Vadí mi jeho rodina
Ahojte, vidim ze je tu na tuto temu prispevkov mnoho. A predsa neviem ci som uplne normalna. S priatelom som sa zoznamila ked mal uz hotovu hrubu stavbu domu a tak sme si nemohli spolocne vybrat kde budeme byvat. dom je blizko celej jeho rodiny (do 1km od rodicov i oboch surodencov s rodinami na dedine). Najprv pri randeni minto tak neprislo ale teraz ked sme tam spolu citim sa ze je to zapadakov proste dedina 30km od krajskeho mesta. tema predaja je ohen na streche… rani ho to. ja som opustila byt v hl. meste a prisposobila. co mi vsak najviac vadi je ze s jeho rodinou si nemam moc co povedat subto proste uplne ine typy ludi. od rodicov po surodencov. neviem ako to povedat su staromodni a dedinski. citim sa tam ako 100r za opicami a specialne mi vadi jeho brat ustipacny a primitivny s blbymi poznamkami. odmietla som tam chodit co si uz asi vsimli. Chcela som sa raz vydat ale predstava vydat sa do tejto rodiny ma hrozne odpudzuje. moja rodina nehovorim ze sme viac ale nasi maju zaujmy, cestuju su moderni, surodenci : nikdy sme sa nehadali, super vsetko. u nich sa len uraza niekto vkuse a stazuju sa na to co kolko stoji a na zivot namiesto toho aby sa viac snazili s karierou atd. hnusi sa mi to. je mi to akoby pod uroven. neviem co robit ako sa s tym vysporiadat.mam uz vek davno cez 30 a najvyssi cas na zalozenie rodiny ale k tejto mam zial odpor :( priatela mam rada ale bojim sa ze toto zle je v nom zakorenene a ze vekom sa to bude stupnovat. teraz robi v zahranici 50% casu stale ho len cakam. tlacila som nanho aby sa vratil ale je to tiez tema ohen n streche… nazory jeho rodiny ze tu sa zarobit neda pritom ja a moji znami zarabaju tu na sk viac ako oni v zahranici takze ukazujem mu ze sa to da a snazila som sa podporit ale reakcia je negativna. tvrdi ze raz to zmeni ale neviem kedy. nechcem sediet na riti doma sama s dietatom len pre nazory zebna sk sa neda ktore ma od rodiny…niekedy je tohi na mna tolko ze uvazujem o rozchode ale co potom? budem zas niekoho hladat a rok ss spoznavat?
ja osobne som sa raz kvoli rodine rozisla. tym ti nechcem nic naznacovat ani radit, ale celkom ti rozumiem. zaroven to bol moj najkrajsi vztah, ale jeho rodina bol extrem. aj ked si mnohi povedia, ze ved predsa budes zit s nim, nie s jeho rodinou, ale aj ta je sucastou buduceho zivota. nedala som to proste. a to nielen ze by boli za opicami alebo nemoderni, oni ma totiz aj podcenovali velakrat, stali mali na mna nejake pripomienky, no nedala som to proste.
Urob tvojmu priateľovi službu a nechaj ho inej žene, ktorá si ho bude vážiť. Tebe vadí jeho dom, lokalita, práca, rodina komplet celá staromódna a dedinská. Až ma striasa, koľko zla a povrchnosti ide z tých tvojich riadkov.
Verim ti, chapem ta. Na prvy pohlad to znie povrchne, ale ked sa pokusim do teba vzit, uplne suhlasim. Nie je zle o tom hovorit, kludne aj s priateľom aby vedel ako sa citis. Rodinu nezmeni, ale tvoj pocit moze zmiernit, drzim palce
@adeladulova dakujem 🙂)
@melanta neviem ci mas skusenost so zivotom na dedine, ale normalne sa stava, ze na niektorych dedinach su primitivni a dedinski aj ludia, co maju VŠ, karierne rastu, aj taki co boli v zahranici a ocakavala by si od nich nadhlad a prehlad o svete, a zistis ze nie, ze su uplne rovnaki ako ludia co nikde neboli, kludne nalozia zene co mala straty deti a konecne caka dieta ze je už stara (40) pritom v UK sa ledva vtedy ludi rozhoduju ci mat dieta...zena s VS co ma zodpovednu pracu vie tocit len o upratovani a umyvani okien, proste chudoba ducha a to by si cakala fakt viac...takze ja autorku chapem.
Tiez ta autorka chapem, nejde z teba zlo..ani povrchnost, tvoj zivot je proste iny, aj zmyslanie atd. ty zi svoj zivot tak aby si bola spokojna, je tvoj. Nekonecne prisposobovanie a tahanie za kratsi koniec nevedie k nicomu dobremu. Porozpravajte sa, ale pravda je taka, ze si beries s nim aj celu rodinu, vacsinou a ked tam aj byvaju vsetci spolu..to ani nevravim. Ked neodidete, bude stale nejake napatie si z ineho prostredia a inak rozmyslas.
@douc a do zahranicia by ste ist nechceli radsej? Nadlho alebo navzdy? Mozno by potom zmenil nazor a dom predal.
@douc Keby si nebola v panike "uz mam 30" a co ak si tak skoro niekoho nenajdem si davno prec. Nic vas zatial nespaja, ani deti, ani majetok. A tato tvoja antipatia voci jeho rodine sa bude pravdepodobne len stupnovat a bude mat tendenciu seba aj jehi od nich casom coraz viac izolovat. Rovnako mu budes coraz viac vycitat tu jeho neochotu robit kompromisy a ze sa to ocakava len od Teba. S rozumom a skusenostami co mam teraz Ti radim skonci to. Zaklady vazho vztahu, na ktorych by ste mali cely svoj dalsi zivot budovat, su zle...
Teraz to možno až tak nevnímaš, keďže je veľa v zahraničí a keď môžete byť spolu, sú to pre vás vzácne chvíle, ale obávam sa, že keby ste boli spolu každý deň prejaví sa aj na ňom viac to čo ti vadí na jeho rodine... a tak celkovo, keď máš v hlave takéto myšlienky, pochybnosti, neistoty, odpor, tak si myslím, že radšej to ukočniť teraz ako strácať čas... lebo to ku tomu tak či tak smeruje a potom si budeš trieskať hlavu, že si to nespravila skôr... áno, vrátiš svoj život do svojich starých kolají a určite raz stretneš niekoho s kým budete mať rovnaké ciele a hodnoty a nebudete spolu len lebo - vlastne mi úplne ušlo prečo ste spolu, nič pozitívne si o ňom nepovedala
podla mna si toho teraz uz tolko popisala, ze sama vies, ze to s nim nema sancu. on chce byvat na dedine a ty nie. bohuzial niekedy sa po case objavia taketo rozdiely a to hlavne ked zmizne ta slepa zamilovanost
Ja ta plne chapem. Tiež som mala takého, ale to som našťastie bola ešte v teen časoch a rozišla som sa s ním asi v 22. A ono sa to stále stupňovalo. Teraz mám normálny vzťah kde sme obaja rovnako nastavení a nedá sa to porovnať 🙂
Ono mám pocit že aj keby ústupok spravil a by sa odstahoval, našiel by si prácu doma tak ci by zas bol on takto spokojný…
Ja by som ho prenechala presne takej jeho krivej skupine. Budete sa obaja len trápiť.
každý ste z iného ,,cesta,, ak osa hovorí. Vy sa nezmeníte ani oni sa nezmenia. Bude to tu stále, Myslím, že bude lepšie, keď si každý nájdete niekoho, kto vám bude viac vyhovovať.
@douc a ste manželia? Zrejme nie, keď píšeš priateľ.
Radim odísť, inak ho budeš nenávidieť.
Ja Ťa aj chápem a viem o akom type ľudí píšeš.
No oveľa vacsí problém vidím medzi tebou a priateľom.
Nechce sa vrátiť a ty len čakáš v dome ktorí ti nepatrí a si viac menej na dedine kde ťa to odpudzuje.
Načo si tam? Zbal kufre a dovidenia.
Ak miluješ priateľa choď za ním do zahraničia a vyskúšajte to tam....ak nechceš vyloz karty na stôl...netahaj tam rodinu jeho ....je to len o Tebe a o ňom.
@melanta nemyslím si, že je v tom zlo. Jednoducho má iný životný štýl, smerovanie ako jej priateľ a jeho rodina. Niekomu stačí dom, záhrada, muklovanie, taký ten klasický dedinský život a niekto potrebuje iné - mesto, cestovanie, oddych. A poznám takých čo sa len sťažujú, druhým závidia, samy nemajú dosť. Úplne autorku chápem. Každý má inú ,,krvnú,, skupinu a mal by si nájsť partnera podobného životného štýlu
@douc Ja by som sa rozisla. Svadbou si beries aj muzovu rodinu. Darmo ta tu budu presviedcat aby si sa nekontaktovala. Az budu deti, tak len tazko im zabranis v kontakte (1 km). Dalsia vec je, ze tvoj priatel nechce pocut iny nazor. Vzdy si ide svoj lebo hned ohen na streche. A tak to bude vzdy, vzdy. Radsej by som bola sama ako kazducky den rumazgat nad zivotom v zapadakove.
ďakujem babule. ešte teda doplnim, lebo je fakt že som o ňom nenapisala nič dobré 🙂 zamerala som sa totiž len na to čo ma trápi aby som opísala hlavne to. samozrejme ak by to tam nič dobré a nemala by som ho rada, neriešila by som túto tému 🙂 On nie je ako jeho rodina. On chce so mnou cestovať, zaujima sa o veľa veci, má prehľad. Len sa akoby nevie rozhybať a spraviť a tú zmenu (prácu myslím). asi sa obáva či si tu niečo nájde kedže je 15 r v zahranici a poriadne u nas ani nerobil. ale ja som povedala že ked chce rodinu treba aby bol tu.
Nemyslim si, ze si povrchna, ale mas komplet ine ocakavania od zivota, ako on. A povedala by som, ze v zasadnych veciach ich mate uplne opacne.
Teraz si hovoris, ze mas svoj vek, ci rok mas hladat zase vztah… Ak ostanes, vydas sa a budete mat dieta (deti), tak kolko potom zaberie casu, ked si uvedomis, ze svadba-nesvadba, deti-nedeti, takto zit spolu neviete, lebo hned ohen na streche pre vsetko, co chces inak ako on?
Potom sa budes obzerat naspat, ze ta “hrozba” hladania dalsieho vztahu bola nic proti tomu, co musis prekusnut a vydrzat. Aj po pripadnom rozvode.
Ze zacinat odznova, s detmi, uz nie je to iste, ako kedysi odist sama a volna.
Cez deti budes navyse s tou rodinou spojena navzdy. Ci ti to bude vyhovovat, ci nie.
Teraz ho lubis, ale v takychto podmienkach ta laska raz vezme za svoje a ostane sklamanie, frustracia, hnev a z neho pohrdanie (moze az nenavist).
Byt tebou, vratim sa do bytu (neviem, ci ten, co si opustila, bol tvoj. Ale tak aspon do prenajmu.) a zacnem hladat dalej.
Ja ti z vlastnej skúsenosti poviem, že ak by ste mali deti, bolo by to s rodinou ešte horšie. Máme dom asi do 2km od svokrovcov, predtým vzťahy fajn a po pôrode akoby svokre preplo a niekoľkokrát do týždňa sa zastavila, lebo mala cestu okolo (napr.o pol 8 večer) a nerozmýšľala nad tým, že by sa napr.mohla dopredu ohlásiť alebo zvoliť vhodnejší čas kvôli novorodencovi... našťastie si to muž poriešil
mňa zarazila hneď veta "30 km od krajského mesta". Akože za hranicou krajských miest končí všetka civilizácia a už tam zdochol pes? To mi príde tak strašne veľkopansky horenosové zmýšľanie.
Radšej sa vrátiť z kratšej cesty, ako potom celý život trpieť a plakať do vankúša. Ty si už teraz nešťastná, len si to nepriznávaš. Láska niekedy nestačí. Chceš aby sa z teba stala zatrpknutú žena, v cudzom prostredi s deckami na krku? On je síce iný ako jeho rodina, ale nechce sa ani prispôsobiť. Keďze postavil dom, on sa ho nebude chcieť vzdať. Môj muž tiež robí celý život v zahraničí a viem, že by sa domov nevrátil, lebo tu by toľko nezarobil. A viem, že to robí pre rodinu. Ale ja ani nedúfam, že sa niečo zmení, som s tým zmierená. Aj keď by som bola rada, keby bol doma, keby robil doma, finančné by sme to nedali. Obidvaja máte rozdielne predstavy o budúcnosti. Teraz ťa tlačí vek a vzťah berieš, ako poslednú šancu na rodinu, ale zamysli sa, či je to to, čo naozaj chceš. Či naozaj takto chceš žiť. Sadnite si s priateľom, povedzte si čo od života očakávate, čo vám vadí. Ak neprídete ku kompromisu, tak len ísť každý svojou cestou.
@douc Dobre teda a keď by on aj chcel a len sa nevie rozhýbať spraviť tú zmenu, povedala si mu už o tom ako sa cítiš? Tak ako si to napísala sem? Ja nie som za ultimáta, určite by to nemalo byť podané formou vyhrážky, ale treba mu podľa mňa jasne, úprimne a na rovinu vyjadriť ako to vidíš a že bohužiaľ kvôli tomu zvažuješ aj odchod, lebo takto to už nedávaš a nevidíš spoločnú budúcnosť ružovo, lpretože takto stále len čakáš a ani nevieš či raz dočkáš...
Tak sa s ním rozíď a hľadaj šťastie inde ... tam iné riešenie nie je ... keď "Ťa to odpudzuje, keď sa Ti to hnusí, keď je to pod Tvoju úroveň".