V čom ste po čase v živote nabrali odvahu?
Žienky, v čom ste po čase konečne nabrali odvahu a urobili to?
Ja som sa veľmi dlho bála dať výpoveď v práci. Konečne som sa odhodlala podať ju. A otváram si živnosť v tom odbore a skúsiť robiť veci sama na seba. Cítim brutálnu úľavu, nech už to dopadne akokoľvek. Oblasť vzdelávanie. A čo vy?
Rozviedla som sa, odisla do Nemecka a nelutujem ani minutu. Som uspesna v tom co robim, mam dobreho muza.
Aj ja som dala vypoved a nemala som novu pracu bolo to tazke pol roka som sa odhodlavala. Ale ked som to spravila kamen mi padol zo srdca. A tiez som chcela zacat podnikat, ale nejako som sa zlakla a znova som k klasickej praci. A zase rozmyslam ci neist podnikat ked viem ze by to malo uspech. Je to tazke…
U mňa je to vekom skôr naopak. Ako mladá som bola za každú blbosť, mala som odvahu na všetko, až mi rozum stojí, keď si na niečo z toho spomeniem. Teraz, ako som už staršia, tak nemám zďaleka takú odvahu.
Tiež výpoveď v práci. Rovno po škole som mala “dobrý vlek”, super plat, ale nepáčila sa mi krajina. Tak som dala výpoveď bez toho, aby som niečo mala a potom som rovno dostala ponuku, síce za menej peňazí, ale tam kde som chcela byt. Táto skúsenosť ma posilnila na veľa rokov. Ďalšia taká skúsenosť, z ktorej som dlho čerpala silu bol pôrod doma. Obe veci som si potom aj zopakovala a teraz z toho mám životný štýl 😃žijem tak,ako sa mi chce
Slušne som poslala toxicku švagrinú do..... a nabudúce slušne vysvetlím určité veci aj svokre. Takže tak 🤷
Vycestovať na stáž.. dlho som to odkladala, po prvom dni tam som už ani nevedela prečo a čoho som sa tak strašne bála 😊
V 18 som odišla z domu žiť najprv na ubytovňu, potom do zahraničia. Vyčistila som svoj život od toxických, neprajných a negatívnych ľudí. Začala som chodiť na terapie a dala svoj život po všetkých stránkach dohromady. Rekvalifikovala som sa do úplne iného odboru, v ktorom doteraz pracujem. Ukončila som štúdium na škole, ktorá mi nevyhovovala a začala neskôr študovať na inej. Zbalila som si noťas a pár nevyhnutností a šla som cestovať a žiť ako digitálna nomádka. Skočila som z mosta 😀 kyvadlový zoskok 🙂
Teraz zbieram odvahu (a peniaze 😅 ) na vlastnú firmu a ďalšie cestovanie 🙂 a chcela by som skúsiť paragliding.
Odisla som po 9 mesiacoch z prace, ktora ma psychicky velmi vycerpava, chodila som tam s velkou nechutou. S vidinou lepsieho platu som nastupila do novej, ktora bola este horsia 🤣
Po 1,5 mesiaci som dala vypoved a konecne som nasla taku, ktora mi sedi platovo aj kolektivom, aj naplnou prace. Ale nebolo mi vsetko jedno, hlavne okolie a rodina sa na mna pozerali, ze som neschopna niekde vydrzat. Jedine priatel ma vzdy podporoval a sam mi povedal, nech kaslem na to a neupinam sa na pracu, kde sa citim zle.
ukoncit vztahy kt som udrziavala lebo sa maju a patri sa to a bralimi nergiu...best step ever
Mat deti. :D :D Nikdy to nebolo na wish liste.
Pre mňa najprv šoférovanie. Dva roky to bola bieda, musela som sa doslova "znásilňovať..a vedieť presnú trasu...prázdne parkovisko atd. teraz som sa "rozsoferovala a už nemám problém.) A druhá vec- rozviedla som sa. (Po 20tich rokov..) Hodnotím to ako výborný krok. Iste, chcelo to odvahu. )
zmeniť prácu, zatiaľ len študujem, ale takto o rok by som už mala robiť niečo celkom iné ako doteraz