V akom veku ste mali jasno ako si predstavujete svoj život?
V akom veku ste mali jasno ako si predstavujete svoj život, jasno v prioritách. Čo vás donútilo zmeniť plány, upraviť priority? Som na mamičkovskom fóre, tak asi je tu u vačšiny ľudí priorita to dieťa, rodina, práca, zázemie. Všimla som si, že už hlavne u mladších ročníkov je priorita užívať si, nemať záväzky, povinnosti. Maximálne kariéra a peniaze ich zaujímajú, ale inak je ím všetko jedno a chcú mať pokoj, zábavu a čo najmenej zodpovednosti. Teraz je bežné nemať predstavu ako si predstavujem život. Aj vzťahy sú potom ťažšie. Nevedia čo chcú a vzťah ich obmedzuje, narúša slobodu a pokoj, tak radšej vzťah nepotrebujú. Nepotrebujú mať stabilný vzťah a vrhajú sa do vzťahov pre výhody a keď je to už obmedzujúce, tak je koniec.
Vedela som ako chcem zit uz v puberte, ja som bola jedna z mala co nebola ruka hore, disco a podobne, nad inymi vecami som premyslala.
Moje predstavy nemeni ani choroba ,nestalo sa jej prichodom nic take zeby som radikalne zmenila plany a povedala si napriklad ze chcem mat väcsiu rodinu, alebo ze nieco z toho co bolo, nebolo spravne. Stojim si za tym stale. Zdravie je najdolezitejsie takze klop klop..
Asi v 15🤣 vždy som bola inde ako moji rovesníci ale nehovorím, že som si neuzivala. Len to netrvalo 10 rokov ale len dva/tri, no stále som pomedzi to dokázala riešiť aj veci do budúcna. Do môjho mindsetu sa priplietol nejak aj môj muž, a už to išla ruka v ruke, podporovali sme sa, mali rovnaké ciele a preto sme tam kde sme.
celý život máš nejakú predstavu ako by si chcela žiť....
Ešte doplním, že samozrejme, že to, čo som chcela, sa mi splnilo len ciastocne a svoje predstavy upravujem "za pochodu". Ale to už je ina otázka.
Ja osobne som nikdy nemala jasno, nie čo chcem ,ale ako bude vyzerať život a čím viac som staršia ,tým viac ma zaujíma, aby som mala kľud,čo najmenej zodpovednosti a užívať si každý deň,či už jedlo ,šport sex a ak sú peniaze pekné dovolenky
To, čo som by chcela skutočne ja, a nie to, čo mi podsúvalo okolie, bolo až niekedy v 32 rokoch, prvý taký popud asi v 26. Ale také tie prvé plány, že rodina, vydať sa, mať deti.. to od malého dievčatka 🙂
Hlavne priority (aky chcem byt clovek a ze moja rodina - deti a manzel budu vzdy priorita cislo 1) boli dane asi od strednej skoly, mozno ku koncu zakladnej.
Pamatam si, ako som bola zalubena do brata mojho spoluziaka, ktory bol v skole vzdy frajer, upraveny krasavec a ked som ho uvidela raz ospaleho, strapateho vymasat smeti, sa mi zapacil este viac. Vtedy som si povedala, ze sa nechcem malovat a nechat ovplyvnovat vonkajskom, ale najst len toho jedneho, ktory bude "vidiet" mna a nielen upraveny, falosny vonkajsok.
Brigadovala som od strednej kazde leto, takze som vedela hodnotu penazi tiez dost skoro a tiez mi bolo uz vtedy jasne, ze mat peniaze znamena slobodu. Takze ak si chcem ponechat slobodu, potrebujem dobre zamestnanie, preto som sa rozhodla pre vysoku skolu.
Ale zivot mi nejako nepraje a dost mi hadze polena pod nohy, co mi dost stazuje dosahovat svoje ciele a niekedy musim menit aj priority ... smrt blizkeho, rozvod rodicov, choroba dietata, covid ... ma prinutili postupne upravovat si plany resp. skor zit pre dnesok a neplanovat dopredu
Myslím si ze úplná osobnostná zrelosť a jasne plány prišli až po 30 tke.
@ivik4 myslim, ze ako pisu ostatne baby, vedela som uz na strednej skole ako chcem zit. Samozrejme, niektore plany a predstavy som casom zmenila, ale take to gro zostalo.
Okrem rodiny a deti som chcela dobre financne zazemie a chcela som zit v meste nie na dedine. To sa mi vsetko splnilo.
V detsve som nemala rada taky ten dedinsky zivot, ze dedinske reci, ohovaracky a podobne.
Jedno je predstava a sny, druhé realita. Nie každý si vie svoje sny splniť, alebo túži po nesplnitelnom. ..oni aj časom človek.meni svoje túžby, takže sa nedá povedať v 25 alebo 32. Človek sa.meni, jeho smery tiež a niekedy by ma vôbec nenapadlo ze budem robiť a budem tam, kde som.
“ Všimla som si, že už hlavne u mladších ročníkov je priorita užívať si, nemať záväzky, povinnosti. Maximálne kariéra a peniaze ich zaujímajú, ale inak je ím všetko jedno a chcú mať pokoj, zábavu a čo najmenej zodpovednosti. Teraz je bežné nemať predstavu ako si predstavujem život.” veď si opísala presne ako si predstavujú život a na tom, že je tá predstava iná ako niekoho kto túži po rodine napr. nie je nič zlé…
myslim, ze to, co si opisala, je z velkej casti vplyvom doby a najma toho, ze rodicia teda vacsina, su schopni detom zabezpecit hmotny dostatok - dieta alebo mlady clovek to co zabezpecene ma, tak po tom logicky nejde...ja som chodila od 17 na brigady, lebo som nedostavala doma dost penazi, a to bol moj motiv, dalej skola a praca a osamostatnenie, zas vyplyvalo z toho, ze som to jednoducho potrebovala pre svoj lepsi zivot...neda sa obecne povedat, co je spravne alebo nie, lebo kazdy zaklada svoj zivot z podmienok, do ktorych sa narodil a moznosti, ktore mu prichadzali - v tomto kontexte vnimam mladu generaciu dnesnu, ale vsetko je ajtak vecou nastavenia jednotlivca, mas zodpovednych mladych ludi a mas nezodpovednych starych, a naopak
@lindous toto je detské nastavenie. U dospeláka človek očakáva trochu viac záujmu a zodpovednosti. Netvrdím, že nalinajkovaný život. Ale najvyššia priorita prachy, pokoj a zábava sa mi zdá trochu málo v produktívnom veku. Preto sa to volá aj produktívny vek. Vtedy by si mal mať potrebu niečo vyprodukovať. Potom si zasa môžeš užívať prachy, pokoj a zábavu.
Každý má iné predstavy o svojom živote a myslieť si ,že moje predstavy su tie správne ,je úplne nesprávne .Nie každý chce mať rodinu,nie každý chce ,,produkovať "
No ja aby som teda aj odpovedala na prvú otázku, tak moje predstavy o živote sa celkom menili, ale tak niekedy na strednej nabrali na reálnosti - VŠ, aby som mohla robiť to čo ma baví - to bola a je pre mňa priorita číslo 1, neviem si predstaviť robiť niečo čo ma ubíja, ale kvôli tomu trebalo/stále treba na sebe makať, kariéra a ak stretnem toho pravého, tak niečo spolu budovať, postupne rodina... teraz máme so snúbenocom 27/28 a našou prioritou je naozaj momentálne kariéra, ale aj si užívať... produktívny vek je vek, v ktorom sú ľudia ekonomicky aktívni, nemusí to znamenať produkovať deti alebo neviem čo presne si myslela tým "niečo vyprodukovať", lebo makať na kariére mi príde ako niečo produktívne...často sa to spája s veľkou zodpovednosťou v práci, tak vo voľnom čase si chce človek oddýchnuť, užiť si, zabaviť sa... mám kamošky single, karieristky, cestovateľky, ktoré sú naozaj na voľnej nohe, ja to nemám až takto, ale nikdy mi nenapadlo porovnávať čo z toho je správnejšie a lepšie
"Všimla som si, že už hlavne u mladších ročníkov je priorita užívať si, nemať záväzky, povinnosti. Maximálne kariéra a peniaze ich zaujímajú, ale inak je ím všetko jedno a chcú mať pokoj, zábavu a čo najmenej zodpovednosti." Ako keby si opísala minimálne polovicu mojich spolužiakov z VŠ. Promovaných v r. 2006. Ani pred 20 rokmi to nebolo iné.
Záleží od veľa faktorov. Keď som bola kresťanka, mala som iné priority než dnes v islame. Keď som bola dieťa, mala som iné priority než počas dospievania a iné v dospelosti. Dnes je pre mňa prioritou mať fungujúcu spokojnú rodinu a deti viesť k náboženstvu tak, aby som im predala hodnoty na ktorých stojí a aby si ich sami vybrali neskôr za vlastné.
Popravde, mam 33 a nikdy som nemala ziadnu detailnu predstavu ako by mal moj zivot vyzerat, a nemam ju ani doteraz 🤷🏻♀️
Skor viem, comu som sa chcela v zivote vyhnut - drogam a inym zavislostiam, zostat sama, “uzivat si” do 50tky a nic nemat.
Pohana ma v zivote to, ze chcem byt zabezpecena, nebat sa toho, ze raz zostanem pod mostom a hladna. Takze v poslednych rokoch si plnim svoju predstavu mat vlastnu nehnutelnost bez tarchy a byt schopna si dobre zarobit. Popri tom si staviam vztah, snad z neho vzide rodina, ale jasnu predstavu, ze o 11 mesiacov chcem rodit este nemam.
Chcem uz iba klud, ziadna velke vykyvy, len mat to svoje “doma”, kde sa kazdy den tesim, ked odchadzam z prace. A mat pracu, do ktorej ma neboli chodit 😆
@lindous produkuješ, ak si na Teba ľudia spomenú aj potom, keď už tu nebudeš. Väčšinou je to vtedy, keď človek robí svoju prácu nie pre kariéru a prachy, ale preto že ho to baví a robí to srdcom.
Ale prosím ťa čo ty máš s tou pracou,v práci je každý nahraditelni a ak chceš aby si na teba ľudia spomenuli aj po smrti musí to byť kôli niečomu inému,práca a len práca,no isto
Tak ja robím čo ma baví a či si kvôli tomu na mňa niekto niekedy spomenie? Aj keď som vo vede, tak na Nobelovku to asi nebude, aby sa o mne dozvedel celý svet, čiže si skôr myslím (dúfam), že kolegovia, rodina či kamaráti na mňa budú raz spomínať preto aký som človek, ako som sa ku nim správala a na naše spoločné zážitky atď a tam je úplne jedno či som vydatá alebo single, či mám deti alebo len chodím z jedného nezáväzného vzťahu do druhého, či bývam po podnájomoch alebo som postavila dom, vplyv na životy mojich najbližších tam bude vždy 🙂
Autorka, všetko treba robiť srdcom. Je ok mať rozličné priority. Sme rôzne.
Veď to ide jedno s druhým samozrejme, že mladých zaujíma kariéra a peniaze, lebo za to si kúpia byt, zážitky, určitý štandard a raz budú mať rodinu a možno aj nie.Ved nie všetci chcú mať rodinu.Neviem ja som nikdy nešla s davom, keď sa moje kamarátky vydávali v 20,22 r a mali deti, rodinu ja som ešte nechcela mala som dobrú prácu a partnera s ktorým to k rodine neviedlo.
Neviem vždy som snažila robiť tak ako ja chcem a nie čo by sa patrilo, malo atď...a vekom ešte viac🙂)
Diskotéky ruka hore ma bavili možno rok.To, že som chcela dieťa, rodinu a je to pre mňa priorita som vedela vždy.Preco si myslíš, že dnešných mladých vzťah obmedzuje narúša pokoj?
Tak dnes hlavne mladí dospievajú neskôr skoro do 30 tky studujú, cestujú hľadajú sa...a majú pravdu netreba sa ponáhľať.
Vzdy len jedna nejaka velka méta. Na strednej, ze chcem ist na VS, na Vs, ze chcem ist robit na jedno konkretne miesto, ked som sa tam dostala zase sa otvorili ine vyzvy. Po Vs cestovat, potom byt, potom zase ina pracovná méta. A v 34 rokoch prve dieta, v mojich plánoch nastal zmätok, kedze som ostala na dieta sama. A pri dietati sa to cele zmenilo, lebo pockaj kym prejdú koliky, pockaj kym prejde prve obdobie vzdoru a potom chaose uz prisli zase nejake plany co sa týkali mna. Mam 44, muza, domcek, dve deti, uverík do dochodku 🤣🤣🤣. A uz som v klasickom kolobehu strednej striedy 🤣🤣🤣. Uz su moje méty iba aby sme boli zdravi, mali pracu, ľúbili sa a boli spolu, aby sme mohli ist aspon 2x do roka dovolenku a kazdemu bolo dobre. Vek mi doprial mat vela veci na háku, co je uplna zmena ako ked som mala 30 rokov.
Nemám žiadny plán, netuším či budem mať rodinu, deti, niečo našetrené mám. ale žeby som potrebovala mať na účte tisíce. Veci robím pre seba a nie pre to aby si ma pamatali ludia.
jedna vec su plany a vizie, druha vec ako sa postavi k tomu život, lebo ten ide inym smerom
@karolinakr by som povedala,že úplne opačným smerom 😀
Moja priorita bola a aj bude citit sa slobodna. A mam vztah, v ktorom sa tak citim.
Mám po 30ke a stále nemám predstavu
Jasno v prioritách som mala velmi skoro - už na strednej škole niekedy v 1990s. Urobiť si VŠ, najsť si vhodného partnera, vydat sa, vytvorit s ním domov, rodinu, mať s ním deti, pracovať a spokojne žiť.
A velmi podobne to mala vacsina zien mojej generacie.
Západná civilizacia je v upadku. Je to logicky a prirodzeny vývoj, v historii sa to stalo už velakrat. K upadku patri aj to, čo si popisala. Na mladých ludoch sa podpisuje jednak výchova, ktora je úplne ina než v minulosti, jednak internet a tlak sociálnych sieti.