj osobnom zivote? ked vam dlhodobo nieco chyba a neviete co spravit, aby sa to zmenilo? ja take nieco zazivam a idem si k vam po radu...dlhodobo som smutna, nic ma netesi. dosiahla som karierne ciele ake som chcela, mam vztah s muzom, ktory sa mi paci, ale nie som stastna....daleko od rodiny, v pracovnom strese, s uzasnym muzom, potrebujem ho viac, potrebujem ho aj inak, mam sny, mam strachy...viac sa mu vediet otvorit, viac s nim byt...nebat sa mu povedat, co potrebujem...chcem byt uprimna, priama, aj napriek tomu, ze to nie je moderne ....nechavam to plynut, ale vedela by som si casom predstavit viac, nechcem tlacit...snazim sa veci nechavat tak a prisposobit sa, byt trpezliva, akoby sa bojim urobit zmenu, povedat si, co by som chcela, neviem kedy je ten spravny cas, neviem svoj zivot zit stastne, ale snazim sa byt vdacna, skutocne zijem zivot, aky som chcela ... viem vsak pomenovat, co mi chyba a neviem si o to poziadat, neviem urobit zmenu, pretoze niekedy nieco mozme ziskat, ale aj stratit...ako riesit pocity smutku?
Ano, zazila. Dlhodoba frustracia. Tie pocity frustracie a smutku sa daju kadecim prekryt, ale iba kratkodobo. Jedine ucinne riesenie je vyjst zo svojej komfortnej zony a urobit raznu zmenu. Aj s rizikom, ze nieco stratis.
Ked vies, com je problem, tak s tym urcite treba von. Ten smutok sa neda oklamat, potlacit, bude sa stale pripominat. Neviem o tom, ze by uprimnost a priamost nebola moderna. Je to najzdravsi sposob konania. Samozrejme nie tak, ze ides po ulici a povies okoloiducej "boze vy vyzerate hrozne", hoci si to myslis. Ale v blizkych vztahoch je to nie ze nemoderne, ale starociami overena kvalita.
Ja som bola svojho casu tiez s niecim nespokojna vo vztahu s mojim muzom, resp. bolo to viackrat.Vzdy som sa snazila presne netlacit nanho, tak som bola ticho, ale ten tlak sa presunul na mna, upadala som. Tak som nakonoec vzdy isla s pravdou von a vzdy sa to vyplatilo. Hoci niekedy nie hned, raz to aj vyzeralo, ze som ho stratila, ale bolo to len docasne. Potom prisla lepsia podoba nasho vztahu.
Inak niekedy sa fakt stane, ze nieco stratis, ale vacsinou ked sa rozhodnes k nejakej zmene, tak ta strata byva len zmenou konstelacie. Napr. stratis partnera, pri ktorom ti nieco nevyhovovalo, ale ta zmena v tebe sposobi, ze onedlho sttetnes ineho, ktori ti sadne viac. Aj to sa mi stalo s predoslym partnerom a terajsim.
A co ti chyba, co by si od neho chcela ked pises ze casom viac? Svadbu, deti, ci nemyslela si toto? Nech je to uz cokolvek, porozpravajte sa, aby si vedela, ci aj on je nastaveny rovnako. Ak nieco chces a nedostava sa ti toho, mozes predsa poziadat (tym nemyslim tlacit, len mu povedat), ved vztah je najma o komunikacii. Toto je podla mna niekedy problem nas zien ze cakame aby sme “netlacili” a potom sme nespokojne. Mozno on ani len netusi, co ti chyba.
No ak taketo opisy hovoris aj muzovi, tak sa necuduj, ze od neho nemas spatnu vazbu. Prestane pocuvat po druhej vete. Chlapovi musis na rovinu bez pozlatka povedat: uvazoval si niekedy nad tym, ze by sme si zalozili rodinu? Lebo ja ano. Alebo nechapem co by si od neho chcela take, ze mu to nemozes povedat. Treba prekonat strach a hanbu, prinajhorsom povie nie a ty budes vediet na com si
Prepac ako vyzera vas "doverny" vztah ak sa mu bojis otvorit, nepozna Tvoje sny a strachy atd? O com sa bavite, o pocasi?
Ak si myslela, ze Ta irituje ze sa vas vztah nehybe a chcela by si rodinu a deti, tak sa vyjadri cim skor ze Ta to tazi. Aby Ti neusli roky a zistis ze nic nemas.... A odcudzi sa Ti aj chlap ktory ma inu predstavu o buducnosti.
Ak je to nieco ine (nechapeme asi nikto), plati to iste.
To nie je o natlaku, to je o tom ze vyjadris svoje predstavy. Ved o tom ten vztah je. A prosim Ta, chlapovi to urcite nehovor ako toto tu... Strucne a jasne, lebo Ta ani nepochopi.
Už počas spoznávania,chodenia spolu by ste k sebe mali byť úprimní a priamo. Predpokladám,že ste ako je teraz trend preskočili obdobie chodenia a rovno spolu bývate. To už potom je ťažšie byť otvorený, úprimný...ale nie nemožné.
Nie je v poriadku,ak preto,že sa bojíš,že ho stratis,neriešis veci,kt.ta trápia.
Tebe to ublíži,šťastie neprinesie a ublíži to aj vášmu vzťahu.
Možno práve preto je v dnešnej dobe toľko zvláštnych vzťahov,kedy sú ľudia spolu,ale paradoxne každý sám.n
Normálne si sadnite a hovorte o témach,kt.su pre teba dôležité a povedz svoj pohľad,ale chci poznať aj ten jeho. A keď sa zhodovať nebudú,ok.....pôjdete každý inou cestou.
Ale zhodovať sa aj môžu😉
Strachom,že ho stratis,nič nevyriešis.
tak ked sa bojis stratit, tazko aj nieco ziskas.. musis zariskovat 🙂 .. to naplnenie za to stoji 🙂