V puberte som bola uzavretá
Viem že minulosť sa nedá zmeniť. Teraz sa na všetko po tých rokoch pozeraní inak. Bola som strašne hanblivá v puberte az uzavretá. Možno to je mojou povahou a možno by som to ani nezmenila. po 20tich + rokoch ale akoby ešte to vo mne trochu ostalo. Aj keď človek sa mení , tým čo zažije a čo sa naučí v živote. Mňa to aj trápi, chcem všetko zmeniť a byť iná , niečo dokázať
V puberte som boa taká ako ty. A neverila som si. Akosi sa totiž plynulo po maturite, kde som zmenia prostredie. Po rozchode s mojou prvou láskou som si znova prestala veriť.
V súčasnosti na mňa padá depresia - čo som dokázala? Bolo si treba vybrať medzi rodinou a kariérou. Vybrala som si rodinu, ako rozvedena mamička som nemala na nič čas a energiu, všetko som venovala deťom. A opäť sa cítim taká nevyužitá. neviem ako a kde začať a tak sa vo mne opäť začala prebúdzať neistota. Pritom viem, že som sa rozhodla správne. Medzi tebou a mnou je asi cca 15-20 ročný rozdiel a možno nie. Dôležité je byť sama sebou, každý robí chyby, okolie je tolerantné, tiež robí chyby 🙂 Mne pomohli maturitné stretnutia, zistila som, že to všetko bolo len moje pocity, všetci ma brai aká som a bolo to v poriadku. Aj tá hanblivosť, neistota. Koľkí mali/majú podobné pocity a nevieme o tom
Tam sa treba asi len zatnúť a postupne vystupovať z tej svojej komfortnej zóny, skúšať nové veci a prekonávať samú seba... nepíšeš konkrétne čo by si chcela dokázať a ako ťa v tom hanblivosť obmedzuje, tak ťažšie radiť...