Túžba žien po ďalšom dieťati i napriek rizikám

Lebo jej porovnanie výšky rizika a zisku vyšlo v prospech zisku. Je v poriadku, že ty, ja alebo ktokoľvek iný by to posúdil inak.

Ja som mala 2x preeklampsiu prvy porod v 29tt druhy v 32tt. Pytala som sa viacerych dr na nazor a pri mojej diagnoze to bolo 50/50. Sledovana vo viacerych odbornych ambulanciach. Paradoxne druhe prislo az vtedy, ked sme sa uz nesnazili a bola som viacmenej uzeozumena ze prve bude jedinacik 🥴🥹

Mala som dve deti, dcéra sa narodila v 36 týždni, mala som preeklampsiu, ktorá hraničila s eklampsiou. Po troch rokoch som chcene otehotnela znova. Môj argument? každý má dve deti, ja nebudem "horšia." Vôbec som si neuvedomila to riziko. Napriek tomu, že som bola upozornená doktorom, že je to rizikové (mala som 32) tak som to brala na ľahkú váhu. Problém s tlakom začal oveľa skôr, bola som sledovaná, dlho v nemocnici, komplexná liečba, dobačovali sme to do 33+1, akútny cisársky, synček v inkubátore, náhle zomrel ako 5 týždňový, predčasniatko, žiadna imunita.

Reakcia okolia? Veď si urobíte ďalšie a zabudneš.. Viem, že by to bola nezodpovednosť, aj doktor mi vravel, že už v druhom tehotenstve bol ohrozený aj môj život. Prešlo 7 rokov, na vysoký tlak sa liečim doteraz... zas na druhej strane, každý je zodpovedný za rozhodnutia... aj známa autorky...
Len nechať polosirotu a vdovca, tiež nie je žiadna výzva... Som vďačná za dcérku, bude mať 11 a je to zdravé dievčatko.

Je to podla mna velmi sebecke voci detom, ktore su uz na svete. Riskovat len pre svoju tuzbu mat este jedno, no neviem.. asi mam podla prispevkov vyssie malo empatie, ale nikdy by som nesla do toho rizika, ze vedome by som ohrozila seba alebo dieta na zivote.
Uz teraz, ked cakam druhe dieta (zatial vsetko, nastastie, bez problemov) si hovorim, ze co ak sa nieco posere. Clovek nikdy nevie, aj ked je vsetko bez problemov, stat sa moze cokolvek. Co ak zomriem pri porode a to starsie dieta, resp. mozno aj mladsie, zostanu bez mamy? Co s nimi bude. Vidim, ze starsi mamu velmi potrebuje a bola by to pre neho obrovska rana, keby o mna prisiel. Jasne, v zivote sa moze cokolvek stat, clovek moze zomriet zo dna na den. Ale ked mi raz lekari odporucia neist do toho, lebo su tam rizika, tak do neho nepojdem presne kvoli tomu.

Pri preeklampsii uz sa nasadzuje ihned profylaxia, berie to uz dnes vacsina zien kde vyjde riziko. Zalezi ake su rizika, co sa konkretne stalo a moze stat. Podla toho treba zvazit. Mne tlak v tehu drzala prave ta profylaxia a ku koncu uz tych par tyzdnov by nebol problem. Maly mal dobru vahu. Ale keby je tam este nieco dalsie, tak uz by to bolo ine zvazovanie.

@diewcatqoo Plne s tebou suhlasim, asi som v tom pripade neempaticka...Mne osobne druhe tehotenstvo tiez nebolo uplne odporucane, prve tehotenstvo vysoko rizikove s predcasnym porodom. Vraveli, ze moze byt aj vsetko OK, ale podla vsetkeho by doslo znova k predcasnemu porodu. Som nesmierne rada a vdacna, ze mam jedno zdrave dieta bez akychkolvek nasledkov a som si na 100% ista, ze by som dalsie tehotenstvo neriskovala.

rovnako hlupa otazka z kategorie "preco ma niekto v dnesnej dobe 4 deti", "preco zeny rodia po 40"... lebo kazda z nas je ina, kazda ma ine vnimanie, pocity, tuzby, priority... ty si do druheho dietata s rizikom nesla, pretoze po tom druhom dietati netuzis tak, ako ta zena, ktora ho chce aj napriek rizikam. tu nie je co analyzovat.

@veklipo toto s empatiou nemá nič spolocne

Za mňa je to čisté sebectvo. Akože ja som veľký zástanca toho, že mame myslieť v prvom rade na seba a vlastne potreby, ale v momente, keď sa niekto rozhodne riskovať život na ukor už narodených zdravých detí pre dieťa, ktore vôbec nie je iste či donosí alebo bude žive a zdravé, nemam voči tomu pochopenie. V lepšom prípade, to moze dopadnúť nešťastne len pre to dieťatko, v horšom to nemusi prežiť ani matka. Keby to ovplyvní len život tej ženy, nech sa vystavuje čomu chce, ale toto mi príde veľmi nezodpovedne. Ako tu niekto napísal, že to logikou nevysvetlíš, tak je to pravda. Lenže myslieť len srdiečkom s nepoužívať pri tom hlavu, keď viem, že mám za niekoho zodpovednosť, no neviem

Ja zase poznám prípady, že veľmi chceli buď dievča alebo chlapca, keď už mali doma opačne pohlavie. Väčšinou sa im narodilo, to čo už mali doma. Ja od svojich 11 rokov kvôli vážnej operácii viem, že viac ako 2 mať nemôžem. Tak som sa tak zariadila. Prvé keď som bola mladšia a druhé teraz pred 40 tkou. Aby som opäť neostala tehotná, už budem riešiť radikálne. Za mňa skrátka vyhráva zdravý rozum. Slovíčka možno, asi, že to dopadne dobre mi nestoja za ten risk. Zodpovedam nie len za seba ale aj za deti. A nie som sebec, som len extrémne zodpovedná.

poznám pár prípadov z okolia, rodiny :
1. Sesternica má neurofibromatózu, dedičné ochorenie, škaredú formu. Prvá dcéra zdravá. Druhá má neurofibromatózu. Onkologická pacientka od útleho veku, zhubné nádory na mozgu... nemocnica jej druhý domov. Sesternica nadáva, preklína celý svet, šťastie a zdravie druhých. Keď som sa jej pýtala, prečo mala deti, keď ju lekári varovali a vedela o svojej diagnóze, sama má zhubné nádory, odpovedala : Verila som, že sa narodia zdravé. 🤷‍♀️ (ja by som neverila)
2. Kamarátka chcela (napriek vážnej diagnóze) druhé dieťa. Prečo? Lebo manžel chcel a aby si ho urdržala...Ku... ník je stále... (ja by som nemala dieťa len preto, aby som si udržala chlapa, hlúpa naivita...)
3. Bývalá kolegyňa mala onkologické ochorenie. Chcela, chcela, a chcela dieťa. Keď malo dieťa 5 rokov, osirelo. Vždy hovorila, že chcela cítiť a byť mamou. (nikdy by som to tomu dieťaťu neurobila, keby som vedela, že sú moje dni zrátané...)
Nech už je to akokoľvek, niekomu vládne rozum, niekomu racio 🤷‍♀️
Ja tiež mnohému nemusím rozumieť, každého osobná vec, zodpovednosť za svoje rozhodnutia každý nesie sám... (škoda, že niekedy je to očistec na zemi aj pre tie deti🤔) Súhlasím s názorom vyššie, že je to sebectvo, sorry som tvrdé racio...

ja nechápem ženy co maju vôbec nejaké dieťa, ale rešpektujem ich v tomto rozhodnutí, lebo je to ich voľba. Neznamená to, ze ak sa s tým nestotoznujem, ze to mam dehonestovat. Zamýšľať sa nad tým, je to iste, akoby som nechápala, prečo ľudia pijú alkohol, ked potom ich z toho boli hlava...