Uplakané a veľmi naviazané dieťa

lucka222666
12. nov 2015

Neviem ani ako začať. Som mladá žena aj mamička. S priateľom žijeme spolu už vyše dvoch rokov. V tom čase, ked sme sa spoznali, mal už ročnú dcéru, ktorú brával k sebe na víkendy (vtedy k rodičom). Spolu sme začali bývať o pár mesiacov na to ako sme sa spoznali. Vtedy to jeho bývala nedokázala zniesť, že má priateľ mňa a tak si zobral dcérku do svojej starostlivosti už nastálo lebo o ňu prestala javiť záujem a oficiálne sa jej vzdala (vtedy mala rok a pol). Zo začiatku bolo všetko super s jeho dcérkou sme si na seba zvykli.. jeden čas ma dokonca volala "mama" 🙂 potom sa však zjavila zase jej "mamička" a viete si predstaviť. Po čase som otehotnela a teraz máme 4 mesačnú slečnu. Ale prejdem k veci.. trápi ma situácia aká je momentálne medzi nami tromi.. z toho milého a dobrého dievčatka sa pomaly ale isto stáva nočná mora.. ked mám pravdu povedať som už zúfalá z jej správania.. partner tiež ale.. škoda reči. Neteším sa na to , ked prichádza partner z práce aj s ňou ☹ Každý deň prebieha úplne rovnako. plač, plač, plač, neuveriteľne častý plač za všetko, za každé nie. Okrem toho je nesmierne naviazaná na ocka. Musí ho mať stále v dohľade.. ako náhle ho nevidí spúšťa plač a ked naňho volá a on sa cca do minúty sa neozve, prechádza to až do záchvatu a nedá si rady pokiaľ ho neuvidí. Ak ide s prepáčením na záchod celý čas stojí pod dverami a volá ho aby vyšiel, vonku ked si ide zapáliť bud ide s ním ale čaká za dverami. Doslova do, písmena je to jeho chvostík.S partnerom vôbec na seba nemáme čas, nedá nám ani nič povedať.. skáče do reči , stále niečo vyžaduje. V noci sa takisto budí na plač. Ja som už vážne na dne.. s partnerom sa kvôli nej veľmi často hádame.. lebo on nemá snahu s tým niečo robiť aj ked aj jemu to poriadne lezie na nervy.. žial tresty u nás neexistujú a ak tak je to ešte horšie.. taký záchvat revu ste ešte nevideli. Toto sa u nás deje asi cca 2 mesiace a každým dňom je to horšie a horšie.. občas mám pocit že to horšie ani nemôže byť..a nie nie je to škôlkou (do škôlky chodí už druhý rok) Raz za 2 týždne chodí ku starým rodičom z matkinej strany.. nachádza sa tam občas aj jej mama (tá je ale zaneprázdnená dalším dieťaťom a dalšie je na ceste 😖 a u nich je dovolené všetko a po víkende sa môžme postaviť aj na hlavu ich to dalej nezaujíma ☹ Poradte prosím ako sa chovať k takému dieťatu? Už vážne nemám trpezlivosť ja ani partner. ☹ Pomaly ale isto nám to kazí vzťah a dobrú atmosféru doma. Uvažovali sme o psychologovi ale zatiaľ je to na bode mrazu.. Dakujem za každý príspevok 🙂

lucka222666
autor
12. nov 2015

Zabudla som napísať.. dcéra má 3,5 roka.

slavicita
12. nov 2015

dieťa je práve v období vzdoru...takže vzdorovitosť, zlosť, vydobýjanie si pozornosti, záchvaty plaču to je všetko toho znakom...s priateľom musíte malej nastaviť hranice, ak niečo zakážete nepopustiť....musíte to ale robiť obaja...nieže ty niečo zakážeš a priateľ po 10 minútovom reve povolí...to by bolo celé zle...ak nebude priateľ spolupracovať, upozorni ho, že sa to bude len stupňovať až to dospeje do takého štádia, že si budete vlasy trhať zo zúfalstva...dobré rady by vám mohol dať psychológ, prípadne si naštudujte nejakú literatúru ako to zvládnuť...

lucka222666
autor
12. nov 2015

@slavicita niečo o období vzdoru som si prečítala.. ale tu viac ako o vzdorovanie ide o tú prehnanú úzkosť, precitlivelosť na všetko, záchvaty plaču a jediný koho vidí a potrebuje je tatik.. ale myslím, že v našom prípade je to veľmi prehnané už 😢 a ocko robí presne tú chybu, že ak ja niečo napr. zakážem on to razom povolí aby bol kľud a presne na tom spočívajú naše hádke.. štve ho jej správanie ale ani prstom nepohne 🙄

pribinak
12. nov 2015

vsetci traja spolu k detskemu psychologovi, toto je komplikovane obdobie

slavicita
12. nov 2015

@lucka222666 hmmm...tak to je potom dosť veľký problém...dôležité je aby ste boli vo všetko s priateľom za jedno...iba tak to môže mať nejaký účinok a efekt...možno by nebolo od veci navštíviť toho psychológa, aby tvoj priateľ na vlastné uši počul, že vzdorovitosť je obdobie dieťaťa, ktoré sa dá zvládnuť len dôslednosťou a precíznym dodržiavaním zásad...inak si to môžete hodiť lebo z malej sa môže ( ale aj nemusí ) stať rozmaznaná a rozdrapená malá žaba, ktorá vám bude po hlavách skákať...

lucka222666
autor
12. nov 2015

ťažko presvedčiť niekoho kto nemá záujem ááách 😢 radšej ustúpi nech je pokoj a na moje rady nikdy nedá.. viem dobre že z tohto víjdeme obaja zdraví len ak budeme precízni a budeme stáť za svojím ale ja pokričím zakážem a ona sa hned rozbehne k ockovi spasiteľovi..

charity
12. nov 2015

@lucka222666 Vidim u Vas dva zakladne problemy, co sa tyka psychiky dietata:
1/ Mate obdobie vzdoru. K tomu Ti mozem povedat len: Neboj, to prejde. Budete sa divit aka rozumna dama z nej o rok bude.
2/ Vasa mala zazila vo svojom kratuckom zivote obrovske zivotne straty. Ked mala 18 mesiacov, stratila sa jej maminka a to Ti poviem, ze musel byt pre nu riadny zahul. Nie je preto divu, ze si ocka, svoju jedinu istotu, strazi ako oko v hlave. To je po odideni jedneho z rodicov bohuzial normalne. Tu pomoze len stale a stale ju uistovat, ze ju neopustite... ze sa nemusi bat... az kym Vam neuveri. Detsky psycholog by pri tom nebol na skodu.

Davat tak male dieta so separacnou uzkostou na vikend prec nie je podla mna dobre a bolo by dobre momentalne zredukovat odchody mimo tatinka na minimum, lebo to v nej len utvrdzuje obavy, ze tatinko zmizol tak ako zmizla maminka. Mili svokrovci nech laskavo pockaju.

slavicita
12. nov 2015

@lucka222666 možno by nebolo ešte urobiť jednu šokovú terapiu pre ocka...proste malú ignoruj...nemyslím v tom zmysle, že sa o ňu nebudeš starať, nedáš jesť a tak ale čo sa týka jej plaču, jej požiadaviek, jej výmyslov....začne kričať na ocka?? pekne jej povedz kde je, nech ide za ním..plače lebo niečo chce? daj jej to...skočí ti do reči?? prestaň rozprávať, otoč sa a odiď z izby, hoci aj uprostred vety...plače pre niečo, pošli ju za ockom, nech si to vyrieši s ním...so všetkým nech sa obracia na ocka, myslím, že je len otázkou času kedy si chlap uvedomí, že takto to ďalej nejde a možno pristúpi na rozumné riešenie týkajúce sa výchovy malej...

lucka222666
autor
12. nov 2015

@charity práveže ona k babke a prabake a aj k mamke chodí strašne rada a hocikedy ide odtiaľ s plačom.. bola by tam aj celý mesiac.. vtedy jej ocko nechýba a ani vtedy ked občas prespí u jeho rodičov.. len doma je žiaľ taká že ho nenechá ani sa s prepáčením vy*rať..

charity
12. nov 2015
slavicita
12. nov 2015

@lucka222666 možné je aj to, že u babky a prababky je strebodom pozornosti, čo sa jej páči a keď sa vráti domov, tak už prestáva byť tá najdôležitejšia, preto aj tie výpady, uzurpuje si ocka pre seba a teba a vašu spoločnú dcérku tým trocha odsúva...

felycity
13. nov 2015

myslím, že @charity to zosumarizovala veľmi pekne, áno, ste v období vzdoru a slova nie je na každodennom poriadku, chybou je aj tatinko, že urobí presný opak čo ty..., ale taktiež si myslím, že ten strach a úzkosť o otca sú vysledkom toho, čo zažila a momentálne si to začína stále viac a viac uvedomovať ... do toho prišlo daľšie dieťa ( môže tam byť žiarlivosť spojená so strachom o otca, že zrazu ju už nebude mať rád, mám pocit, že je tam toho veľa od obdobia vzdoru až po uzkostný strach ..žiarlivosť...) hlavne si treba uvedomiť, že dieťa mnohé emocie, obavy nevie sparcovať ako my dospelí... myslím, že toto je už na poradenstvo u detského psychológa ako správne postupovať tak, aby to v nej nezanechalo emočné dôsledky, ale aby ste aj vy sa stále nehádali, myslím, že budete potrebovať veľa trpezlivosti, mali by ste si určiť nejaké pravidlá, ale zároveň jej dávať najavo veľa, veľa lásky, aby mala pocit bezpečia u vás doma...

nano12
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
tilka82
13. nov 2015

@lucka222666 ahoj,ja si myslim,ze len ziarli.mate doma male babo,je to pre nu obrovska zmena,uz nie je stredobodom pozornosti a boji sa,ze uz ju nemate radi.a prepac,mozno sa mylim,ale z tvojich slov mam pocit,ako keby ti bola na pritaz,ze najradsej by si bola len so svojim vlastnym dietatom a manzelom.a dieta citi,ked nie je milovane