Útek
Ahojte baby, žienky,maminy,chcela by som sa trošku vyrozprávať, mám 2,5ročneho synčeka, bývame u maminy nakoľko som sama,teda otca má aj platí ale som proste sama,mamine pomáham a mám dom ešte 7ročneho brata tak si pomáhame navzájom
Ide o to, že som po takom ťažšom období,tak sa snažím tráviť čas vonku aby som načerpala silu a energiu,dnes sme boli vonku aj s malým,so psom aj s malým bráškom...on je trochu živší a no, neviem ako to napísať aj môj malý je taký, prechádzali išli sme a zrazu ani neviem prečo či to bolo tým že on stále rozprával a môj malý ma ťahal,neviem naozaj čím to bolo,proste som sa zobrala a odišla popri prechádzke od nich,zrýchlil som krok,pustila som malého a išla,nezastavilo ma ani to že som len slabo počula malého kričať mama proste neviem prečo ale cítila som sa nahnevaná, smutná a nevedela som či mám plakať, nadávať, kričať...nikdy sa mi to nestalo že by som sa proste zobral a bum,boli sme na poľnej ceste oni išli obaja sa mnou,neviem ktorý z nich plakal viac,potom mi samozrejme diplom že som nezareagovala vôbec dobre že sa musím vrátiť, malý hrozne plakal a mne to bolo hrozne ľúto, malý brat ani nehovorím,naozaj neviem čo sa to somnou v tej chvíli dialo či som ozaj potrebovala proste chvíľu pre seba alebo ja neviem,ako som písala malého naozaj veľmi, ešte doteraz ma to mrzí a myslím ja to nechápem...nie som žiadny tyran, prosím neukamenujte má,naozaj som sa len chcela vyrozprávať
@pribinak neviem,je to každú chvíľu niečo, malý bol teraz nedávno chorý,doma sa hádam s maminou aj keď nie moc ale hádam, malého otec mi tiež akosi začal robiť zle a skúšať to na mňa, malého mi nevzali do škôlky a z každej strany počúvam aká som na nič mama, že sa nestarám, že malý neposlúcha.... a každému vysvetľovať že proste žiadne malé dieťa neposlúcha na slovo jednoducho nebudem ho mlátiť aby počúval vtedy keď sa bojí,nikdy to nebol môj štýl výchovy,hoci áno, mám pravidlo 3krat a dosť kedy keď neposluchne zvyšujem hlas,ak niečo spraví, dám mu rukou po ruke ale nie tak aby sa ma bál a aby ju mal modrinovu,neviem naozaj čo to bolo,v poslednej dobe sa ma všetko takto dotýka lebo sa naozaj snažím vychovať z toho malého dobrého človeka
Mnohe mamy maju casto pocit, ze by utiekli. Je to najma ked su vycerpane, nemaju cas na seba aby da nabili energiu, ked nemaju cas ktory by travili pre nich nejakou sebarealizaciou.
Skus si nast cas na seba, skua sa sebe venovat, poprosit mamu nech ti postrazi maleho a chod sama na chvilu von.
Odporucila by som ti terapiu ale predpokaldam, ze nemas penazi nazvys, tak skus aspon prieodu alebo najst si cas na "rande so sebou"
Potom aj maleho budes menej bit. Pacnutie po ruke nie je riesenie. Vytvori v nom len strach.
Skus si s tvojou mamou uprimne sadnut a porozpravat sa, ze ako sa citis. To, ze do teba budu hustit aka si zla mama ti urcite nepomoze. A skus ju poprosit, ze raz za cas ci by ti maleho nepostrazila, aby si si nasla cas aj sama pre seba a svoju psychohygienu.
Pravdepodobne tento tvoj utek bol iba nejaka forma skratu a zaroven volanie o pomoc
A tie deti preco obe plakali na tej prechadzke? Za to ze si odisla?
@romcix213 skus sa ist vyrozpravat k psychologovi. Pomoze to, asi je toho na teba dost vela a mala si skrat.
Ale preto to chod radsej riesit, nech tym nie je maly ovplyvneny. Chapem, ze mas vycitky apod, ale moja mama mala raz tiez podobny skrat. Bola na mna nahnevana, ja uz neviem preco, mohla som mat tak 3-4 roky, isla velky kus predomnou, ja som jej nestihala, ona sa na mna ani neohliadla, bola poladovica a ja som sa snazila ist za nou. Ja si to dodnes pamatam a dodnes je mi z toho uzko, ked si na to spomeniem, mohlo to byt 30 rokov dozadu, ale to proste zostane.
Ked mas pocit, ze to nedavas, tak fakt sa chod porozpravat so psychologom, lebo ono to moze mat na tie deti vplyv.
Drzim palce.
Ahoj, je mozne ze mas nedostatok spanku ? Daj na seba pozor a skus to prebrat ozaj s nejakym psychologom. Urcite nie si tyran a verim, ze ti to je luto velmi ked plakali. Ale ked si nieco take urobila, musel to byt nejaky skrat, tak aby sa neopakoval. Preco ti vlastne maleho nezobrali do skolky ?
@romcix213 Je toho proste na teba dosť .Nájdi si čas , aj pre seba ( zamyslenie sa nad budúcnosťou ) . Máš syna venuj sa jemu a ver , že prídu , aj lepšie časy a budeš znovu šťastná a plná energie . To mňa vždy poháňa vpred . Ľudia sa majú , aj horšie a žijú . Máš teraz ťažšie obdobie , ale s pomocou maminky to dáš . Celý život sa učíme a to platí , aj pri výchove detí . Si dobrá mama a pracuj na sebe a nedaj si ničiť život ex.Držím palce a prajem veľa energie .
@pribinak momentálne nie, väčšinou keď malý spí upratujem alebo teraz keď je bráško doma a nie v škole tak sa s ním učím a snažím sa ho nejako zamestnať nech sa nenudí a nevymýšľa
@dagmarovita môj syn preto lebo sa bál zrejme že odchádzam od neho,v poslednom čase nevie moc byť bezomňa a môj malý brat asi skôr z toho že plakal malý a nevedel ako ho ukľudniť
@cherry_cherry ja už nad týmto dlho rozprávam len ja som hrozne citlivá a neviem sa o tom rozprávať bez toho aby som neplakala
@svetlonos spánku mám dosť, malý mi prespí celú noc,od večera od pol 9 do rána do 7, malý je narodený 20.10. a kvôli malej kapacite ho nemohli vziať lebo brali deti ktoré už mali tri alebo viac keďže aj minulý rok veľa detí nevzali
Veru, kolko toho musi matka zvladat a hlavne ked je sama, to je velmi tazká zataž na psychiku aj telo, este ked je žena citlivá. Kamarat povedal, ze byt matkou je ťažšie ako najtažšia vysoká skola aka existuje. No čo, už len sa k tomu postaviť čelom zodpovedne aj k sebe, svojmu zdraviu, relaxivat s radostou a.nedovolit si prepadavat takym uplne temnym myslienkam, pocuvat svoje pocity, ze budeš bojovať, veriť tomu, ze ked si v tejto situacii, tak mas na to predpoklady to zvladnuť. Ved deti rychlo vyrastú, treba si ich užiť, vychutnať, uz to nebude neskor, ze budes s nimi spat, drzat ich v narucí, hladkat :D ak.sa.dajú, mozes im vytvorit krasne chvile, za chvilu Ti bracek bude pomahat so synom a bude im dobre, ze sa maju navzajom. Musis silno veriť, sebe. Hnevat sa mozme samozrejme..zdravo..ale ked uz to presiahne hranicu, detom to treba vysvetlit, nech prepacia, vysvetlit im, aj sa naucia spoznavat, pomenovat emocie, ze hej..mama to trochu nevedela ovladnut, bola ako malá, ale si to uvedomila, ze nemala ist tak rychlo, alebo nieco podobne. Ved deti vedia odpustat v momente, lepsie ako dospeli. A teda rieš so psychologom ten vypádok ovladania. Mas taku osobu? Ty ovladas svoj zivot, aj seba, tak.proste si to odpusť. Aspon vies, ze nieco potrebujes upravit vo svojom zivote, nieco nové..
@romcix213 nejaký skrat? Nemáš nejaké ťažkosti?