Tyran otčim, matka čo to nevidí, ako s nimi prerušiť kontakt?
Ospravedlňujem sa za anonyma, ale takto sa mi ľahšie rozpovie to, čo ma trápi.
Keď sme boli so sestrou malinke (ja 7, ona 6), nečakane nám tragicky zomrel otec. Mama po čase stretla super "uja Eda", ako sme ho volali. Bral nás na výlety, hral sa s nami, bol proste skvelý. Po čase sa nás mama spýtala, či by sme chceli aby bol náš druhý ocko a my sme nadšene súhlasili. Po ich svadbe sa však všetko zmenilo a mama bud nevidela alebo nechcela vidieť. Psychické a fyzické týranie, krik a bitky na dennom poriadku. Bol schopný ma zmlatit za to, že sa mi napoly rozlomila štrúdľa keď som ju prekladala z plechu alebo za to, že som neutrela prach na stropnej lampe, na ktorú som nedociahla ani so stoličkou. Pár krát do mesiaca sa u nás konalo rodinné "sedenie", kedy do nás so sestrou hustil, aké sme zlé, nemožné,neporiadne, bla bla. Mama vždy súhlasila a my sme sa vždy museli ospravedlnit pomaly aj za to že žijeme. Vždy nám hovoril, ako z nás nič nebude, nič nedokážeme a že si zaslúžime len mužov, ktorí nas budú tlct. Napriek tomu sme obe vyštudovali, ja medicínu, sestra si robí 2.VŠ, sme šťastne vydate a každá máme 2 deti, svoj byt aj dom alebo pozemok.
Pointa. Chcem prerušiť kontakty s otcimom aj s matkou. Nikdy sa nezastala, nikdy nepomohla. Problém je že ona je povaha čo rada psychicky vydiera a manipuluje, robí obeť zo seba. To my sme podľa nej tie čo jej ubližujú. Neviem či a ako to spraviť....
povedat alebo napísat na papier a ten jej podat , tak ako si tu napísal, prečo to chceš urobit a prečo si to napísala
máš na to právo, ona silu nemala sa vás zastat , ak ešte aj vydiera a maninpuluje a ty to máš vždy pred očami,zabudnut sa nedá je to riešenie
keby aspon ked si dospela povedala že vieš preto a preto som ta nezastala ale ked pokračuje v hre lutuj ma bude to horšie
Ahoj, osobne by som kontakty prerušila a nech sa aj na hlavu postaví, nám sa stalo v rodine niečo podobné a tiež boli kontakty skoro úplne prerušené...a poviem ti že vidím že je to lepšie a povaha presne vydieracka manipulatívna tvrdohlavá, vidí len seba ako jej všetci ubližujú ale to, že ona devastovala rodinu nevidela a ani nevidí....
Mrzi ma, co si prezila a neviem si to ani predstavit. Ak to tak v citis a mas to v sebe vyargumentovane, potom radim len tolko: podelit sa so svojimi pocitmi s matkou ,idealne len vy dve(pripadne sestra ak to citi rovnako) a oznamit jej tvoje rozhodnutie. Nema to byt stretnutie za ucelom vyjednavania, vycitania a vydierania. Skratka len vylozit karty na stol. Aj tebe sa bude lahsie zit, ked mame do oci povies co citis a ona bude vediet, preco si konala tak, ako si konala. Pises,ze mas deti. Neviem ako beru babku ale treba premysliet aj ich vztah so starymi rodicmi a primerane veku vysvetlit ( idealne bez nejakeho ociernovania) preco sa uz s babkou nebudu vidat.
@suve99
@ptmt1011
@sara07
@smile31
@amienne
ďakujem za odpovede... naše deti sú ešte malinke, bábätká dvojičky.
Napriek tomu všetkému mám mamu rada a myslela som si že som jej odpustila.. ale nedávno sa zas odohrali nejaké veci poza môj chrbát a je mi z toho na grc. Sa to tak vo mne zbiera. Chodíme tam minimálne, je u nich zlá energia, naše dvojičky tam nechcú ani papať a furt tam plaču... mama dá peniaze a tak, ale vnúčatá nemá potrebu vidieť často...
predstava, že by som už "nemusela" tam chodiť má úplne oslobodzuje... ale mama je len jedna... :( preto tá dilema
Baby ti píšu to s cim suhlasim aj ja.odstrihnut ich zo svojho zivota.
Ak ste zažívali to co si napísala, je mi to veľmi luto, a tak si myslim ze tieto dve toxické osoby nepatria do vasho zivota
vy obe sestry ste napriek ich tyranii vyrastli dospeli zariadili ste si novy život. A to sa este pytas?
Nie a 100x nie nie su hodni vasej pozornosti.
Nemaju právo na to byt sucastou vašich rodin.
Ak im to neviete/nedokazete povedat tak napíšte jeden vystizny list, nemusia v nom byt vycitky len skonstatovanie a priebeh vasho života, vase pocity a traumy co ste zazivali a na zaver len strohy oznam ako to chcete nadalej.
Ja by som ken napisala ze ...a z horeuvedenych dovodov nemame zaujem o kontakt, stretávanie sa a vyslovne si nezelam aby sa akokolvek vyskytovali v mojom živote.v opacnom pripade budem nerešpektovanie brat ako utok a obtazovanie a toto riešiť pravnou cestou.
Urobila by som par kópií a ak by nedajbože otravoval nejaky radobi pribuzny tak mu to capnem tiez a dovi dopo.
Velmu drzim palce aby ste nemuseli zazivat taketo situacie.🍀🍀🍀
ja uplne z inej stranky, aj mne zomrel manžel pred 3 a pol rokom a stretla som dobrého cloveka, ktorý nás má rád. To sa tak zmenil po svadbe? dovtedy bolo všetko ok čo sa vás detí týka? Posledné čo chcem je ublížiť ďeťom sú pre mňa na prvom mieste...
Napis list s kopiou kde si presne opisala toto jeho spravanie a zaznamenaj vsetky hriechy ktorych sa na vas dopustil a odosli na jeho a jej adresu.Budu taki urazeni, ze uz vas nebudu chciet vidiet Ak vas oznacia za zle deti, su nejake paky na psychicke tyranie
Ja toto zazivam s mamou uz 30 rokov a ona svoje chyby vidiet nechce a kazdu nedelu sedi v 1.lavici v kostole.Tsk ked uz jej Pan Boh neotvoril oci, tak ich neotvori nikto a dohadovat sa, o tom kto je vinny je len strata casu.Ja som si vzala len jedno poucenie z toho, ze nikdy sa tak nebudem spravat k svojim detom
Mama je len jedna...lenze ty ziadnu mamu nemas...prepac, ale zena o ktorej tu pises sa neda nazvat mamou...uz davnou nou nie je. Vymenila vas za cudzieho chlapa. Bez debaty by som s nou prerusila kontakt a zacala by som chodit na psychoterapiu kde vsetko to co si zazila mozes spracovat a prestat sa citi vinna. Lebo pocit viny je to co ta nuti stale za mamou chodit...
Porad sa so sestrou teda a idealne by bolo, keby ste obidve zvolili rovnaku taktiku. Pritom vsak vy dve by ste zasa ostali v dobrom nadalej. Este stastie, ze vas neznasilnoval, lebo uz som sa bala, ze aj to si tu precitam.
Ak stojí tých pár € za to aby ste udržiavala vzťahy tak ok. Ale sama by ste mali vedieť, že ak to nerobí dobre ani Vám a ani Vašim deťom je jasné, že udržiavať vzťah nemá zmysel. Okrem iného mama je síce len jedna ale ak nemá záujem je to zbytočne vyčerpávajúce. Skúste ju teraz na oplátku Vy ignorovať. Ak sa po čase spamätá má Vás aspoň trocha rada a s tým by sa možno dalo ešte niečo urobiť. Ak to s ňou nepohne tak je bezcitná a nieje pod jeho nátlakom.
@kahlan1 nemusí každý sa zmeniť... možno sa zmenil, možno bol taký stále a len sa pretvaroval... to možno skôr
Hm, tak teda rob aj to, ako ti srdce kaze. Ak tam nechces ist mesiac, tak nechod.
viem a vieš ako dlho boli spolu pred svadbou?
Mas na mamu aj nieco pozitivne? Ano je len jedna ale ani ona nema právo sa spravat ku svojim dospelym detom despoticky.
suhlas s @alexandraalexandrova a len dodam, ze naozajstne odpustenie hlboko v dusi sa rodi tazko. Aj ked si clovek povie- ja jej mam odpustat? Nemalo by to byt naopak? Lenze vnutorny stres, nepokoj, vycitky prave pramenia z pocitu viny aj ked to nie je na mieste. Ked clovek dokaze skutocne odpustit jej spravanie, ulavi sa mu. Odpustit ale neznamena take spravanie akceptovat alebo ospravedlnovat, nebodaj zabudnut. Vacsinou pri vacsich traumach je preto odborna pomoc nevyhnutna. Prajem vela sil.
Prerušiť ste tie kontakty mali hneď ako ste si dokázali zarobiť 1 € a ísť odtiaľ preč.
Kua to je život .
Veľa šťastia tebe a aj sestre .
Asi by som sa s mamou o tom vsetkom uprimne porozpravala medzi 4 ocami. pre nu by bolo najlepsie vychodisko osamostatnit sa od neho, ale mozno nema na to silu. Ak to bude strata casu, povedala by som si, ze som aspon urobila nieco, aby sa to zlepsilo. Ved ked sa k vam zle spraval, k nej asi mily tiez nebude. A ked to s nou nepohne, asi by som obmedzila kontakt na uplne minimum. Aj by som jej to povedala, preco to tak je. A ked je jej partner viac ako vlastne deti a vlastne vnucata, tak to ozaj nema cenu, zial.
Prajem vela sily.
ďakujem za odpovede. Mám na mamu aj pozitívne... ale od kedy je s ním, toho veľa nie je. Dakedy dávnejšie som jej napísala a prečítala list, naozaj pekný list plný pochopenia a odpustenia, dlho mi trvalo ho napísať. Potom sa má spýtala, prečo "ocka" vnímame ako vnímame. Tak som začala rozprávať. Jej reakcia: prestaň, to sa nedá počúvať, to snad nie je ani pravda...
Veľa a dlho som sa snažila, odpustala znova a znova... snažila som sa zmeniť seba a svoj postoj a myslela som že to zmení aj ju... ale ja sa snažím a ona je stále skala...
a za tie peniaze to samozrejme nestojí, neudrzujem "vzťah" kvôli peniazom... prosite som len dúfala že raz sa to zmení... ale už som stratila vieru
Mne z tohoto co si teraz napisala vychadza, ze to odpustenie este neprebehlo a stale to nemas vyriesene aj ked si mozno myslis opak. Fakt by som sla vyhladat psychologicku pomoc a mamu jednoducho nekontaktovala ak taka potreba z tvojej strany nie je.
Nikdy v zivote by som sa uz nestretla s tym akoze "otcom."
Mame by som odpustila len v pripade ak by som videla, ze ju to uprimne mrzi a ak sa ona nespravala ako otcim... a povedala by som jej, ze si nezalam o nom pocut ani jedine slovo a, ze moze chodit ku mne iba sama alebo sa stretneme mimo ich domu.
Pokial by som videla, ze ju nemrzi co sa v minulosti dialo tak by som prerusila kontakt aj s nou.
Ty si jej neodpustila. Ani si sa nezmierila so situaciou a s tym ze je to ako to je. Ani sa ti to bez odbornej pomoci nepodari. Lebo to nie je o rozhodnuti cloveka, to je ovela hlbsie, zakorenene v podvedomi a ty sama to nevyriesis...a reakcia tvojej mamy je tiez uplne pochopitelna. Ona proste odmieta brat na vedomie realitu. Odmieta vidiet s akym clovekom to zije a co vam urobil, lebo keby si to uvedomila, musela by si uvedomit aj to ze je za to cele zodpovedna. Ze ona vam znicila zivot tym ze nezakrocila, ze toto dovolila, ze si ho nastahovala domov, ze ho uprednostnila pred vami. A to by psychicky neuniesla. Tak to zapiera. Velmi vela ludi to v sebe takto riesi. Ona si to nepripusti nikdy, lebo by sa nad tou tarchou zrutila. A ty ju v podstate tym co robis, pises listy, hovoris o tom ako sa citis a ako si sa citila, ju nutis aby si to uvedomila a pripustala. Ona sa tomu bude branit vzdy. Bud zapierat vzdy. Nikdy sa to nezmeni. A ty sa s tym nedokazes vyrovnat. A bude ta to nicit mozno az do konca zivota...preto pisem ze treba odbornu pomoc aby si dokazala skutocne spracovat co sa ti dialo a skutocne jej odpustit...nie len tak ze si povies ze jej odpustis, to su len take reci...ale nejde to z hlbky. Ak sa s tym chces vyrovnat, skus toho terapeuta...
@alexandraalexandrova máš pravdu... nezmierila som sa, neodpustila hoci som sa veľmi snažila.. a stále cítim akúsi vinu. Že nie som dosť... dobrá? neviem. Asi aj preto mám problém prerušiť kontakty.
A ja viem že moja mama to popiera práve preto, že ak u to uznala, zrútila by sa. Takto radšej žije v tom že on je ten dobrý a má pravdu..
Môj názor, lepšia žiadna matka ako zlá matka...dosiahla si v živote toho dosť ...písala si aké si mala detstvo a to aj vďaka nej...odstrihnúť sa kým ťa nezničí úplne...pozeraj sa dopredu a ži pre svoju rodinu...prajem ti veľa šťastia a síl ♥
Ja by som si na tvojom mieste s mamou sadla a všetko jej takto vyrozprávala.Samozrejme,ked nebude,, ujo Edo" doma. Povedz jej, že ju máš rada ako mamu, ale na druhej strane sa trápis. Ved keď chce, môže prísť ona k vám, ale určite bez uja Eda. Nedaj bože, aby praktizoval svoje maniere na dvojickach.
Ufff, je mi to veľmi ľúto, čím ste si museli prejsť... Mne zomrel otec tiž, mala som 13, segra 15 a brat iba 2 roky, ale mama žila iba pre nás, už nikdy sa nevydala, a zostala sama.....
Zatratiť rodičov netreba, ale určite by som obmädzila styky na čo najväčšie minimum - a po rokoch útrap, by som sa určite nedala už vydierať !!!! Držím päste!