Zdravím, chcem si vymeniť skúsenosti so ženami, ktorých partner trpí úzkosťami. Môj pred pol rokom vysadil AD, zdalo sa, že je všetko na dobrej ceste, ale nakopili sa podmienky, ktoré to zhoršili - pracovný stres, problémy s príbuznými, atď. - okamžite ho to vyvedie z miery, prejavuje sa to psychosomaticky. Jeho rovnováha je krehká. Zvláda chodiť do práce, navonok funguje, ale vidím ako trpí. Začal psychoterapiu, ale je len na začiatku a do toho prišli tieto problémy, zvažuje zase návrat k liekom. Trápi ma to, bojím sa oňho a rada by som mu pomohla, ale neviem ako. Zároveň sa bojím aj o seba - hovorí sa, že partner s takýmito problémami ťahá toho druhého so sebou dole, čo už aj do istej miery cítim. Akoby to bolo nákazlivé. Mám asi aj ja trochu sklony k úzkosti, pomáha mi stabilný program, pevné plány. S ním sa však plánuje ťažko, mnohé akcie či už zábava alebo niečo pre život potrebné visia často na vlásku, lebo začne v úzkosti na poslednú chvíľu strečkovať. Viem, že za to nemôže, chcel by ísť alebo spraviť, ale... Obvykle ho prehovorím a všetko dobre dopadne, aj jemu to na chvíľu pomôže, ale strašne ma to stresuje. Chceli by sme kúpiť spolu nehnuteľnosť, ale vôbec si neviem predstaviť, ako to zvládne - hoci to chce, rozpráva o tom už rok. Podobne je to aj s rodinou - neviem ako by zvládol svadbu a rodinu. Keď si predstavím, že mi mesiac alebo týždeň pred svadbou začne chytať úzkostné stavy a bude visieť vo vzduchu odklad... A netuším ako by zvládol dieťa, dosť sa toho bojím, hoci deti má rád a vie to s nimi. Po dieťatku veľmi túžim (a on tiež nie je proti), zároveň sa toho obávam z tohto dôvodu. V žiadnom prípade ho nechcem opustiť, veľmi by mu to ublížilo a v iných ohľadoch je skvelý partner - prispôsobivý, jemný, má rád deti, zhodujeme sa v prioritách, životnom štýle, rozumieme si intímne...
Tak, keď som sa vyhovorila z trápenia, zhrniem to:
1. Aké sú všeobecne vaše skúsenosti s úzkostným partnerom (ideálne, ak je neagresívny, "len" slabý a ústráchaný) ?
2. Ako zvláda rodinný život, deti?
3. Ako to vplýva na vaše psychické zdravie?
Veľmi ďakujem, ak niektorá pridá svoje skúsenosti.
@lili1313 kazdopadne akakolvek zmena u neurotických ludí moze naštartovat diagnozu aku ma - uzkost, nervozita, depresie, panika...to moze byt kludne aj svadba, stahovanie.
Ak je jeho rovnováha krehka tak by mal AD uzivat dlhodobo alebo teda byt pravidelne sledovaný u psychiatra. Sama píšeš, ze ta taha ku dnu a zial je to tak, ak sa dotyčny nelieči, ak so sebou ,,niečo nerobi,, a nesnazi sa tak s nim budeš mat len kopu starosti. Uzkostny partner potrebuje k sebe stabilneho partnera - ak su dvaja uzkostny tak sa budu stresovat navzajom. Napr. ja som ten uzkostny typ a muz je kludas a jednoducho vzdy ma podrzi ked je zle, nepodlieha panike, stresu, velmi mi to pomaha ked sami ozve ,,océdečko,,. On ma ,,hned, vylieči lebo zadre taku hovadinu ze sa hned uvedomim. Rodinny zivot zvlada neurotik do takej miery do akej sa jednak snazi a jednak lieči. Liečba pomaha zvladat ten zivot. Máme v rodine pribuzneho ktory ma depresie, lieči sa...ale zial jeho zena na neho viac nadava a lutuje ze si ho zobrala, maju 1 dieta. Proste on ked ma krizu tak koniec, na všetko je sama, on nevladze, ma čo robit sam so sebou nieto ešte starat sa. Cize nechcem tým povedat, ze s neurotikom sa zit neda, ale je to kriz ak mava tazke stavy a treba si uvedomit ze s nim si berieš aj jeho diagnozu, ktora je nevyspytatelna. Raz je dobre, raz je horšie alebo az zle a všetko bude na tebe - starostlivost o neho a pochopenie jeho stavu a choroby, starostlivost o deti, domacnost...čize dole ružove okuliare.
@sardinka335 Ďakujem za pohľad. Keď píšeš o svojom manželovi - to je práve to, aj ja pôsobím veľmi pokojne (ale neraz len navonok) a to asi toho môjho ku mne pritiahlo - vraj zo mňa cítil pokoj, pohodu a bezpečie. Som aj dosť starostlivý typ. Len neviem, či som dosť silná čeliť obdobiam, keď budem na všetko sama a ešte mať na starosti aj jeho. On sa snaží, pracuje na sebe, ale jasné, že výsledky sú pomalé a neisté. Až po vysadení AD sa začal intenzívne zaujímať o pomocné spôsoby terapie - psychoterapia, meditácia, dýchanie a snažiť sa inak ako liekmi. Predtým bol roky u lekára - predpisovača, ktorý ho videl vraj 2x a potom mu celé roky (!) posielal recepty cez príbuzných.
@lili1313 pozri nezaznavaj lekara, ja chapem ze nie je lekar ako lekar. Ja osobne mam fantasticku doktorku, ktora lieky nepredpiše len tak. Idealne je kombinovat AD a terapie - napr ako pišeš dychanie pri ataku paniky alebo uzkosti atd...Tak neviem ako vazny je jeho stav samozrejme. Proste uzkosti, depresie to sa zvykne vracat pri zatazi presne ako pišeš napr. v praci. Tiez moj pribuzny ako nahle v praaci je toho vela uz aj si ,,zvyši davku,, lebo ma pod sebou podriadených a potrebuje fungovat. Proste je to choroba ako kazda ina. A lieky su na to aby pomahali, ja furt hovorim ze psychiatria je ako kazdy iny medicinsky odbor. Ani zlomenu nohu neliečiš ,,alternativne,, ale daš si sadru.
Tazko povedať, či to ty zvladneš a čo vas ešte v zivote čaka, samozrejme prajem ti to aby si to zvladla, ale uz mam ,,odzite,, v tomto niečo takze som optimista ale realista. Take obdobia budu ak ma depresie, uzkosti ze budu veci na tebe a ty budeš musiet byt silna aj za seba aby si to ustala aj za neho aby sa nepoddával uzkosti a ešte byt ok ak budeš mat deti lebo človek nechce aby ,,to,, odnašali deti ak ma človek tazšie dni, napr. skor spi, je unavenejší alebo podrazdenejší a deti hlavne ak su male pytaju svoje tu pozornost a tak. Ale ju super ze sa snazi a pracuje na sebe. Je to cesta....
@lili1313 veľmi ťažké otázky. Partnera musíš naozaj veľmi milovať, keď s ním chceš aj naďalej zostať, nie ste manželia, nemáte deti. Neviem...ale si skutočne pripravená žiť
" jeho " život? Časom sa jeho diagnóza môže zhoršovať, Teba úplne pohltí a Tvoj život tak prestane existovať...máš všetko ohľadom tejto psychickej choroby preštudované, jej prognózu? Má partner lekára, s ktorým by si sa mohla odborne poradiť? Ak ho rozruší len svadba, čo potom deti, ktoré plánujete? Hovoríš o kúpe nehnuteľnosti. O dom, záhradu, tak ako o všetko, sa treba dennodenne starať. Tam je veľa nepredvídaných maličkostí, ktoré ho môžu rozrušiť...nakoniec sa budeš starať Ty...neviem, veľmi by som zvážila žiť naďalej s takýmto partnerom, obrátila to z každej strany, radila sa s odborníkmi, a nie tu na tomto " laickom " fóre.
@sardinka335 Chápem, som za to, aby to v prípade potreby reguloval liekmi, ale on sa k nim zatiaľ nechce vracať, je to u neho len v štádiu úvah. Na druhej strane je dosť rozumný a dá sa s ním pohovoriť, takže by sa k nejakým liekom určite vrátil, ak by to inak nešlo. Uvidíme, v podstate je len na začiatku, pretože to síce dlhodobo liečil, ale bez reálneho dohľadu psychiatra. Takže za mňa lieky pokojne áno, ale so slušným lekárom, ktorý sa mu bude venovať a správne nastaví liečbu.
@lili1313
sardinka ti krásne opísala realitu bez ružových okuliarov...verím tomu,že ak by mal niekto možnosť vrátiť nazad čas späť,už by možno s partnerom neostal..
je to život jedného človeka..
musíš ustrážiť doma pokojnú atmosféru,bez hádok,bez záťaže,bez stresu,predvídať okolnosti,vždy naplánovať aj na poslednú minútu,lebo sa môže stať,že cúvne za 5 min. 12
ťahať domácnosť,vychovávať deti,byť pripravená,že on sa o ne nebude vládať starať,bude unavený,ospalý,zúrivý,apatický,možno aj týždeň..
možno to bude mať časom vplyv aj na jeho prácu,ostane na PN alebo bude stav,že bude musieť byť hospitalizovaný na 2-3 mesiace...a bude od teba čakať,aby si bola pri ňom fyzicky,duševne a udržiavala ho v hladine alfa..dbala na lieky,kontroly...
toto všetko sú štádia,ktoré môžu a nemusia nastať...ale ty musíš byť na to pripravená stále nielen pred svadbou..
@lili1313 len vieš ako to je, takeho lekara treba hladat. Pretoze liečba je potrebna vzdy ak diagnoza zasahuje do bezneho zivota, fungovania. To uz samozrejme viete posudit vy ako vazna je situácia. Lebo poznám ludi, ktory by bez liečby ani nevstali z postele, nemozu ist do prace a aj bezne fungovanie je pre nich naročne - nakupy, organizacia dna atd...to uz su tie tažšie stavy. Pri tých lahších stavoch sa samozrejme dá funogvat aj bez liekov ale tak je to individuálne. Ja si myslím, ze ak je to rozumny človek, nezatvara oči pred diagnozou a snazi sa ju odborne riešiť tak to su dobre znaky.Na druhej strane je to proste na tebe....mozeš prezit relativne pekny zivot s mužom, ktory je ,,slabší, a mozete mat pekne manzelstvo a vychovat aj detičky. Na druhej strane mozeš si zobrat zdraveho chlapa a nevieš čo zivot prinesie...mam kamaratku čo manzel ochorel na psychozu ked mali uz 3 deti...sa zrutil. Dlhodobo bol na PN a ona prebrala taku zodpovednost za ten prijem v rodine, hladala si lepšiu pracu aby sa ,,vyzivili,, ale pekne to zvladaju nehovorim ze to bolo lahke, kym začali posobit lieky tak bol ich otec spavy atd...Oni su aj veriaci čize aj to im pomaha zvladat ten udel ked ma otec ťažšie dni a je napr. spavejší a ma uzkosti len tak cez den ani nevidi sam z čoho. Cize je to taky ,,krok vo viere,,.
Baby vy si nastudujte, co je to uzkost ako sa prejavuje, diagnostikuje, leci a ake ma prognozy...a aj ked budete mat doktorat z psychiatrie, nemozete povedat, co bude...je to tak vysoko individualne...
ak možeš, cúvni z tohto vzťahu.. Ja som mala tiež takého , čo trpel úzkosťami a depresiami, keď sme išli do kaviarne, posúval ma dopredu, že - rozrážaj vzduch - .Chvíľu bol normálny, , debatili sme, smiali sme sa, a zrazu otočka, začal mi vyčítať úplné hovadiny ( prečo ten syr v šaláte nie je nakrájaný na malé kocky ), dokázal sa preto tak rozzúriť, že som radšej ušla...Raz ma nosil na ruách, a druhý raz si ma ani nevšimol...Počul v rádiu nejakú starú pesničku, začal sa triasť a fňukať ako malé decko...Nikam sa s ním nedalo ísť, lebo cudzí ľudia, cudzie prostredie.. 2 roky som sa s ním trápila, a potom som to zapichla.
@lili1313
1. mala som takého, on mal ešte aj arytmie. Musím povedať, že som šťastná, že s ním nie som a nemám ani žiadny kontakt s ním. Bol slaboch, ustráchaný ale vedel ísť aj do agresie keď mal arytmiu a ja som to práve nevedela, keďže to nemal na čele napísané a niečo som po ňom chcela.
2. bol rozvedený, syna si striedali, hrozne sa o neho bál, vkuse ho upozorňoval aby si niečo neurobil a nemohla som mu čo sa týka výchovy nič povedať, lebo všetko moc prežíval.
3. na mňa to vplývalo zle. Neznášam, ak chlap sa bojí viac ako ja. Nemohla som mu dôverovať tak vnútorne, že sa môžem o neho oprieť, lebo ak mal arytmiu, tak sa úplne stiahol a mne to nerobilo dobre. Celkovo ten vzťah mi nerobil dobre.
On chodil ešte aj zhrbený, také bludy mi občas hovoril, že sa bojí, že keď je sám v byte, že ho zozadu pobúcha po pleci dlhovlasé dievčatko s dákymi divnými očami... to som už fakt nevedela čo si myslieť. On bol celkom v pohode človek, morálne, aj sranda s ním bola ale nikdy viac!
Toto je moja skúsenosť s jedným úzkostným mužom. Nemôžeš podľa mňa vyvodzovať závery zo skúsenosti iných žien. Tu ide o to, ako sa Ty v tom cítiš a to je podstatné.
A tiež si myslím, že je to iné, ak to je obrátené, ak je úzkostná žena. Lebo muž ak je silný, to v pohode zvládne a ona sa môže oprieť o neho, je to prirodzené ale opačne je to dosť neprirodzené, aspoň pre mňa.
Nuz ja si nemyslim, ze to je taka pohroma. Teraz je bez liekov, preto je labilnejsi. Nepisala si, kolko sa liecil. Podla tvojich slov usudzujem ze ma len uzkosti, a nie aj depresie. Podla mojich skusenosti (sama mam aj uxkosti aj depresie), ak bude na liecbe a hlavne na spravnej, co mu sadne, tak nebudes ani vediet jeho diagnozu. Skor by som sa pozrela ci je to aktivny vlovek, ktory aj v krizovejsich obdobiach hlada moznosti riesenia alebo clovek ktory sa opusta a necha sa lutovat. Podla mna takyto partner si uvedomuje svoju slabost a vie byt velmi empaticky a nezny. Zase, ak je to uzkostny hysterik, tak ruky prec. Ale ak uzkostny dobrak, nie je co riesit. Ale na tvojom mieste by som nastojila aby sa vratil na liecbu. Alternativu moze pridavat pozvolna.
@lili1313 Mala som priatela s diagnozou OCD, ktory casto trpel uzkostnymi stavmi. Mal dobre obdobia a potom boli obdobia, ked kazdy den plakal a bol vo velkej dusevnej nepohode napriek liecbe. Inak sme si rozumeli vo vsetkych oblastiach, planovali sme spolocne byvanie a svadbu. Bol to skvely partner, kvety mi nosil aj dvakrat tyzdenne. V den, ked som sa k nemu nastahovala, rozisli sme sa, lebo jednoducho to psychicky nezvladol. Potom mi este dlhe mesiace vyvolaval a pisal, ze ma miluje a aby som mu odpustila. Ale vtedy zakrocila moja mamina, ktora mi vysvetlila, ze zivot je dost narocny aj so zdravym muzom a nie to este s chorym. Som jej vdacna, dnes som s rovnocennym partnerom od ktoreho viem, co mozem ocakat a mam stabilitu, ktoru som s predchadzajucim partnerom nemala. Bol naozaj ako dieta...Drzim palce, aby si sa spravne rozhodla.
@malabiba to bolo ako aj mne? zial ja som si uzkostou prešla - nemusela som o nej čítať prezivala som ju cca 2 roky takmer denne a liečila sa a načitala x publikácii o uzkosti a ,,océdečku,, ze mozem robit minimálne laicke prednašky na tuto temu za 10 rokov liečby... 😀 😀 myslím si ze ja osobne som jej načrtla ako to chodi, nie ako to v jej pripade bude, holt to ani srnka netuší, ale zivot s neurotikom je proste iny ako s vyrovnaným, pokojným a pohodovým partnerom.
@lili1313
no ak si trúfaš na dve deti naraz tak šup do toho,lebo on bude vždy ako dalšie decko...