Ahojte konikárky, priatelia...
Je to strašné obdobie... Vážna diagnóza, rakovina... nedá sa to liečiť, čas beží... 4 týždne v nemocnici, stále horšie, horšie, horšie..ale to nejdem riešiť...
Ja len krátko... smutná som... ako ste zvládali blížiacu sa smrť mamičky alebo otecka? :((( Vždy som sa tohto bála... ako dieťa, ako 20, 30 ročná... teraz mám vyše 40 ... a prišlo to...
Nebudem riešiť okolnosti (niektoré poznáte z predošlých diskusií)...
Ja som sa zmierila... prichádza koniec... moja milovaná mamka, ktorú som bola pozrieť vo Vyšných Hágoch, 3 hodiny tam, 3 hodiny nazad, iba pre polhodinku na ARO, kde som ju mohla držať za ruku a chvílku sa s ňou rozprávať.. moja zlatá mamička..
Teraz nás čaká najhoršie. Vraj sa na to máme pripraviť...
Prosím, ako ste to zvládali, zvládate? Skúsenosti, podpora... Ach...
Niekedy mám pocit, že idem na automat... Večery a noci sú strašné...
Vďaka za každý koment......................
Opatrujte sa a veľa zdravia a pokoja všetkým!
Heňa.
@bellugia je mi to velmi luto prajem ti vela sil ❤️🙏
Mamke nakoniec co zistili ? Ja som sledovala tvoje prispevky od zaciatku, verila som ze to nebude ziadne vazne ochorenie .. mrzi ma to velmi 😢😢😢
Je mi to moc luto..prajem ti vela sily vsetko zvladnut...drz sa
prajem ti vela sil a je mi to velmi luto…
@bellugia 😢je mi to ľúto prajem ti veľa síl aby si to čo najlepšie zvládla
Ak si chces zobrat dovolenku a byť jej nablízku viem ti poskytnúť ubytovanie 4 km od Hagov ...
.zelam veľa sily.presla som si tým.ale u nás ani tá rozlúčka nebola možná.zuril najväčší covid
@bellugia Aj nas lekar povedal,ze sa mame pripravit. Mrzi ma to.Nikdy som sa nezmierila stym,ze odisla nechala nas. Nevidi ako vyrastaju jej vnučky. Ja som fungovala praca a doma sestra,ktora to velmi zle znasala. Nechcela som aby ma videla, ze som aby na dne. Tak som sa preladila, neviem asi mi ozaj davala silu mamina, lebo sme boli jak 2 cecky, stale spolu.🙂. Plakala som vzdy,ked ma nikto nevidel.Dnes je to uz 10 rokov, a naucila som sa stym zit. Bolest a hnev odisiel casom, ale nikdy nezabudnem. Pravej vela sil❤️
Prajem vela sil. Ja som o maminku prisla pred 2.5 rokom, avsak necakane. Zato svokra mi umierala doslova pred ocami, doma, tiez rakovina. Obe mi velmi chybaju a navzdy budu🖤 drzkaj sa
Nedá sa vziať mamku k sebe alebo ty tam? Urob ako píše @janinah ❤️❤️❤️❤️ a buď pri nej, kašli na prácu a ostatné, mama je najviac...ja si moju dochovan doma ak bude treba....
Ja asi umrem tiež vtedy....nemám už nikoho, okrem mamy, je mi veľmi blízka ❤️
Posielam veľa síl a objatie 🙏
@bellugia ahoj, v prvom rade, mrzi ma tato situacia, ale musis byt silna.
Ja som sa na to nemohla pripravit, mama odisla z nicoho nic, zrutil sa mi cely svet, mala som 25 a mladsiehoho brata. Najhorsie obdobie bolo pre mna to vsetko do pohrebu a potom som uz musela zacat znova zit a vratila som sa co najskor do bezneho zivota, pretoze byt sama, ma velmi nicilo. Nerobila mi dobre ani ta lutost okolia, aj ked viem, ze to mysleli vsetci dobre.
Casom sa ta bolest zmiernila ale casto ma zamrzi, ze nevidi vyrastat svojho vnuka. Velmi som ta nepovzbudila, ale niet v com, potrebuje to totiz cas.
Drz sa!
Mne zomrel pred 3 mesiacmi ocino, tiež chorý (3 roky bojoval). Odišiel nečakane. To nikto nečakal. Bol to šok. Plakala som... a poplačem si ešte stále. Kam chodím, si spomeniem na neho. Chvíľu je dobre a potom zase kríza. Mám ešte maminu, musíme ešte na ňu myslieť, zamestnávať... Keďže bol chorý, tak si vravím, že to bolo pre neho vykúpením, že to bolo už pre neho trápenie. Táto myšlienka ma posúva. Ale bolí to. Prajem veľa síl.
@domininini Rakovina pľúc, velmi pokročilé štádium, a už aj kardio pacientka je na tom velmi, velmi zle.... :(
@janinah Si zlatá... .ale už je na internom v Trebišove, kde sa o ňu postarajú, aby pokojne dožila... nič sa nedá robiť... V Hágoch bola len pár dní...
@miamia04 Nie je to možné zobrať ju k sebe, je odkázaná na starostlivosť v nemocnici :/
@marcellka32 Nedá sa ju zobrať k sebe, to by umrela hneď... Je nevládna, neje, nepije... už ani nemočí, srdiečko zlyháva... je to veľmi ťažké...
@jane1987 Ďakujem... Áno, najhoršie je toto čakanie na deň posledný, a bodaj by sa už netrápila... :( Ale ešte vníma, tak ju stále niekto ide pozrieť... Toto je naozaj najhoršie obdobie...
Tak ťažko sa to číta 😟 je mi to veľmi ľúto, viem co za muky musíš prezivat😥 zmierit sa? Ja som sa nevedela. Rakovina ,bolestivá, trápenie, žiadna nádej...aj tak som tomu neverila, že je to proste fakt a ona mi proste umrie. Nie moja mama, ale moja starká-tá bola pre mna maminkou. My sme boli ako jedna, nevedeli sme bez seba žiť. A potom sa vsetko rozsypalo... bola som za nou par hodin pred smrtou, uz to nebola ona, v tvari zmenena, spala a hrozne tazko dychala, ani vtedy som si to nechcela pripustit, ze mi odíde 😥 vedeli sme vsetci, ze uz sa neda nic robit, no aj tak to bola brutalna rana 😥
To sa nedalo prijat, ze ma milovany clovek navzdy opustí...
Vela vela vela sil Ti želám 🙏🙏🙏❤❤❤
Želám Ti veľa síl, neviem nič viac napísať ❤️
Želám veľa síl, nám dali maminku na dozitie domov, bola s nami ešte 2 mesiace ChvalapanuBohu. Som za ten čas vďačná, a preto ak sa dá vycestovať za ňou a byť čo najviac s ňou, aj keď je to veľmi ďaleko. Opatrujte sa. 😔🤍
@bellugia mne ocko zomrel pol roka pred svadbou to som mala 24 bolo to strašne ťažké ten prvý rok
Tiež sme vedeli že už nemá šancu ale pripraviť sa na to neda
Veľmi často sa mi snim sníva také bežne dni
Bratovi v sne povedal že už mu je dobre že je v nebi pomohlo mu že sme sa modlili za nho ruženec
Jedine nadej, že sa spolu raz stretnete..Bol za ňou kňaz? Posledné pomazanie?
Autorka držím prsty.. sama sa toho bojím….. niekedy uvažujem nad tym či by nebola lepšia asistovaná smrť..
Mrzi ma to, velmi. Placem pri tvojich riadkov, tiez mam s mamickou velmi blizky vztah a desim sa dna, kedy odide 💓
Pozri hospis Milosrdnych sestier v Trencine. Velmi su tam zlati, napomocni.
Ahoj
@bellugia
Viem ako sa cítiš pred rokom a 3mesiacmi mi navždy pred očami odišla starká bola mi ako mama .viem si predstaviť tú bezmocnosť .mne starká odchádzala 3m.mala síce 93r zlomila si stavec. A už to išlo .ťa bolesť keď mi sama povedala jej posledné slová Lucka ja zomierať .a ja starká nie čo tu budem robiť bez teba a ona žiť Lucka moja žiť ďalej .to boli jej posledné slová a od vtedy nepila ani kvapku .v sobotu pobede sme volali kňaza a a v noci zo soboty na nedeľu odišla😢.darmo by sme ju dali do nemocnici len by sme jej to predĺžili .skús zavolať ak bola veriaca kňaza ja som to dovtedy neverila ale zažila a už verím starká odišla kľudná zmierená a pri nás a už sa netrapy aj keď ťa strata boli a boli stále viac ja som sa doteraz nezmierila že tu není .aj teraz plačem a tak by som ju chcela tu aby bola .
Prajem ti veľa síl zvládnuť tu ťažkú bolestivú chvilu a ak máš možnosť buď s ňou aby ťa to netrápilo že si nebola pri nej tak ako mňa že som šla zaniesť svokre deti a ona vtedy vydychla a ja som nebola pri nej .😢😢😢😢
@bellugia ahoj, mne umrela mama pred dvoam rokmi, pocas obdobia covidu.. na rakovinu takisto, nemala ani 70r.
hospitalizovana bola mesc, kedze bol covid zakaz anvstev ani pre pribuzneho zdravotnika...nakoniec nam ju dali domov pred vianocnymi sviatkami s stým ze je to neoperovatelne prognoza max polroka.. v tom čase mal otec takisto pocinajuce ochorenie ale ineho typu, tak sme nevedeli koho skor riesit. ja byvam mimo okres kde byvaju rodicia.
chodim do prace. nevedela soma ko reagovat ci odist z prace ci ako..
v skratke mama zomrela ca za 1,5 mesiaca po prepusteni domov.ja som sa hlavne vyplakala ked bola hospitalizovana, akždy den som volala s osetrujucou lekarkou, akždy den som si poplakala.. posledne vsetko, posledne vianoce a pod..
pre mamou som nikdy neplakala, to skor osamote. dolezite povazujem sa s nou rozpravat, pocuvat ju , byt pri nej.. pripadne ak potrebujete zodpovedat nejake otazky, ktore vas tazia a neopytali ste sa, urobte to ak je to vzhladom na stav mozne.
ja som hlavne chcela, aby umrela doma nie v nemocnici, čo sa mi zial nepodarilo.
je toho vela,a k budete mat otazky, kludne sa opýtajte. držim palcevam aj mamičke
prepacte za preklepy...
@bellugia ahoj je mi to nesmierne ľúto ja som prišla o ocka nečakane v januári ani si nevieš predstaviť z plného zdravia odpadol a už sa neprebral bez slova rozlúčky nás tu nechal. To čo prežívaš je určite veľmi smutné buď jej oporou co najviac aby cítila že ste tu pre ňu držím prsty a posielam silu prekonať