Ahojte,
pred 2 mesiacmi mi zomrel ocino prvé dni boli hrozné potom sa to trochu zlepšilo vravela som si aspoň ho už nič nebolí a je mu dobre, no teraz ako keby som si to začala uvedomovať, že už ho nikdy neuvidím, nikdy mi nebude môcť poradiť, podporiť....Do tohto všetkého ma sklamal aj muž s ktorým som si myslela že prežijem celý život a tak zrazu sa všetko zrútilo a cítim sa taká sama ......na jednej strane viem že musím byť silná ale sú zase obdobia kedy naozaj nevládzem.......
@laxy tiež sme tento rok mali tazky, tatinovi bola zistená rakovina, aj keď teraz to už vyzerá po operácii dobre a sú tam vysoke sance na vyliečenie.. zivot mi síce ocina nechal, ale zobral mi pred 1,5 mesiacom moju milovanu fenku. ja viem, že sa to porovnať nedá, ale Boli to rovnako, ako by som stratila člena rodiny a keďže zivot berie, aj dáva, par dni po jej smrti som sa dozvedela, že cakame druhé dieťatko a to mi ten žiaľ, pomohlo prekonať, aj keď stále sa mi stane, že keď vidim podobného psíka, záleju sa mi oci slzami. Na smútok nič nepomaha, len čas, pripadne sa niečim zamestnať. Tieto smutne udalosti nám pomáhajú si uvedomiť, ako naša rodina nie je samozrejmosť, zajtra tu nemusi byt a musíme si ju vážiť.. verim, že keď tá zivot “dal dole”, niečim pekným ti to vykompenzuje. Drz sa!
Neboj, ono to po čase prejde. Len teraz je toho veľa na teba a preto sa tak aj cítiš. S manželom si to skús vyrozprávať aby bolo všetko v poriadku a hore hlavu. Drž sa! Ocko na teba z hore dáva pozor!
@laxy proces smutku po strate milovaneho, je prirodzeny a mal by trvat max. 2 roky. Cim dlhsie trva, tym je to horsie pre nas. Mysli na otecka v tych najkrajsich okamihoch a budes stale snim. Proste, akoby tu bol. Pomoze ti to casom. Kludne sa doma s nim zhovaraj. Vsetko je dovolene. Cas ta vylieci a vies, je to kolobeh zivota...
@lula313 Keby mi niekto povedal ze ma chape a citi rovnaku bolest lebo prisiel o psika asi by ma porazilo. Urcite si to myslela dobre ale nemozes vediet cim si autorka prechadza a co citi pokial si nezazila to iste. Myslim ze si ju svojim komentarom skor ranila alebo nahnevala ako utesila.
@laxy ahoj presne viem ako sa cítiš pred 3týždňami mi tiež zomrel ocino takže presne viem co prezivas;((mala som s otcom výborný vzťah neviem si predstaviť ako dalej tiež budem žiť nemám vôbec istotu bojím sa ze to proste s maminou samé nedáme;((budem asi potrebovať odbornú pomoc😞😞pretože mám moje myšlienky su kadejaké nemám zmysel života žijem len aby bolo;(dúfam ze ty si natom lepšie prajem ti hlavne veela veľa síl aby si to zvládla 👍👊👊
@whatever1 myslim, že to nie je sutaz. Ako píšem, môj otec mal začiatkom roku diagnostikovanú rakovinu, najprv to vyzeralo zle kvôli metastázam, viem aký je to pocit bat sa o rodiča, ktorý má mizerne vyhliadky na zivot, vyhraté ešte nemál, keď sme dostali ďalšiu ranu. Ano, pre niekoho pes, pre niekoho člen rodiny, o ktorého si sa starala 12,5 roka, clen rodiny, po ktorom je doma neskutočne prázdno. To, že ty nevidis rozdiel, značí o tvojej obmedzenosti, nulovej empatii a neúcte voči akémukoľvek životu. Skôr sa zamysli nad sebou, v akej téme vyryvas miesto toho, aby si autorku povzbudila, poradila.. ale kazdemu sa raz všetko vráti a keď budeš v podobnej situácii, tiež sa najde niekto, kto si do teba kopne, vtedy sa snáď uvedomíš..
@lula313 Neviem ci ma zmysel ti nieco vysvetlovat, vobec si ma nepochopila... Je mi luto ze si prisla o psika, verim ze je to obrovska strata a ze to boli. Kazda strata milovaneho cloveka a aj zvieratka boli ale neda sa porovnavat. Sice pises ze neporovnavas, ale tak isto pises ze to rovnako boli. Tvoj otec zije, nemozes vediet cim si autorka prave teraz prechadza. Niekedy chce clovek pomoct a nezvedomi si ze mal byt radsej ticho. Predstav si ze by ti otec naozaj umrel a niekto cudzy ti povedal ze vie presne ako sa citis, lebo mu umrela macicka...
Najlepšie spravíš, ak nebudeš tráviť čas sama, máš ešte maminu, možno aj súrodencov, kamošky. Treba myslieť dopredu, viem že to bolí, no utápať sa v tom ti isto nepomôže. Ver si hlavne, všetko zvládneš
@srnocka30 úplne ťa chápem nevedela som si predstaviť ako budeme ďalej žiť .......chýba veľmi...na druhej strane si vravím žeby nechcel aby som bola smutná snažím sa ale tiež momentálne len prežívam.....vyhľadať odbornú pomoc je dobrý nápad sama nad tým rozmýšľam ....aj tebe prajem veľa veľa veľ síl musíme to zvladnúť snáď sa nám časom podarí ako tak s tým zmieriť
Velke..veľké objatie posielam! 🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗🤗
Tie pocity sa prehlbia este viac ked budes sama.Skus tráviť cas s maminou,surodencami ak mas,kamoskami.Pomoze aj vylet,turistika,knihy s pozitívnou temou.Proste treba zamestnat hlavu a odohnat zle myslienky.Casom bude lepšie!