Veľmi túžim žiť pri mori. Mám všetko nechať a odísť?

Ak na to musíš stále myslieť, tak to urob. Žiješ len raz, tak ži tak ako chces. A prečo by priateľ nemohol ísť ? Ako chápem , že zdravotné problémy.. ale veď aj v iných štátoch poskytujú zdravotnú starostlivosť

No neviem. Nesudim, lebo ludia sme vselijaki. Ale nehladas len nejake stratene stastie? Opustit priatela (ak je perspektivny a lubite sa) lebo ta laka prechadzat sa po plazi a este navyse nemat tam dobru robotu? Mne to nepride ako dobry napad. Ja ti rozumiem, sny, tuzby. Sny si treba plnit, ale to chce aj nejaky plan. Ale tak jeden nikdy nevie, mozno ty najdes zivotne stastie,ak urobis ten krok. Ja by som sa sama seba pytala, preco uz 12 rokov venujem denne svoje myslienky nejakemu zidealizovanemu moru.

Chod hneď ak máš tu možnosť.

@ladyvi Presne! Toto ma trapi. Vnutorne ma to zoziera. Predsa, partnera lubim, je to clovek, s ktorym si viem predstavit zostarnut. Co sa deje? Ano, nie som stastna, lebo okolnosti okolo nas nam nepraju, jedine dobre, co ma tu stretlo je on, a este moja praca, bavi ma, sice nezarabam vela, ale naplna ma. Tak kde je problem? Ako ma moze tahat do krajiny, kde som tiez nebola uplne stastna? Preco mam take pocity, ked na to myslim? Absolutne tomu nerozumiem.

@lenuska9999 Ide o to, ze tam by nemohol pracovat ako tu, je to komplikovane.

No z tvojich slov mam pocit, ze tebe sa to stastie nepodari najst ani pri mori... stastie sa totiz nehlada vonku, ale vnutri, v tvojom vnutri, nie si vyrovnana a spokojna a to je tvoj problem bez ohladu na to, kde sa nachadzas. Skus na tom pracovat, rozvijaj svojho ducha. Nemyslim, ze tuzis po zivote pri mori, tie prechadzly ponplazi v tebe mozno evokuju slobodu, mozno pri tej prechadzke si bola sama sebou, ale to mozes byt aj tu. Ja osobne by som neodchadzala za pracou, ktora ma nenaplna. Ak tam naozaj chces ist, skus popremyslat, ako by sa to dalo spravit tak, aby si robila, co ta bavi... a ci opustit priatela, to musis vediet sama, ale neviem, ci je to prava laska, ak nad tym vobec uvazujes.

Ako to dopadlo nikdy nevieš dopredu.... Mala som však pred 10timi rokmi veľa klientov tzv. Domovov dôchodcov, ktorí sa vyjadrili, že takéto "co by bolo keby" ich zozieralo desaťročia podnes si pamätám ako jedna hovorila, že si vybrala nesprávneho, lebo keby sa vzoprela predstavám rodičov jej život by sa vyvíjal úplne ináč a ten, ktorého celé roky mala radšej zomrel bez toho, žeby mu to povedala.... Každý človek sa musí to zhodovať s to, či sa rozhodne správne alebo nie sa málokedy sa hneď zhodnotiť lebo v mnohom ide o uhol pohľadu, mnohí si píšu tabuľku plusov a minusov toho či onoho rozhodnutia skôr ako sa rozhodnú... Faktom však ostáva, že vo väčšine prípadov ide o to, že niečo získame vtedy, ak sme ochotní niečo obetovať či riskovať.... Či bude lepšie nam asi nik nezaručí. V tvojom prípade ide o to, čo je pre teba dôležitejšie ci vzťah alebo idea života pri mori. Pred rokmi keď bol môj oco na medzinárodnej konferencii firmy pre ktorú pracoval hovoril ze poľský kolega sa smial, že oni na rozdiel od nás majú more 🙂 možno sa vám podarí nájsť kompromis alebo sa budeš musieť rozhodnúť. Faktom ostáva, že ak zistí aká veľká je tvoja túžba po živote pri mori i keď nemáš tam žiadne existenčné istoty zaručené asi nebude chcieť byť prekážkou v tvojej ceste za šťastím resp. Za predstavou aké to môže byť. Skôr či to nieje ideál... Lebo my si radi veci idealizujeme.... Len nie vždy tak ružovo dopadnú.... A pády môžu bolieť.... A potom sa čas nedá vrátiť späť....

Priateľ + dobrá práca vs. zmena prostredia... Čo tak kompromis? Zostať doma a k moru sa ísť pozrieť v rámci dovolenky? Ak táto možnosť nepripadá v úvahu, tak sa potom rozhoduj podľa toho, či ti viac záleží na priateľovi alebo živote pri vode. Oboje totiž asi mať spolu nebudeš. Ešte tak možno nasťahovaním sa k jednej z našich priehrad. (Ak sa to vôbec ako alternatíva ráta.)

Za tých 12 r si sa určite zmenila, dospela...píšeš, že tam si nemala dobrú prácu teraz, keď je všade kríza a máš viac rokov to o môže byť oveľa horšie.
Máš prácu, priateľa možno je čas byť byť vďačná za to, čo máš🙂ale pokiaľ nevyskusas stále to budeš mať zidealizovane, takže by som išla a vyskúšala, ale príprav sa na to, že tvoje pocity budú úplne iné ako pred tými rokmi

Išla by som. Takto sa trápiť nemá žiadny význam, aj ta láska ta prejde, keďže vo vnútri nie si spokojná a o 10 rokov si to môžeš vyčítať. Vždy sa dá vratit.

Chod na pol roka a sama potom zistis, ci je to po com tuzis.

...ale ved krajina s morom nie je len jedna. Mna to tiez laka, aj som pri mori, teda pri oceane dlhsi cas zila, v tomto rozumiem, mna tiez naplna more/ocean neskutocnou energiou, pososbi na mna upokojujuco ale hlavne ten o dost jednoduchsi a pomalsi zivot tych ludi okolo. Ta ich bezstarsotnost. To ze nemusia dennodenne riesit peniaze,... . Vratila som sa, vratili sme sa cela rodina, nemozem povedat ze do horsieho ale ten predchadzajuci zivot chyba, vsetky tie pocity, ten ruch toho ineho zivota a teda aj sveta, chyba cela krajina na kt. sa clovek naviazal ked tam stravili nejake obdobie svojho zivota a to mozno aj to najkrajsie. Keby ma nic neviazalo, ziadne deti, nehnutelnosti na SK tak by som sla, co sa tvojho partnera tyka tazko rozhodnut, ale myslim ze by mohol ist aj on, ak mu za to stojis skuste to spolu aspon na kratsi cas, mozno budete spokojni mozno nie, vratit sa mozte kedykolvek, uvidite ako sa uchytite. Mate vyhodu ze nemusite riesit stahovanie s detmi, byt/dom a jeho splacanie alebo udrzbu (niekedy byva tiez na tarchu),...

Pises, ze ani pri tom mori to nebolo s pracou vtedy najlepsie. Ale asi sa ti s tym spaja mladost a isty druh bezstarostnosti.
Tym, ze ani tu nic velmi nemas (ani kamosov, ani pracu, co mas rada), len priatela, mas mozno pocit, ze navratom k moru vratis cas.
A vsetko tam bude ako kedysi tam bolo.

Lenze ty uz sa tam nevratis mladsia, ale o 12 rokov starsia. Mozno chvilu budes mat pekny pocit z tej bezstarostnosti, co si tam zazivala napr. na prechadzkach.
Lenze cas ide, zivot napreduje, treba zacat mysliet na dazdive dni.
Niekedy dokonca nova skusenost prekryje stare spomienky. Co nemusi byt najlepsie.

Myslim, ze ta nostalgia vychadza ciastocne aj z toho, ze tu si za dvanast rokov nevybudovala nic extra. Mozno si nic nevybudovala, lebo stale si sa vnutorne chystala, ze sa k moru vratis, tak si fungovala v rezime, ze naco si tu vyrabat korene a nevadi, aj tak odidem.
Ale kazdy rok presiel a ty si neodisla a ostala si tu v takom vzduchoprazdne. Tym viac ti spomienky prisli lakavejsie.

Skus sa tam teda vratit. Najprv napr. na dovolenku. Mozno zistis, ze je to pekne, ale uz to nema tu moc, co kedysi. Uz ta to tak nenaplna.
Alebo sa o to viac odhodlas to zas risknut.

Kazdopadne sa ti treba rozhodnut a zacat niekde konecne nieco naplno budovat. Vrhnut sa do toho. Neostat v tomto latentnom stadiu. Lebo tipujem, ze mas minimalne po tridsiatke a ten cas na rozhodnutie sa krati.

Veľmi dobre poznám ženu, ktorá mala podobné pocity. Veľmi dlho snívala o živote v jednej prímorskej krajine. Ťahalo ju tam asi aj more, ale aj iná mentalita, zvyky,... Trvalo to roky. Najprv sa učila ich jazyk, neskôr si na Slovensku založila firmu, ktorá spolupracovala s tou krajinou, aby tam mohla chodiť čo najčastejšie na služobky. Nakoniec sa rozhodla po 11-12 rokoch váhania odísť. Nechala tu všetky kamarátky, rodinu aj školopovinné dieťa a išla. Tam robila jednoduché práce, najprv sezónny zber, potom čašníčku a pod. Ale nemala tam nikoho, boli to roky úplnej samoty, kým si našla priateľa. Teraz je tam viac ako 15 rokov a hovorí, že to bolo najlepšie rozhodnutie v živote. Aj keď začiatky boli ťažké, teraz je naozaj šťastná. Má manžela a deti, lepšiu prácu, vlastný dom a život, o ktorom snívala roky. Už sa na Slovensko nevráti. Nič ju tu nedrží, neznáša to tu.
A tak ako to bolo jej najlepšie rozhodnutie v živote, tak to môže byť aj tvoje! Ale aj nemusí. Ak sa rozhodneš odísť, musíš rátať so všetkými následkami... a čo sa týka tvojho priateľa, rozhodnutie musí byť v tvojom srdci či ísť ďalej a bez neho alebo zostať. Aj keď si neviem predstaviť, čo by v zahraničí nemohol robiť... mnohé krajiny sú naozaj krajiny neobmedzených možností.
Držím palce, nech je tvoje rozhodnutie správne...

@nikiki29 aj som si povedala, ze super, ze si splnila ten sen. Len by ma zaujimalo ako to vnima ta jej opustena dcera, ktoru mama nechala samu?

@nikiki29 tak tocje uzas fakt ze sa vysrala na vlastne dieta nechala ho tu same a sla si uzivat life robit casnicku

@bluebriggs ale inak by to bol pekný životný príbeh, nie? Nebyť dieťaťa tak je to úplná idylka, lebo naozaj má všetko po čom túžila roky...
To, že odišla od dieťaťa, je jej “maslo na hlave” a ja sa nemôžem vyjadriť k tomu prečo to urobila, lebo to nechápem. Ale našťastie autorka deti ešte nemá a jej rozhodnutie nebude mať takéto následky...

chod najskor na docolenku na to miesto kde by si chcela zit .. 12 rokov je dlha doba a vela sa aj tam zmenio ... mozno mas len spomienky a tie sa po prestahovani zmenia z prijemnych na neprijemne ... a budes lutovat a mozno nie... ale strmhlav len na zaklade niecoho co bolo by som nesla

@ladyvi ved pise, ze tam uz ma dom aj deti, tak asi odisla, vybudovala zazemie, doniesla si aj dieta... ved kolko chlapov takto ide do zahranicia, aby si vybudovali lepsi zivot pre rodinu...takych slovakov su doslova tisice v zahranici.

@nikiki29 a to si založila novú rodinu v zahraničí? A dieťa nechala tu? Super

spravila by som tri veci: 1) zoznam, normálne drsné pre a proti s váhou pre jednotlivé položky 2)išla by som aspoň nakrátko na to vysnené miesto, pozrieť, aké to tam po rokoch je, popremýšľať, zisťtiť naživo, či je to ozaj to pravé orechové 3)porozprávala sa s priateľom, aby si zistila, či naozaj ale naozaj by nešiel s tebou ...či to nie je len, že si myslíš, že by nešiel

a kde konkretne k moru ? to je aj moj sen ale nei Taliansko ale nejaky tropicky ostrov alebo tak

@anjelicek26 nizsie je to ozrejmene. Dieta opustila. Nesla budovat lepsiu buducnost pre nu a dieta. Iba pre seba. Nesudim. Iba konstatujem.

Všade, úplne v každej krajine kde chceš začať žiť máš na začiatku podradnu prácu a žiadnych priateľov či známych. To všetko sa buduje postupne, hlavne v pracovnej oblasti to proste bez dokonalej znalosti jazyka a nejakých pracovných skúseností v danej krajine nejde.

Ale keď chvilu vydržíš, usadis sa, veci sa začnú postupne zlepšovať. Veľa Slovákov žije trvalo v zahraničí, majú dobrú prácu, priateľov, vlastnú nehnuteľnosť.

Ak hovoris o europskej juzanskej primorskej krajine, tak minimalne do jary 2022 na stahovanie zabudni. Tie krajiny ziju prevazne z aktualne neexistujuceho cestovneho ruchu a najst pracu je takmer nemozne. Ci uz v turizme, alebo obycajnom obchode, zbery a pod. Buduci rok bude tiez este tazky, budu zamestnavat len trvalych pracovnikov, zopar novych, aby pokryli miesta po tych, co z krajiny odisli, ale pre novych to bude sakra tazky zaciatok. Ak po tom tak velmi tuzis, chod bud leto na dovolenku na dane miesto, pozistuj si moznosti prace, kam sa mesto posunulo, co sa rozvinulo, zvas svoje moznosti, schopnosti, zrucnosti, co mas tomu mestu pracovne ponuknut a co ono tebe, aby si len neprezivala. A ked budes mat vsetko pozistovane a bude viac pre ako proti, chod do toho. Teraz by som isto neopustala stabilne miesto.

Druha vec, mozen hovorit len za Spanielsko. Je to tu teraz uplne ine, vylydnene, smutne, ziadne vysvietene promenady s mnozstvom ludi a malych obchodikov, vyzera tu tu strasidelne, opustene, akurat tak na depku.

@amelie2017 Ano, samozrejme, nie teraz, urcite by som to zvazovala najskor o rok, dva...Ak este budem zit a tento svet bude existovat, lebo to co sa deje, je uz ozaj neunosne

@nikiki29 Dakujem...jedine, co ma na tom zaraza, je, ze tu nechala dieta. Je mi z toho smutno. Neviem, ci by som bola stastna, keby som tak spravila. Nieco podobne prezivam ohladom partnera...

@moonlight1210 Presne si vystihla moje pocity. A nepodarilo sa mi tu to, co som si priala, ani vo vztahu, ani pracovne, takze...je to komplikovane...

@matapo A kde ste zili? Ako sa s tym vyrovnavas, si zmierena, ze uz nikdy sa tam nevratite?