Úzkosť a nepríjemný pocit z rýchlosti života

nominativ
8. mar 2021

Ahojte,
Muž nie je doma, naliala som si pohár vína k MDŽ :D a vyskočili mi nejaké spomienky na FB. Môj "problém" je, že nemôžem pozerať fotky z doby, keď boli deti malé. Spôsobuje mi to nepríjemné pocity. Stále sú malé. 4 a 1.5 roka. Napriek tomu mám pocit, že to celé ide veľmi rýchlo a za chvíľu budem mať 60.

Tak mi napadlo, že založim diskusiu k tomu poháru vína, aby som zistila, či som nejaká výnimočná alebo je to bežné. 🙂 Muž napríklad často pozerá fotky, kde boli deti úplne bábätká a ja to jednoducho nemôžem vidieť. Je to na doktora? :D

Pekný večer

0silvia0
8. mar 2021

@nominativ ja tiez nemozem pozerat fotky mojich deti, hoci su ovela starsie od teba. Robi mi to uzkost. Najviac mi je luto, ze keby nebolo tych fotiek, v zaplave udalosti a rokov by som si ani nepamatala ako vyzerali... A este som nepozerala video z nasej svadby a to mame o 3 mesiace 20. vyrocie svadby🙈

ab727
8. mar 2021

@nominativ na zdravíčko😉 vieš ako sa hovorí,na deťoch najviac vidíme ako starneme...nemyslím,že je to na doktora,ale máš pravdu,uteká to rýchlo...ja som nedávno videla dve čiarky na teste a moja dcéra má o mesiac 15 rokov...a ja si zasa rada pripomeniem aká bola malinká,teraz častejšie,ale možno preto,že čakáme bračeka.Neboj nič,ešte si určite pekných pár rokov užijete a deti sú ešte celkom drobné,to vás ešte čaká kopec zážitkov...🙂Určite mám bližšie k 60tke ja,tak nestresuj a daj si ešte vínko😃🙃🙂

maximilie
8. mar 2021

@nominativ mas nejaké pocity, ze si si to neuzila naplno? Alebo, ...zmenila by si niečo, keby si mohla znovu držať to male mesačné babatko v náručí?
Mne sa tiež zdá, ze to ide strašne rýchlo a priala by som si spomaliť cas, ale užívam si kazdu chvíľu, kazdu stotinu času s mojou princeznou. Tiez často myslim na to, ze keď bude mat 20, urcite mi budu tieto chvíle chýbať a o to viac si tieto krásne dni vychutnavam

nominativ
autor
8. mar 2021

@0silvia0
@ab727
@maximilie
Mám pocit, že celé začalo vtedy, keď moji krstni oslavovali 50tku a moje dieťa malo asi 3mesiace. Stali sme tam a vravia, že tomu akosi nerozumejú. Zrazu veľké deti, 50... A ostalo to vo mne a každými narodeninami, vyročiami a pod, si na to spomeniem.

Čo sa tyka toho, že som si neužila naplno, tento pocit nemám. Na jednej strane chcem už z tohto kolobehu vypadnúť. Na druhej strane som si vždy hovorila, že ich musim užiť... Čiže sú/boli nosené, dojčene, ňuňkané, lubene, bozkavane, oňuchané a všetko to čo...si ani poriadne neviem vybaviť.

Asi to ma štve. Tak som si to chcela uzit a ani si to poriadne nepamätám.

meluela
8. mar 2021

@nominativ Skus si zistit nieco o mindfulness. Je to dost o zivote v pritomnom okamihu. Clovek ma potom pocit, ze zije viac naplno.

malva123
9. mar 2021

@nominativ hmm nie si sama...bola som doma 2x po 6 mesiacov....a uz mam 5 rocnu vnucku,ktora ani neviem kedy a ako vyrastla..ziju v zahranici...a ja si pamatam akurst pondelok..piatok ako idem do prace a som tam...a je dalsi tyzden za mnou...a spatne neviem nic povedat co som zazila...smutne

0silvia0
9. mar 2021

@malva123 myslis na materskej 2x 6mesiacov?

danulicek
9. mar 2021

včera bol celkom zvláštny deň 🙈 ja som zložila zo skrine box s dievčenským oblečením pre moju švagrinú, ja sa veľmi s nimi teším a bola som príjemne dojatá, keď mi napísala. no ako som otvorila ten box, strašne som sa zosypala. začala som spomínať na časy, keď som bola tehotná, plná očakávaní, predstáv, túžob... potom keď sa narodili... to vytriezvenie, tie problémy, ktoré sme mali a nebudem klamať - aj nenaplnená túžba po dievčatku, hoci mojich chlapcov milujem najviac, ako viem a už by som nemenila 😀 za osem rokov som to nemala ani raz, skrátka žijem to, čo mám a nezamýšľam sa, čo by bolo keby... ale včera to tak nejako prišlo a uvedomila som si, ako rýchlo mi vyrástli, ako mi je ľúto, že som si neužila to obdobie tak, ako som si vždy ešte bezdetná vysnívala... že si mnohé momenty ani nepamätám... a že som nemala takú oporu v mužovi, aby sme to celé prežívali spolu... a že tá túžba po ďalšom dieťatku (nie dievčatku) je stále vo mne, no už je nereálna vzhľadom na okolnosti. na druhej strane - som šťastná, že sú zdraví, že sú plní energie, aj keď jej niekedy nestíham 😀 a aj vďačná za to, že život mi proste ponúkol nielen ponaučenie, ale aj krásne momenty, hoci letí ako šialený... vyspala som sa na to a som opäť vo svojom režime - užívam si prítomný okamih, nežijem pre minulosť ani nejakú vzdialenú budúcnosť. tie dni, ktoré s nimi prežívam dnes, už nikdy nezažijem. a tak je asi najlepšie sa nastaviť a užívať si to, čo je 🙂