Unavení z rodiny
Ahojte. Chcela by som sa s vami poradiť. S priateľom sme v poslednom čase dosť pracovne vyťažení, naozaj si veľakrát iba podáme kľučku od dverí. My sa málo vidíme a aj to málo ktoré niekedy máme, raz mesačne venujeme jeho rodine. Nie je to často, ja viem, ale viac sa nám skutočne nedá lebo prednejšie nám je stráviť ten kúsok voľného času spoločne. Prečo tam nechodíme často? Sme z nich unavení, psychicky. V jednom kuse priateľovi vyvolávajú, vypisujú. Prídi, prečo neprídeš? Kedy prídete? Je doma všetko ok? A kedy prídeš, treba doma porobiť toto a toto. Treba doma dať pozor na toto a toto. A keď už prídeme, v jednom kuse rozoberajú to, prečo si nekupime vlastné bývanie, prečo nemáme ešte deti, prečo sme sa ešte nezobrali. Priateľ je z toho unavený, znechutený, dokonca priznal že čím viac mu s tým pília uši, tým menšiu chuť má riešiť zásnuby a podobne. Proste mu to totálne zhnusili, vieme či chceme alebo nechceme kúpiť byt, vieme či a kedy sa chceme vziať. A toto nás neskutočne otravuje, ničí, nemá chuť tam chodiť , ja tiež absolútne nie pretože sa cítim ako na výsluchu ešte im chýba lampou svietiť do tváre. Že jemu už je zle keď vidí, že mu niekto z rodiny píše . Povedala som mu nech im teda nevolá, chodiť tam nebudeme, nemusí im odpisovať. Že to by bolo ešte horšie, 300 zmeškaných hovorov, sms, otázky či sa niečo nestalo a či je všetko v poriadku. Prosím vás, poraďte mi čo máme robiť, lebo takýmto tempom sa odsťahujeme na druhý koniec republiky 🥲
Buchnúť po stole a jasne určiť hranice - svadba, deti, vlastné bývanie bude až my dvaja uznáme za vhodné a viac o tom nechcem od vás počuť. A keď neprestanete, tak sa uvidíme raz do roka na vianoce a zmením si číslo.
Buďte úprimní. To je celé. Ďalej môžete navštevovať rodinu. Stačí to povedať tak ako to citite: nechce aby vam volali tak často? Treba to povedať. Nechce aby sa stále vypytovali? Stačí to povedať. Slušne. Funguje to.
Nech priatel na rovinu rodicom povie, ze sa neplanuje za teba zenit, ani s tebou kupovat vlastnu nehnutelnost (aspon nie najblizsie roky) a tym tuto kapitolu uzatvara a nemieni o tom s nimi dalej debatovat.
Pravdepodobne sa rodina tesi, kedy sa ozeni, bude mat deti, vlastnu rodinu, a preto je lepsie, aby im jasne prezentoval, ze toto teda neplanuje, a ked niekedy si to rozmysli, tak sa to dozvedia.
@pribinak snažila som sa to nechať na priateľa, nebudem jeho rodine vysvetľovať čo a ako máme. Skrátka a jasne, nech si ich uprace on. Aj im to miliónkrát zopakoval, že to riešime, všetko bude, len teraz je situácia taká aká je, finančne nám lepšie vychádza nájom. A nebolo to raz, ale hádam 100. Zrukol už aj po mame, že nech ma nechá tak, nech ma nespoveda, že všetko jej už povedal. A na 101 krát sa spýta zas...
@sissy27 toto tu bolo, ale to buchnutie odľahčia smiechom že prečo sa rozčuľuje? Už sme sa dohodli, že najbližšie budem rázna aj ja. Chceme všetko z toho, ale skrátka ešte zrovna teraz nie. Keby sa pritrafí skvelá nehnuteľnosť, berieme ju. Ale nerútime sa, svadbu mu znechutili a už bohužiaľ aj mne...
Tak musí s nimi urobiť poriadky práve on, inak ty budeš za tu zlú. A keď nepochopia tak ignorovať jeden krát , druhý krát a potom možno už budú vedieť že na také otázky budú mať "ticho" dlhšiu dobu a keď im záleží na komunikácii zo synom tak tú tému už neotvoria.
Tak potom naozaj tam chodiť 2x do roka a zmeniť si číslo… a ozvať sa keď uzná za vhodné…
@sissy27 toto by jeho mama neprežila. Rúti sa už keď ho nevidí týždeň, dva. Aj po dennej službe mu je schopná zavolať, nech príde maminku pozrieť lebo jej končí dovolenka a kedy ho zase uvidí?🥲
Baby mne je zle už len keď vidím že mu volajú z domu. Už čakám kedy ho zase zasypú milión otázkami, povinnosťami a toto by si mal a hento by si mal. Doma zúri, ja som nervózna lebo sa mi dá grcat zo všetkého čo sa ich týka. Úplnú averziu cítim voči nim, lebo vidím ako ho deptaju, mňa ničia otázkami o dieťati ( ktoré chceme, ale nebudeme si robiť dieťa lebo sa to očakáva a niekto sa chce realizovať, nemáme vlastné bývanie a podobne)
VEd ale nech sa priatel s nimi normalne porozprava.
Co mu v tom brani?
Prosim ta, necit voci nim averziu, su to tvoji (mozno) buduci svokrovci.
@zmrzlinka2021 normálny rozhovor nezaberá, ani buchnutie po stole. Viem to, bola som toho svedkom, aj keď tam bol sám to vysvetľoval ale akonáhle zavrel za sebou dvere, už to bolo zrejme zabudnuté lebo o týždeň sa to všetko zopakovalo.
Nech sa rúti. Ona neberie ohľad na vás a vy sa z nej máte posrať? Takto sa zachvíľu rozídete…
Ako necháp ma zle, ja som všetkými 10 za dobré vzťahy s rodinou, aj pomôžem, aj tolerantná som, aj ochotná, ale aby ma niekto buzeroval a vydieral, tak takú nehrali.
@sissy27 ja som už v takom štádiu že najbližšie na takúto otázku poviem pred celým publikom rodiny že pokiaľ neprestanú s týmito výsluchmi , nemusia byť na tu svadbu ani pozvaní. Možno budem sviňa, ale aspoň budem mať pokoj.🙂
Ja neviem. Som zrejme o dost starsia, ale s rodicmi telefonujem kazdy den o blbostiach, muz sa na tom len smeje a ozaj by sa mi nepacilo, keby ma "huckal" proti nim. On so svojimi nema extra vztah, ale ja so svokrom dost casto hovorim. Staci, keby ste si kludne sadli a povedali svoje. Ty pochop, ze on je ich dieta a stale bude. A tiez nechapem, ako mozu byt dvaja mladi ludia bez deti taaak strasne vytazeni, ze si doma podavaju len klucky. Mozno mate vela zaujmov, ale tu je otazka, ci nie su vase zaluby pre vas dolezitejsie, ako vas partner/partnerka. Ale to je len moj nazor.
@aurinia v tomto prípade to absolútne neplatí, aj keď ma to veľmi mrzí
Ja nemám problém púšťať tieto nekonečné otázky o svadbe a deťoch jedným uchom dnu a druhým von a používať tu istú neurčitú frázu s úsmevom dookola, ale ak to vy nedávate (je to pochopiteľné) a už im to povedal a nezabralo, tak by som asi najbližšie hneď ako na to príde na návšteve reč tu návštevu ukončila a išla domov s tým, že už ste z tých otázok unavení, nebaví vás to počúvať a nechodíte tam na výsluch...nenechala by som to otočiť na srandu, ale naozaj by som sa rozlúčila, aby bolo jasné, že to myslíte vážne
@asocial teraz som sa zúfalo zasmiala. Je rozdiel telefonovať o blbostiach, to myslím že z časti, povedzme pol hodinu denne, chápem. Nechápem ale večné vyvolávanie typu A kedy prídeš? Kedy prídete? Môžeme prísť na kávu? Týždeň si tu nebol, zabudol si cestu domov? Treba doma spraviť toto a toto. Treba ošefovať toto a toto. V kontexte takom, že u nich doma sú minimálne traja ľudia, ktorí by to čo od neho chcú, urobiť sami. A ako si môžeme len podávať kľučky? Pracujeme na 12 hodín, priateľ má náročné služby, denné, nočné. Okrem toho sa venuje aj veciam, ktoré z jeho zamestnania vyplývajú a sú žiadúce, nie sú to jeho rozmary. A keď už má medzi službami ako také voľno, pracujem ja, a keď nepracujem, venujeme sa sami sebe, našim povinnostiam ktoré máme. A aj keby nemáme, chceme si raz za čas v kľude pozrieť telku bez toho, aby zvonil mobil. Dosť čo mu vyzváňa kvôli práci.
Autorka a na tieto telefonáty ako reaguje, čo im na to povie?
toto ma raz čaká? keď sa budem zaujímať ako sa má syn tak sa "moja ešte nič" (možno budúca nevesta?) bude chystať búchať u mňa po stole? 😢
PS: buď rada, že sa pýtajú "kedy prídete" lebo pozvanie nie je samozrejmosť 😉
@lindous ďakujem, skúsime.🙂 Ale na toto je priateľ mäkký, že keď sa tam už trepeme, aspoň tu polhodinu by sme mohli zvládnuť. 🙄😅 Ale navrhnem to, za pokus to určite stojí
@zuzanka.zuzu všetko záleží od správania na jednej, aj druhej strane. Pokiaľ sa každú návštevu budeš pýtať, kedy sa konečne vezmú, budú mať deti, kúpia dom a zasadia strom, veľmi sa jej čudovať nebudem. Po stole bucha jedine priateľ, ale ako sa mi zdá, nie moc hlasno. A ďalšia vec, nie je jedinej návštevy, kedy by ho nezasypali miliónmi požiadaviek, povinností "ktoré by bolo dobré urobiť" najlepšie 4 krát týždenne.
@zuzanka.zuzu ver mi, robím to iba kvôli partnerovi. Ja som tam sama od seba navrhla ísť iba raz tento rok. O pozvania nejako extra nestojím, nezrutim sa bez nich.🙂
@lindous veeeeeeľmi neurčito. Neviem, neviem ako budem mať čas, neviem ako robím, neviem ako robím ja, nevie či čosi máme, potom už niečo máme, on má povinnosti z práce , ma tréningy kvôli práci (fyzicky náročná) to budem po nočnej, to asi neprídem.
@asocial
@zuzanka.zuzu vy akoby ste čítať nevedeli. autorka jasne píše, že toto správanie rodičov už vytáča do vývrtky aj jeho. že on sám už okríkol mamu, no ani to nepomohlo, ďalej si mlela svoje....
autorka: no jedine ako poradil ktosi vyššie. zmeniť t.čísla a zavolať z času na čas z ukrytej identity im, že žijete, ste OK. tomu nech ešte predchádza jeden rozhovor - vážny - o tom, že vám to vadí a ak s tým nemienia prestať, budete nútení urobiť také opatrenia, aby ste si mohli žiť pokojnejším a nerušenejším životom. ak nepomôže, potom konať. kým nepochopia.
Nechcela by som žiť váš život,uponáhľaný,večne v práci,už teraz nemáte na seba čas,na rodinu ani nevravím,vlastné bývanie .svadba a deti odsúvané donekonečna...ešteže sa má na čo vyhovoriť,nechce zásnuby,lebo mu ich rodina znechutila...no,tak len aby si tu o pár rokov nepísala,že čakáš na sobáš,dieťa a to neprichádza.Ak máte už dosť rokov,tak sa nečuduj,že rodičia sa zaujímajú ako to s vami vyzerá,to sa chcete v telefonáte či osobne rozprávať o počasí či o politike? Ak vám obom tie ozázky tam veľmi vadia,tak sa sama seba úprimne opýtaj prečo....
Ja mám už dospelé vydaté dcéry mimo domu,ale sme v kontakte stále,aj so zaťmi,prídu pomôcť oni nám,my im...však o tom je rodina,nie o tom,že čosi sa mi nepáči,tak idem búchať do stola.Ešte ma zaujíma postoj a otázky tvojich rodičov.Lebo ak sa nezaujímaju,tak mne to príde oveľa horšie ako títo skoro svokrovci.
@panelacikova okríkol mamu??? FUJ... máš pravdu, čítala som letmo lebo na celé toto mám svoj názor (teraz ešte odpornejší) a dokonca si nemyslím, že rovnaký majú autorka s frajerom, ako to tu ona prezentuje 😉
Ja som si na messengeri mamu utlmila a iba kuknem ci nieco nenapísala..
Tvoj priatel nech si s rodinou spravi poriadky, 100x 1000x zopakovat, to nebude zo dna na den, ak sa im roky pravidelne ozyval na lusknutie prsta. Ton zvonenia tiez moze nastavit na ticho... A ucet za SMS je ich problém 🤷♀️
@janinah neviem čo znamená dosť rokov, ale určite nemáme po 30tke. A vôbec, keby sme aj mali, myslím že je naša vec kedy všetko z toho bude. Len naša, nie svokrovcov, nie mojich rodičov. Ľudia z okolia, ktorí nás poznajú sami tvrdia že je to ok, máme čas, veď sme spolu krátko. ( 1 rok) preto mi to príde pritiahnuté za vlasy, hnať nás do zväzku. Nikto nám tu svadbu nezaplatí, nikto nám deti nevychová. Iba my dvaja. Moja rodina? Zhodnotí máme čas, nemáme sa kde ponáhľať, bolo by fajn už čosi riešiť, ale viac to nekomentujú. Nechajú to na nás.
Čo tak úplne otvorené povedať: nedávajte mi rady o ktoré nežiadam, nevxpxtujte sa 100x to iste. O všetkom dôležitom Vás budem informovať
Lebo sem nemám ani chuť prísť
Zas rozumiem že jeho rodičov zaujíma či budú mst od Vás vnúčatá, či sa chcete zobrať a tak. Treba to zodpovedať a ak sa to opakuje, tak povedať že zodpovedané zo už bolo