Veľmi ťažká téma - problém s otcom
Keby som to popísala, celé by sa to zamotalo a tak tu napíšem presné znenie všetkého, čo som si vyše dekády nosila so sebou ako kameň, až to prasklo a všetko som to jedného dňa musela poslať ako sms svojmu otcovi. Jeho odpoveď dám do komentáru. A dôvod? Už ani neviem, kto z nás je "debil", ale pripadám si strašne na nič.
Oco, keď som sa starala o brata, prečo si za celý čas nikdy neprišiel a neučil si sa s ním aj ty? Ja som ťa volala, aby si si to sním vyskúšal, aj ja by som mala čas naučiť sa do školy (pozn.chodila som vtedy na gymnázium a starala som sa o brata od konca 2. ročníka až po moju maturitu), veď veľa krát som chodila do školy nenaučená, len aby neprepadol. (brat je dislektik, disgrafik a trpí ADHD ). Prečo si za celé tie 2 roky ani jeden jediný krát sa s ním učiť, nech si oddýchnem? Prečo si sa mi ako vlastnej dcére vyhrážal, keď som odišla do Anglicka, že nech sa vrátim buď ja alebo mama sa o rata starať, inak ma dáš na políciu? Prečo ste mi toto robili? Čo som vám urobila? Veď rodič má svoje dieťa chrániť proti zlu a zlými uďmi a nie sa mu stať najväčším nepriateľom. Prečo hovoríš všetky naše súkromné veci svojej priateľke a potom sa na tom u nás v obývačke smeješ a tľapkáš ma po chrbte, že to naráža na mňa v tých svojich debilných príbehoch. To ti ani trochu nie je hlúpe zradiť môju dôveru a potom sa smiať na tom, že ma cudzia ženská podpichuje v tých svojich chorých príbehoch? A prečo to vôbec robí a o čo jej tým ide? Prečo ste mi prestali volať do Anglicka(nech sa prídem starať o brata), až keď ku vám domov prišla sociálka? Lebo bracho nenastúpil do školy. To keby tam neprišla sociálka a nedefinovala vám vaše povinnosti tak do kedy by ste mi volali? Ty si dobre vedel, že mi mama povedala, že darmožráčov živiť nebude, keď som chcela ísť na vysokú školu, a že hneď ako sa mi končia prázdniny, mám jej dávať na účet 100e. Nemala som prácu, nevedela som čo,...A vy ste sa o bracha starať nechceli, ja to nechápem, to si so mnou nemal absolútne žiaden súcit? A čuduješ sa aké máme s brachom vzťahy? A kto dal k uchu vtedy telefón 12-ročnému decku, nech mi zavolá do Anglicka, nech sa prídem o neho starať buď ja alebo mama? hm? Tvoj brat s tvojou mamou. Nech sa to 12- ročné dieťa cíti ešte viac nechcené. Mojou chybou bolo, že som vtedy bola hlúpa 19-ročná baba, ktorá vybuchla a povedala som mu, že on nie je moje dieťa aby som sa o neho starala. S týmto rozumom by som to teraz urobila inak, zobrala telefón a povedala mu, že s ním tieto veci riešiť nebudem a vynadala dvom dospelým ľuďom, čo si to dovoľuju. Dali ste na mňa také ťarchy neraz, dvaja dospelí ľudia, ktorí by už dávno mali byť zodpovední. A mama urobila to najlepšie, keď odišla do Anglicka, s ňou sa vydržať nedalo, ty to veľmi dobre vieš, pretože neraz si bol preč aj rok, niekedy dva pri svojej mame, len my sme ako deti nemali kam ísť. A tak sme robili všetko, čo chcela zo strachu z nej, lebo inak by nám to nestálo za to. Tieto rany od svojich rodičov si budem niesť celý život. A ty, ešte len som bola tehotná, tak si mi tvrdil, že nebudem mať raa svoju dcérku, lebo nemám dobrý vzťah s mamou. Keď sa tak nestalo, tak zase bol problém v tom, že sme stále spolu a bude na mňa prehnane naviazaná. Ani to sa nestalo, nemá problém byť aj s inými ľuďmi. Nech spravím čokoľvek, vždy na tom budeš hľadať chybu. A vyčítala som ti ja niekedy niečo? Nech sa každý pozrie najskôr na seba až potom rieši druhých! Aj keď si pri nás raz bola raz nie, nenapadlo ti ako deťom nám vysteliť, čo sa stalo? že zrazu ťa rok nebolo a za ten čas sme možno fungovali úplne inak, tváril si sa vždy ani akoby si od nás ani neodišiel, len si si odskočil kúpiť rozky do obchodu. že ožno keby si k tomu všetkému povedal jednu, dve vety , všetko by bolo úplne inak, najskôr si opäť získať dôveru tých detí? NAozaj si myslíš, že keď sa budeme všetci vrátiť, že ten problém nie je, tak že nebude?
Vacsina z nas ma nejake krivdy z detstva, pripadne aj z dospelosti. Nad rodicmi vsak nikdy nevyhras. Ak mas pocit, ze bojujes uz dlho a viac nevladzes, tak ti chcem povedat len tolko - ze nemusis. Nemusis bojovat o svoju pravdu, ani o to, aby bola uznana tvoja pravda. Nemusis sa snazit, aby ta mali radi, nemusis NIC. Nie si povinna sa s nikym stretavat, ani mat niekoho rada len preto, ze je to tvoj otec. Ja som toho svojho nevidela uz 3 roky. A vies co? Boli to najlepsie 3 roky mojho zivota. Stare rany to nezahojilo, jasne, ale aspon nemam ziadne nove.
moc tomu nerozumiem...ty si napísala, otec napísal....strácam sa....🙄
niektori dospeli su nezreli aby zvladli bezny zivot, bezne starosti, starostlivost o deti. Ked dvaja zakladaju rodinu, nevedia do coho idu, ono to na zaciazku vyzera inak ako ked zivot sa vali dalej...
Tvoji rodicia to nezvladli, narobili vam, detom, traumy, ale zivot ide dalej, tvojou ulohou je ist dalej, poucit sa z coho sa poucit da a hlavne nezivit pocity krivdy v sebe. Toto je maximalne skodlivy postoj...
Ja si teda tiez myslím, že rodica, z ktoreho máš traumu, v zivote mat nemusíš. Za pár zdvorilostnych navstev za rok sa nestihnete pohadat..
Mám to isté s mamou, keď jej pripomeniem niektoré veci, ktoré sa nedajú zabudnúť nikdy tak mi povie prečo si tak strašne vymýšľam a že to nikdy neurobila, či nepovedala. Oni to vytesnil, lebo veľmi dobre vedia, že robili zlú vec. Aj pre nich je to určitý druh traumy a preto sa snažia to hodiť na iného, alebo zľahčovať situáciu. Nepomôže si, ale je dobré že si to napísala, že si to dostala zo seba von. Držím ti prsty.
Je dobre, že si to dala "na papier"!! A veľka odvaha, že si to otcovi poslala! Napísala si to naozaj úprimne a z duše. A hlavne slušne! Jeho odpoveď je nepríjemná, krátka a drza, ale pevne verím, že ti to vysvetlí osobne. Ver tomu, že každá alebo mnohé z nás sme si s rodičmi užili svoje, máme nejaké väčšie či menšie krivdy... ktoré sme nejako riešili, neriešili, resp. čas zahojil všetky rany. Teraz máme svoje deti, snažíme sa a veríme im dať to najlepšie, na vzťahu musia pracovať obe strany, musia chcieť. ..
Pracuj ďalej na vzťahu s bratom, s mamou.. . Ale aj s otcom. Rodina tu bude navždy. Navždy to budú tvojí najbližší. Aj keď bude ťažké obdobie, že sa možno ani rozprávať nebudete, čas to zahojí. A po čase budeš ty chápať ich a oni teba.
Jedna zrelá dospelá žena by sa mala vedieť vyrovnať s krivdami od svojich rodičov a mala by pochopiť že proste nie vždy je rodič ten milujúci človek ktorého chces mať vo svojom živote. Aj mne otec naublizoval. Nebudem ho obviňovať urážať vyhýbať sa mu .. zmenila som len svoj postoj k nemu a naučila som sa odolávať urážkam a posmechu. Môj otec sa netají tým že mi do života nefandi ale beriem to je to jeho názor 🙂 nauč sa s tým žiť tak ako to je a netráp sa v živote sú aj horšie veci
tak ty si a starala o brata mala si sa snim ucit a kde bola vasa mamka? ta a mala v prvom rade starat o svojho syna...aj ja mam syna s ktorym sa treba ucit moj muz(ktory jeho otec nie je ale zijeme spolu) to skusil iba raz a to aj tak dopadlo proste to nevie ucit sa snim..ucenie so synom drzim iba ja, mozno to tvoj otec takito nevedel a kedze mamku ste mali bohvie kde tak sa spoliehal na teba..matka v prdeli otec lafo co povinnost hodil na dceru a ty sa dievca netrap ocividne si za svojich nezodpovednych rodicoch uz odrobila dost, nemaj vycitkya zariad sa tak aby si bola v zivote spokojna..niekedy si ani rodinu nevyberies
Po pravde som si vyše 30 rokov myslela, ze to mám v sebe uzavrete, až pokým sa s otcom nezačali diať mnohé veci, nejak to všetko vyplávalo na povrch a na strašne veľa veci, ktoré som aj zabudla, som sa rozpamatala, nebolo to tak, žeby som vyše 30 rokov v sebe živila nenávisť. Úprimne ani nič od svoji rodičov neočakávam, lebo keby som ja toto všetko urobila svojim deťom, co oni mne.... asi by som sa veeeľmi hanbila. Len potrebovala som mu to všetko iba povedať, dostať to zo seba von a dosť sa mi po tom uľavilo. Len po pravde, mám strach z jeho listu, či ho vôbec čítať a či ma ten skôr úplne nedorazi.
Kolko mas rokov?
Hovori sa, ze kazdy rodic dietatu ublizi. Vacsinou nechtiac, ale niektori aj chtiac. Musis to brat tak, ze on bol neschopny sa starat o brata, ale nikdy nevies co je za tym, mozno mal ine trapenia aj. Kazdy ma iny uhol pohladu. A malo ludi to ma v hlave zrovnane a ludia sami nevedia co chcu pre seba, nieto este pre druheho co je dobre. Ale toto povazujes za taku traumu? Ze si sa 2 roky musela ucit s bratom? A co potom deti co su tyrane alebo ziju s alkoholikom?
Ja som otca nikde neurážala. Bola som len zvedavá ako sa k tomu celému vyjadrí.
@lubiss
Moja mama nemala pri učení s bratom nervy, v kuse iba po ňom kričala počas učenia. A pri takých deťoch s poruchami učenia treba pravý opak a veľa trpezlivosti, inak sa im to úplne celé zhnusi a získajú odpor.
Vela veci nezmenis, aj keby si velmi chcela. Niektore veci si povieme, ze mame v sebe aj uzavrete a nemame. Ono je to tazko. Ja som si tiez kopu toho uzila, ale urobila som hrubu ciaru. Nebudem sa vracat ku krivdam z minulosti. Nie kvoli inym. Ale najma kvoli sebe. Aby som si opat zbytocne neublizovala.
Vedla nás o panelák žil dedo alkoholik. Chodil nám tam ožratý vyklopkavať a moja babka, psychicky chorá žena, ktorá sa zbláznila z dedka a bola pri nás iba rok, mu vždy ozratemu otvorila. Čiže, keď sme sa chceli učiť, musela som ja, vtedy 17-ročná vyháňať ozrateho deda vždy aj hodinu-dve, aby sme mali kľud. Niekedy tam ožratý zaspal a chrapat cez cely panelák... bola to hrôza a môj otec to vedel, všetko. Mne nevadí, ze som sa učila s bratom, vdaka mne neprepadol. Myslím, že jasbe dane, čo mi vadi a nie je to učenie s bratom.
Mne vadi to, že môj vlastný otec sa mi vyhrážal políciou a neviem čím, keď som sa rozhodla žiť vlastný život a dosiahla som plnoletosť, že bol ešte na mňa urazený a aj je, že som z toho blazinca odišla preč. Ja si ani neviem predstaviť, žeby som sa jednému svojmu decku vyhrážala políciou a súdom, lebo sa mi má starať o druhé decko. A brat bol nezvladnutelny, čím sa viac blížil k puberte, niekedy sme ho po nociach chodili hľadať, lebo zo školy ani neprišiel domov, so skolkskou taškou behal po vonku...
Hore je môj text pri oslovení oco, to, čo som písala svojmu otcovi.
V komentári som napísala - odpoved môjho otca, teda to, čo mi na to môj otec odpísal.
Ja som s takym ozranom zila kazdy den a urcite som zazila tisickrat horsie ako Ty tu nevies prezit, ze Ti otec v dospelosti povedal nejaku jednu vetu s policiou. Ako to Tvoj zivot ovplyvnilo? Nijak. Podla mna sa prehnane lutujes. Otca nemas zrejme ukazkoveho, ale su aj milionkrat horsi. A aka bola Tvoja mama?
Proste blazniva rodina.Nie ste jediny, vačšinou tažke knihy čitam, o ešte tažšich osudoch.
Ber to tak, že si svojich rodičov prerastla. V čom oni zlyhali, ty si zachránila situaciu. Postavila sa na vlastne nohy, bola dobrou sestrou a to nie je malo
A že otec si vinu neprizná- dala by som ti žiť mesiac s mojimi rodičmi..Vďaku od otca zrejme nedostaneš.Mozeš sa s nim prestať stýkať.Ale je možne, že ked zostarne a ostane na smrtelnej posteli, prizna nejaky počet vin a prejaví sa nejakym gestom...
A tiež ma zaujima tvoja babka- ako sa u nej prejavila duševna choroba- brala lieky či mala nejake vystupy alsbo trpela paranojou? Doktori psychiatri ju dokazali vyliečiť či s thm žila navždy? Predpokladam, že dóvod bol alkohol..
Áno, poďme sa pretekať kto to mal v živote horšie... toto milujem, očividne v sebe nemáš tiež veľa veci nespracovaných, lebo mi pripominas mna z čias dávno minulých, keď som hrala tiež silnú hrdinku, kde si nikto takým peklom neprešiel, iba ja som si prešla tým najväčším a ja som to dala a ostaní sú iba trasoritky.... Juj, akoby som seba videla 😀 viac ti na tvoje otázky neodpovedám, lebo rypalka sa všade nájde.
@karolinakr
Babka nepila. Trpí ťažkými depresiami, sú dni, keď nedokazala vstať z postele... do toho schizofrénia (užíva lieky) Dedo je alkoholik a učebnicový narcis, nervy si vylieval na babke, ta mohla aj za to, ze v noci svieti mesiac a hviezdy a deň slnko. Moja mama ma hraničnú poruchu osobnosti (raz zasla za psychiatrickou, ale viac krát tam nebola a diagnózu som jej našla v karte, neskôr si z nej tento záznam cely vytiahla, vraj by si nemohla nájsť prácu) No a otec... sama som nevedela, ale ma veľa znakov narcisa, asi aj preto som mu toto napísala, aby som si bola už úplne na jasnom. Narcis si chybu nikdy neprizná, vždy to všetko na niekoho iba hodi.
V poriadku, len potom sa zamysli z akeho dovodu sem pises. Hladas potlapkanie po pleci, ze otec je na vine vsetkemu? Mozem mat v sebe spracovane, ale zabudnut sa neda. A podla mna sa to ani spracovat uplne neda, pretoze aspon zivot s alkoholikom meni aj psychiku, tak isto nemoznost zazit stastne detstvo meni spravanie a reakcie.
@nnnuuunnn
Moja mama žila s alkoholikom, tým najhorším typom aký poznám, z alkoholikov, viem ako ju to zasiahlo. Len jej veľká chyba bola v tom, že nechcela chodiť ku psychologovi, dopadla veľmi zle. Ja viem veľmi dobre, že sú na tom ľudia omnoho horšie, ze si prešli horšími vecami. Toto je pre mna terapia dostať to von, keď sa o niečom rozprávam, čo ma trapi, cítim sa potom lepšie
Nehovorím že ty si otca urazala ale možno on teba. Treba to hodiť za hlavu. Máš svoj život a aj keď je tvoj otec nemusíš sa mu podriaďovať ani sa mu nijako zavdacovat. Sú ľudia ktorými nepohnes ani keby si neviem ako chcela. Nie je to o tebe určite je taký ku každému. Neviem si predstaviť že som rodič ktorý nenávidí svoje dieťa a depta ho po celý život neviem čo ti ľudia majú v hlavách ..
@nnnuuunnn
Ja som tiež určite urobila a povedala veľa chýb, ale to, ze mi rodicia nepili - predstav si matku s hraničnou poruchou osobnosti s otca s narcistickou poruchou a do toho, ty si to nemilované dieťa, tomu druhému sa odpustí všetko, čiže každý si niečim prešiel, tiež si z toho nesiem silnú neurozu.
A napisat knihu si nerozmyslala? Niektore deti maju take zle detstvo, ze to by bol rovno bestseller si myslim. 😀
Odpoved môjho otca :
je mi z toho všetkeho na vracanie čo si tu popisala čo ty rozpravaš o tom že sa tam vobyvačke vyškieram na nejake veci na teba nejake naražky .S ... sme si nejake veci povedali tak isto ako aj ty s so svojim mužom, neviem čo ťa tak zranilo ,o bratovi mam tu napisanych asi šesť stran tak isto aj o tebe ale vypisovať do telefonu ti to nebudem u mňa by to bolo na cely deň.Viem že si strašne vzťahovačna a tvoje myšlinkove pochody su dosť podobne mame, chcem povedat že je to tak že keď sa my dvaja pozrieme na jednu vec , vidime tam každy niečo ine obrazne povedane .Na to čo si mi tu napisala na každu vec som ti napisal vyrozumenie alebo môj nazor ale môžeš si to prečitať až keď pridem do telefonu to ťukať nebudem a ver že aj ja mam na teba ťažke srdce pr par veci ktore tiež nikdy nezabudnem a tym končim