Úzkosť z opustenia rodiny

Tak si nájdi školu bližšie a budeš chodiť častejšie domov.

Je v poriadku veci takto vnimat, nevidim na tom nic zle ci cudne . Najdi si skolu blizsie a budes surodencov a rodicov vidiet kludne kazdy vikend. Nie je to urcite jedina skola tohoto typu, nie?

Ja som študovala síce v mieste bydliska, ale podobné pocity ma držali od toho vycestovať na stáž/pobyt, nechcela som odísť od rodiny ani kamarátov... nakoniec som to prekonala (bola som do toho trošku hodená 😂 ) pred odchodom mi bolo hrozne, ale dopadlo to omnoho lepšie ako som očakávala a náš vzťah to paradoxne utužilo...a toto odtrhnutie mi aj veľmi prospelo, dospela som úplne inak nútená sa spoľahnúť na seba, nabrala som sebavedomie 🙂

mimo toho som mala na VŠ dosť veľa spolužiakov, ktorí bývali tiež zo 4 hodiny od BA a cestovali domov každý max. každý druhý víkend, v piatok často už nebýva vyučovanie alebo v pondelok začína neskôr, takže to nebolo také tragické, že celý ten čas len precestovali... VŠ by som si vyberala podľa kvality a nie blízkosti...

@lili_kl prejdeš do nádherného životného obdobia ❤️ Síce budeš musieť oželieť čas s rodinou, ale tie priateľstva a zážitky, ktoré Ta čakajú, na to si rýchlo zvykneš 😊 A neboj, ono to nie je až také ťažké, ako sa Ti teraz zda. Všetci starnú, Ty to uvidíš na mame a mama na Tebe. Ale to by si videla, aj keby si sedela doma. Teš sa, že mas možnosť študovať. Držím palce, nech sa darí 😘

@lili_kl Ty presne toto potrebuješ, odísť na 3 hodiny od rodiny a zistiť, že ľudia sú aj inde, svet nekončí za prvým kopcom za dedinou, život funguje úplne v pohode. Kľudne môžeš odísť a vrátiť sa, znova odísť a znova sa vrátiť. A brať to ako samozrejmosť. 🙂 Nastal čas rozprestrieť krídla, veď si už veľká. Svet ťa čaká, že ho konečne objavíš. Potom prídeš domov a budeš o tom rozprávať. 🙂 Bal si kufre, objaviteľka.

@lili_kl niečo pekné končí, niečo pekné začína. Tiež som študovala a mala na začiatku tieto pocity. Veru, aj smutno mi bolo. Ale rýchlo si zvykneš a zrazu ti to ani nepríde nejako ďaleko a hlavne to preletí ako voda. Na tých 5 rokov mimo rada spomínam. A veru už je to takmer 12 rokov, čo som naspäť a bývam neďaleko rodičov.

@lili_kl Moc držím palce, aby si to zvládla 🙂 tie pocity sú úplne normálne. A máš veľké šťastie, že máš skvelú rodinu, od ktorej sa ti ťažko odchádza. Ja som zažívala niečo podobné, ked som odchádzala na VŠ. S rodinou som veľmi rada trávila čas, vlastne väčšinu času som bola s nimi, kedže kamošiek som moc nemala. Ale prišlo niečo nové, rodinu mám stále veľmi rada a tie vzťahy mi prídu snád lepšie, než kedykoľvek predtým. Ja už som z domu nejaký ten čas, ale často po víkende ked sa vraciam od nich, tak si ešte poplačem. 🙂 Drž sa, zvládneš to a príde zase niečo nové 🙂

@lili_kl Podla mna ma vela ludi taketo pocity, ale ked sa ich opytas, tak sa nepriznaju. Kludne si vyber skolu tak aby si nebola na intenate a ostan s rodinou este dalsich 5 rokov.

@lili_kl veď to je normálna životná etapa, každý sa posúva, rastie, starne, mení sa. Ty si to opísala, akoby si šla niekde na 3 roky do zajateckeho tábora, odkiaľ sa ani nepohnes a neuvidíš rodinu.
Však normálne budeš chodiť domov či na víkend, pred skúškovym a podobne.
Ja som prve mesiace na výške obávala, ako to bude, chodila domov vždy v piatok a potom som zistila, ze sa mi ani nechce uz cestovať, lebo spolužiačky šli trebárs na diskotéku, do kina, alebo mali nejaky výlet, zaujímavý program a ja som sa terigala vlakom 140 km a sedela doma. 🙈Takže som postupne vynechala jeden víkend, potom druhy a v druhom ročníku som šla domov 1x do mesiaca. A v treťom ešte zriedkavejšie, po výške som si našla prácu, bývanie a domov som sa už v podstate nevrátila nikdy.
Ono to je aj na také postupne oddelenie sa od rodiny, nemôžeš celý život žiť prilepená na rodičov, proste "je čas rozprestriet krídla" a vysoká škola s internatom je na to najlepšie

tomu sa hovorí dospievanie, raz dospieť musíš, nie je to žiadna tragédia, tak si to nezhnusuj

@lili_kl začína nová etapa života musíš si zvyknúť, prestrihnut pupucnu šnúru s rodinou a žiť samostatný svoj zivot

@lili_kl zažila som presne to isté. Každú nedeľu som plakala, úzkosti, depky.... aj na internáte, nepomohli ani priateľstvá, stále som mala v hlave, že chcem byť doma... A ako to dopadlo? Dokončila som prvý semester a našla som si školu blízko bydliska kde som prešla na externé štúdium, našla som si prácu. Vtedy mi padol kameň zo srdca a bola som spokojná. Bola som s rodinou, s priateľom, pracovala a zároveň študovala. Keď sa spätne na to pozriem, mňa ten život študenta na internáte vôbec nebavil.

Mala som 15
Viisela som na maminej sukni a nevedela som si to predstavit-internat
Prve 3 tyzdne som ratals,kedy uz pojdem domov...
Potom uz len,kedy uz tase vypadnem.
Jasne...vracala som sa rada domov,ale internar-,ore mna najlepsia skola zivota.
Treba opustit konfortnu zonu,spoznat novych ludi,nafviazat kontakty,poznat nove miesta...
Precestovala som pol sveta,studovala v zahranici a napokon aj v zahranici ostala....
Nebran sa vyletiet konecne z hniezda.
Zazijes nieco nove a naucis sa byt sebeestacna.
Raz sa snad vydas-to chces aj s muzom sediet pri rodicoch???.
Hlavu hore-za skusku nic nedas a ked to ozaj bude pre teba neunosne,jednoducho sa vratis.
Drzim silno palce.

Mona dcera presne vravela to, ze ako jej "maly bracek" vyrastol za pol roka, co ho nevidela. Neboj, zvladnete to. Su socialne siete, mozte sa rozpravat, vidiet cez rozne aplikacie. Posles domov rozvrh s tym, ze surodenci ti mozu okrem skoly kedykolvek zavolat. Syn, ked sa dozvedel, ze mu sestra odchadza, velmi tazko vnimal, boli spolu naviazani. Od jej prvej navstevy boli opat "jedna dusa". S mamkou sa buses tiez vidiet cez nejaku aplikaciu, neboj sa, nezostarne za tu dobu. Ty sa zvladnes o seba postarat, budes na seba hrda. (vezmi si aj utierku na riad, ta sa zide a bude pripominat rodinny krb 😉 ) Mne je smutno za dcerou, pritom som na nu hrda, ako to vsetko zvladla. Syn ju bol tiez navstivit, tak su vsetci spokojni. Najdes si kamaratov, citis smutok za tym bezstarostnym detstvom, ale zacina nieco ine, prechodne, kym studujes, si ciastocne dieta. A pre tvojich rodicov budes dieta neustale 🙂❤️ im mozes kedykolvek, aj o pol noci zavolat. Krasny, uprimny prispevok si napisala. Pocity mojej dcery 🙂 Skoro na kazdeho niekedy pridu take myslienky.

Ja som sla na VŠ 30km od domova. V zivote by ma nikto nedonutil ist na intrak. Teraz byvam 5 domov od nasich. Ked som sa vydala a odstahovala do bytu na druhy koniec dediny tak som to prerevala. Pre mna je rodina najdolezitejsia. Ani skola, praca ci peniaze mi ju nenahradia.

@adell95 ja ked som videla spoluziacky na intrakoch z druheho konca SR tak premna by to bolo ako za trest. Absolutne ma nelakal internatny, studentsky zivot. Ledva som cakala kedy pojdem domov poobede, nie tam este byvat.

@nika23t nie kazdeho laka odist, rozprestriet kridla, ist prec od rodiny? Preco by sa to muselo. My so surodencami aj muzovi surodenci byvame v okruhu 10km. Aj rodicia, svokrovci. A je to bezne a normalne. Nikdy nikoho nelakalo niekam vypadnut. Vsetci sa mame dobre. Mame aj VS aj pracu. Nelaka kazdeho odist preca do velkeho mesta.

@11bodka11 ja som nepísala, že to každého láka ani že sa to musí, takže pohoda 😊 Autorka píše, že ju to pravdepodobne čaká, tak k tomu bol môj príspevok. Je milé, že sa máte dobre a ze ste všetci spolu.