Trauma z detstva
Ahojte , musím sa vyrozprávať nedokážem to s nikým prebrať ani s vlastným manželom, ísť až tak do hĺbky. Vlastne sa za moje detstvo dosť hanbím. Mám jedno malé dieťa a druhe v brušku ..vynárajú sa mi spomienky na detstvo..často si poplačem a neviem rodičom odpustiť a asi nikdy nebudem môcť... Otec dosť pil, keď som bola dieťa vlastne spomienky na neho mam skoro len tieto.. bolo to hrozné ..pamätám si ako som prišla zo školy domov...mama bola doma skôr ako otec ..no vždy som očakávala to najhoršie...skoro stále prišiel z prace opitý pretože sa vždy zastavil niekde v krčme a až tak prišiel domov ...strasne som sa hanbila pretože sme bývali vo väčšej dedine .. a všetci ho videli ...hanbila som sa za otca..nikdy mi nepovedal že ma ľúbi nikdy mi nepovedal že je na mňa pyšný , nikdy ma nepochválil iba kritizoval,že zomňa nič nebude..mama sa len prizerala a neskôr som pocítila aj od nej ...žiaden prejav lásky...žiadne objatie...žiadne ľúbim ťa dcéra..od vlastnej mami ...strašne to bolí ..keď to píšem tak mi je zase do plaču...otec s mamou sa často hádali...hlavne keď bol opitý co bol dosť často hocikedy niekde spadol na dedine a pamätám si ako som bola v škole a spolužiak mi povedal včera som videl tvojho otca ako leží na tráve....tak strašne mi to bolo ľúto...mam 3 bratov sú to dobrí bratia, o dosť starší takže som sa stále cítila ako jedináčik....no aj oni začali neskôr dosť popíjať...neskôr odišli do zahraničia...mama ma neustále ponižovala .. , vlastne sa mi vysmievala, ako vyzerám, ako neviem piecť, ako som pribrala(pritom som bola stále chudá).chcela som len lásku a normálnu rodinu ...objať ma nevie ani teraz ani povedať ľúbim ťa ..odsťahovala som sa v už v 18..vydala v 19 a som šťastná mam rodinu po ktorej som túžila..ale stále keď prídem k rodičom tak veľmi všetko boli ...nezmenili sa len otec prestal popíjať ale stále vie ponižovať ..mama mi ani po mesiaci nezavola ako sa mame ..sme tam väčšinou 2 krát do mesiaca ale aj to je niekedy na mňa veľa..ja len ..neviem sa z toho dostať..preniesť cez to ..myslím na to hlavne teraz pri deťoch ..prečo mi to robili ..mam nízke sebavedomie ...stále sa kritizujem ..viem veľmi vybuchnúť ale snažím sa myslieť na to dobre co mam a premýšľať nad tým prečo niekedy reagujem tak aregujem .
@katt12345 ...a preco si tam tak casto? Da sa s tym popasovat. Naj je psycholog alebo dobre ucho,to je na dlhsie.. Na roky...premielanie situacii,zistovanie,pochppenie,snaha odpustit na vsetkych frontoch...
@mikitilik29 ..stále sú to moji rodičia...a nechcem byť k nim tak krutá a nedať im možnosť vidieť vnúčatá...
@katt12345 je mi veľmi ľúto čo prežívaš, nikto si toto nezaslúži obzvlášť v detstve prežiť.. vieš o tom že už existuje veľa dobrých a kvalitných terapeutov, ktorí sa zaoberajú traumami? je to velmi doležité podchytiť aj ked si uz dospelá, aby si sa v tom nezožierala príliš dlho.. Tvoje deti potrebujú spokojnú, štastnú, vyrovnanú a zdravo sebavedomú mamu, aby si im bola dobrým vzorom do ich života.. dobre je, že si to uvedomuješ a chceš to riešiť.. ja osobne by som do tohoto toxického prostredia k takýmto starým rodičom určite svoje deti 2x mesačne nevodila.. max. 2x za rok by som tam išla na krátku návštevu, a rodičom by som isto vysvetlila svoje dovody a pocity prečo je to tak.. vieš si v svojom okolí zohnať kvalitného terapeuta? možno aj tu by ti niekto odporučil, napíš
z akej časti Slovenska si aspoň
@katt12345 rodicia si svoju rodicovsku povinnost k tebe podla mna nesplnili. Tym padom sa necit, ze mas nejaku povinnost ku nim. Ja mam tiez otca alkoholika a ako dospela k nemu necitim absolutne nic. U nas aspon mama saturovala vswtky potreby, cize sa necitim z jej strany ublizene, ale z jeho uplne. A moje deti on teda moc nevidi.
@katt12345
Zažila som v mnohom podobné ako ty. Keď to nevieš zvládnuť sama, choď na terapiu. To ti pomôže upratať v sebe ten bordel. Tieto veci sa s deťmi zhoršujú, lebo sa dotýkajú dieťaťa v tebe. Potrebuješ to spracovať. Fakt najlepšia je terapia. A k tomu, že nechceš byť krutá k svojim rodičom. Oni boli a sú k tebe krutí celučký tvoj život. To že sú to tvoji rodičia neznamená, že musíš stále tolerovať, že ti opakovane spôsobujú bolesť. Ja som svojho času povedala mojej mame, že buď sa okamžite prestane ku mne správať tak ako sa správa a okamžite prestane piť (ja som mala tento problém s mamou ako ty s otcom) alebo ju vo svojom živote nechcem. Chcem pokojný život s ľudmi, ktorí ma majú radi, záleží im na mne a neriešia si na mne svoje komplexy ako to robila ona. Celkom to pomohlo. S mamou moc vzťah nemám, tam sa veľa pokazilo, ale tolerujeme sa a má veľmi pekný vzťah s vnúčatami. Keby mi však naďalej akokoľvek ubližuje ako dovtedy, tak by svoje vnúčatá nevidela a bolo by mi to srdečne jedno.
Ked mas teraz stastnu rodinku ,tak si to s manzelom ,detmi uzivajte, a do tvojej rodicovskej chodievajte raz za cas. co najmenej ,aby sa to zlo v myslienkach nevracalo. Odpusti im, a vaz si sucasnost , manzela ,Ked ti pridu tie zle myslienky na mysel,,tak sa zober s detmi manzelom na prechadzku, alebo sa odosobmi niecim pozitivnym,citanim knihy, dobry film, Ked su to aj vlastni rodicia, a namiesto pochvaly matka este negativne zautoci, tak u mna by navstevy k nej skoncili.Len v tom pripade, ak by potrebovala pomoc, vtedy by som samozrejme pomohla, coby bolo v mojich moznostiach
Ak chces skutocne pochopit, co sa ti deje, pozri si toto video o komplexnej vyvojovej traume, je to rozhovor s Hanou vojtovou, ma aj knizku na temu trauma. Je to vsetko v tom rozhovore krasne vysvetlene.
https://www.youtube.com/watch?v=ofhezB3zSbIJedna vec je porozumiet a druha vec je uzdravit sa, aby si samu seba mala rada, aby si bola sebavedoma, aby si automaticky nemala reakcie ako tvoji rodicia.... Ale aj to tam nacrtava, ako sa liecit z komplexnej traumy.
@katt12345 žena hlavne, keď sa stane matkou sa jej začnú vynárať taketo spomienky.
Na detstvo, rodicov.Raz som o tom čítala výborný článok, ale neulozila som si ho.Co bolo to bolo...každý má nejakú traumu ty si to mala ťažké verím, ale musíš ísť ďalej a starať sa o blaho svojej rodiny.Mala by si skúsiť terapiu určite by ti pomohla to nejako spracovat tu zlost
2x do mesiaca chodíš do domácnosti kde sa necítiš dobre? Prečo? Aj 2x za polrok je veľa.
V prvom rade im musis odpustit, inak sa nikde nepohnes. Zili, ako vedeli, ako zvladli. Nie kazdemu sa to podari urobit spravne. Ka,dy urobi chybu. Nepripominaj si to, nepizeraj na detstvo len v zlom. Skus si spomenut aj na to dobre a zi v pritomnosti. Nepapri sa v minulosti.
Prijmi ich takych, aki su. Ty mas svoju rodinu, nemusis riesit rodicov. Tvoja rodina je sanca zit inak
Nájdi si psychológa, vyrozprávas sa, bude ti lepšie. Ja by som sa od rodičov odstrihla. Išla by som k nim 1-2x do roka. A ty aspoň vieš ako svoje deti nevychovavat, daj im všetko to čo si potrebovala ty ako dieťa
Mala som to podobné. V prípade matky však o niečo lepšie.
Toto je to, že najťažšie sa uzatvárajú veci, ktoré ti iní akoby neuznajú, neuznajú tú bolesť. Alebo zľahčia slovami, môj otec tak vravel, že sú aj horší otcovia.
No k nim nechceš byt krutá ,ale k svojim deťom a hlavne k sebe si ,keď stále chodíš do toho patologickeho prostredia.Nici ta to ,deti to vnímajú plus takýto citovi mrzaci určite nie sú vhodné osoby na kontakt s detmi.2x za mesiac sa navštevujú normálne rodiny s dobrými vzťahmi, ty stále túžiš po ich láske, treba na tom popracovať najlepšie s odborníkom. Dovtedy by som tam nechodila.
Mala som podobne detstvo ako ty, s tým rozdielom že som mala, mam o 11..mes.starsiu sestru. Otec ťažký alkoholik, pod vplyvom alkoholu neskutočne agresívny voči matke, mama odísť nechcela aj keď sme ju prosili. Aj keď sme mali kam...bolo to ešte za socializmu, kdeže aby sa.niekto rozviedol...A agresivita pomaly v každej rodine, alebo aspoň v každej druhej.
Tiež sme.nie raz prišli zo školy a otec opitý pred výťahom, dočúraný, sme ho ťahali do výťahu, neskôr sa pomočoval aj doma na gauči, kde spával...dostal epilepsiu atď. Stále len čakať, kedy a kde ho.clovek stretne, za deň sa stihol opiť a vytriezvet (ak vôbec) aj 3x...vynášal z domu jedlo a vymieňal v krčme za chlast.
Našťastie nás vyslobodila tragédia, pri ktorej umrel. Pre nás to.bola neskutočná úľava, mala som asi 16 rokov (teraz 48).
Nevraciam sa myšlienkami do minulosti ,žijem pre prítomnosť...jediná moja obáva bola, že aj môj muž bude taký, ale to sa Našťastie nestalo.
Ale už ubehlo veľa rokov...ak ťa to zaťažuje v bežnom fungovaní, vyhľadaj odborníka. Nenechaj si minulosťou pokaziť aj prítomnosť...nemá to žiaden význam.
A hlavne by som určite obmedzila.kkntakt, vysvetlila prečo a prišla sporadicky spontánne na návštevu keď by som.naozaj chcela a nie len preto , lebo sa patrí alebo aby rodicia videli vnúča. Ak chcú, tiež sa.vedia ukázať.
@katt12345 toto je stav, ktory si urgentne vyzaduje terapiu. Ak to nechas tak, prenesies to na svoje dieta... v nejakej podobe urcite, aj ked sa budes snazit nepreniest
@katt12345 prečo tam chodíš keď sa tak cítiš 🤷