Trauma z detstva
Ahojte idem sa asi aj vyzalovat potrebujem to dat von zo seba lebo ma to trapi a opakuje sa to pravidelne za nejakych par tyzdnov kedy zabudnem a znova sa mi to vynori. Je to pre mna tazke vobec napisat nechcem mamu sudit nemala lahky zivot ale asi ma to svojim sposobom poznacilo. Ide o to ze ked som bola ja a moj ztp brat mala tak mame ked rupli nervy zvykla nas vycapat po zadku. Boli to hluposti napr ze v noci nam usla stolica alebo ked som sa pozvracala. Moju bitku si tak nepamatam ale bratovu asi 2 x kedy ho fakt zbytocne dost vycapala po zadku a on strasne plakal doteraz to mam pred ocami a boli ma to za neho. Mozno to fyzicky prekonal ale psychicky este k tomu ked nie je tak uplne zdravy ako ja tak myslim ze ho to mohlo tiez dost poznacit. On o tom nerozprava ale ma velmi dobru pamat pamata si vela veci z detstva tak myslim ze nezabudol. Mama to proste vtedy nezvladla ja sa nechcem na nu hnevat teraz je uplne ina ako vtedy ale toto ma tak velmi boli ked sa mi to vynori v spomienkach. Neviem ako na to prestat mysliet a trapi ma to aj ked to uz nezmenim. Mama bola z rodiny kde boli fyzicke tresty bezne ona ze aj bicom od starkeho raz dostala bitku to ma tiez velmi boli ako mohli ludia takto detom ublizovat? Neviem ako s tym zit akoze bezne ma to neovplyvnuje ale ked mi to pride zas do hlavy placem a trapim sa pre to
Skuste jej vedome odpustit. Odpustenie je uzdravenie. je to niekedy tazke, ale naozaj pomoze. Treba sa na to pozerat tak ze skratka to vtedy nezvladla, robila ako najlepsie vtedy vedela a mohla a hlavne aj ona mala len nejake vzite vzorce spravania, reagovania zo svojho detstva zo svojej mladosti, takze to co ona dostala to davala dalej. Inak skratka nevedela. Treba to zobrat ako fakt. Jedine zeby bola naozaj zloba a chcela vam vedome ublizit. Ale aj vtedy sa treba pokusit len odpustit. Nic ine sa neda robit ak sa v tom clovek nechce stale dookola motat. Alebo, by mohol pomoct aj taky normalny (nie vycitavy, konfliktny) rozhovor s nou na neutralnej pode (cukraren, kaviaren, park...) Ze ako to vy citite niekedy, skratka co to s Vami robi ked si na to spomeniete. A co ona na to vam povie. Ci ju to aspon mrzi, ci uz to davno vypustil a neriesi to berie to ako nutny ventil pri detoch taketo capanie...skratka sa mozno aj porozpravat o tom celom ako to bolo.
ja neviem..no výprask po zadku nepovažujem za nejaké násilie pre ktoré by si mala byť poznačená....
pre x rokmi boli telesné tresty viac menej povolené...aj v škole sme dostali po ušoch, ja dokonca od p. učiteľky takú facku - pre blbosť, že stena mi dala takmer druhú...
deti bežne boli bité pre blbosti remeňom, varechou - obrovskou ktorú používali na pranie.... moje spolužiačky často plakali ani nie tak pre známky ale aj keď sa zašpinili, roztrhli punčošku a pod. Takže zbytočne sa trápiš pre dve po zadku...
@irusa no keby si to videla dala by si mi za pravdu. ono to nebolo ze vychovna po riti to bolo beznejsie ale toto bolo niekolko x silny uder po holo zadku a kricanie nadavky cele to trvalo dlho proste bolo to velmi hnusne a mam to doteraz pred ocami
Autorka, pred kolkymi rokmi sa to stalo?
ja vam dakujem aj za iny pohlad na vec trosku ma to ukludnilo ked som si precitala vase nazory a viem ze by som jej mala odpustit ale neviem to velmi. Kvoli mne ma to tak netrapi ale pre brata on je ztp a ja si myslim ze take deti by ani vychovnu po zadku nemali dostat nikdy oni potrebuju vela lasky take deti ako moj brat. Mozno prave preto ma to velmi trapi a nemozem na to zabudnut
@oli18 asi tak 20 rokov dozadu uz urcite a stale to vidim tak realne ze sama nechapem
materstvo je v určitých fázach dosť vyčerpávajúce, keď matka nevládze, je nevyspatá atď. Nie každá žena je uvedomelá a zvláda stresové situácie. Samozrejme že toto by sa stávať nemalo, ale teda stalo sa... jediné čo môžeš je snažiť sa byť pre svoje deti tou najlepšou mamou a brať toto ako negatívny príklad
@deti95060810 no vies to vela ludi mi hovori ze dostali po riti ci zaucho a nic sa im nestalo. Ja sa na to ale pozeram inak. Lebo dieta ked nema tolko lasky od rodica ako potrebuje a dostava fyzicky trest urcite ho to nejako poznaci. Napr aj moju mamu ze potom bila svoje deti alebo ma ten clovek nejaku poruchu psychicku napr alebo si neveri boji sa spravit chybu toto vsetko podla mna moze byt nasldkom bitky od ordicov alebo nadavok apod..podla mna deti by sa vobec bit nemali a nech si hovori kto chce co chce sama teraz vidim ako ma to trapi aj po x rokoch
Ja ta uplne chapem.to ze dieta je chore a pozvacia sa preboha nieje dovod na vyprask.takisto veta, ze kedysi sa deti bili nieje az tak na mieste. Bili sa ano. A dost.sama som bola svedkom.ale to neznamena ze nase mamy konali spravne. Capnut po zadku ked dieta nepocuva ok, ale zbit ho pre nehodu, za ktoru nemoze? ( pozvracanie, pokakanie..) myslim ze prave to je autorke luto. Dovod, za co bitka bola.
@0silvia0 ano ja viem ze to nie je lahke ale ked nezvladam jedno dieta nespravim si druhe tretie ci dalsie to je asi logicke podla mna ja by som svojim detom nedokazala takto ublizit aj ked ma nahnevaju lebo viem ake to je a to dieta tym trpi po zvysok zivota
autorka...máš deti ????
@coco1 presne tak ako pises dobre to chapes to a najviac hneva ze na to nebol dovod co ak bolo bratovi napr zle alebo mne lebo taka vec sa nestane len tak a este dostanes fyzicky trest a niekto na teba krici co si to spravila a to clovek ktory ta ma chranit bojis sa atd..a nebolo to len raz ale opakovane
@irusa ano mam...pisem aj vyssie ze svojim detom by som v zivote neublizila nijako aj ked ma hnevaju
no nie sme všetci rovnakí...každý zvláda situácie inak...a nie neospravedlňujem fyzické tresty...tiež boli súčasťou mojej výchovy , no neberiem to tragický....
ja si pamatam aj to ze brat ked ho mama zbila tak sa este od strachu pokakal duplom a to uz bol koniec znova ho zbila a nakricala co to robi a on sa potom skryl pod perinu a tam hodinu plakal chudak nechcel mamu ani vidiet. Pamatam si to ako by to bolo vcera a boli ma to ze som aj ja nieco nespravila ale bola som este mala nechapala som to asi tak
tak asi mama nebola po psychickej stránke v poriadku, lebo normálny človek toto nerobí....
zbytočne to budeš dokola analyzovať a písať, že keď nezvládala jedno dieťa, nemala si robiť druhé. Všetko sa už stalo, nedá sa to vziať späť. A ty sa neobviňuj, že si nič neurobila na jeho záchranu. Bola si tiež dieťa, nevedela si konať. Moja výchova ako dieťaťa bola bez telesných trestov, nikdy som nedostala ani len facku, nič. Mňa by telesné tresty asi tiež poznačili. Ale musíš ísť ďalej, nerýp sa v tom.
@0silvia0 snazim sa vies ale opakovane sa mi to vynara a neviem to dostat z hlavy rozmyslala som aj nad psychologom mozno vyrozpravat sa t roho aspon ale zabudnut sa bohuzial neda uz to budem mat pred ocami navzdy..
Mam synceka 6r.a tiez sa mu stane nehoda. Casto. Ma PAS. Hrozne by mi bolo luto ak by som ho zbila. Myslim.ze aj tvojej mame je to luto. Mozno keby sa ona porozpravala z tvojim bratom.skusila mu povedat ze ju to mrzi ze to bola chyba
Mozno by to pomohlo aj Tebe. Je to hrozne ked citam tvoj posledny prispevok. Neviem si predstavit ze by som toto synovi urobila.tieto.deti su velmi citlive on ked sa aj pokaka hovori ze sa chce zabit a neviem co..
Ani nevieme ake traumy im robime a presne, my sme tí co ich maju najviac chranit
@coco1 no brat ma doteraz problemy crevne a niekedy zadrziava stolicu ja myslim ze to dost s tym suvisi ale on sa nechce o takych veciach a ani asi nevie velmi bavit je to tazke mama sa teraz cuduje na vela veciach preco to tak je s nim ale myslim ze za to moze aj ona..svojim sposobom
ak sa ti to stále vynára, navštív psychológa. Možno aj pokec s mamou, možno sa jedna druhej vyplačete v náručí a uzdraví vás to. Neviem aký máš vzťah s mamou teraz.
tiež si myslím, že to so psychológom je dobrý nápad. Keď sa Ti to stále vracia a dobieha ťa to. Nejakým spôsobom to uzavrieť. Možno keby brat odpustil mame, ani Teba by to až tak netrápilo. ale viem, komunikácia s týmito ľuďmi je ťažšia. Ano, tiež si myslím, že to, že zadržiava môže mať korene v tých bitkách za pokakanie.
Pomoze ti odpustenie. Je to proces.
Aj rodinne konštelácie, dobrý psychológ pomôžu urcite ..mne psychologicka poradila písať vela listov, v ktorých napíšem všetko,zaco som doslova nenavidela rodičov,( ano aj to zial bolo), tiez som bola bita, stale zla, nic som si nezasluzila. A nasledne tie listy spalim....odpustenie prichadza cez pochopenie a porozumenie ..ty uz chapes, vasa mama nevedela vtedy inak, bola totiz tak naucena,ze je to normálne...a teraz uz sice mozno taka neni, ale uvedomila si uz asi tie zle naučené vzorce...ak sa da, ja by som sa s bratom porozprava, teda neviem aku ma diagnózu, ale ano ,to ze zadrziava stolicu, je podla mna urcite aj preto..ak ju teda chápeš, uz treba pracovať len na odpusteni, a taketo veci bývajú aj na dlhsie...ja som napisala naskutocnr vela listov, velmi skarede veci, co ma boleli, zaco všetko som ich nemala rada...pisala som listy wj sebe, ze si odpustam, tomu malemu dievcatku, ze vtedy nic nespravilo, lebo aj hnev na seba, ze si nic nespravila byva dost velka zataz na cely život.drzim palce aby sa ti to podarilo co najskôr spracovať 💜
Ak je toto to najhorsie co sa ti v zivote stalo (- vlastne sa to stalo bratovi) tak mas super zivot. Ono to moze byt velmi skreslene tie spomienky. Ja deti nebijem no moja dcera vie od narodenia taky rev spustit Akoby som ju tyrala pre uplne hluposti.Nechcem zlahcovat co tvoja mama urobila bolo to zle.. ale aby si z toho mala psychicke problemy je tiez prehnane. Si uvedom ze tvoj brat neplakal Preto ze ho to strasne fyzicky bolelo. Ale ze to urazilo zranilo jeho malu detsku dušu Nie je zdrave sa v tom vrtat a zivit v sebe negativne pocity. A uz vobec nie brat to ako tragediu. Strasne odsudzujes mamu. No vravis ze je uplne ina dobra. Als ako si mozes dovolit ju sudit ze preco mala dve deti ked podla teba nezvladala jedno?urcite navstiv psychologa Lebo ty mas vela v sebe hnevu a pocitu krivdy voci mame a Mozno nejake ine potlacene spomienky. Nevies jej odpustit taku banalitu ze jej par krat preplo a dala vam na zadok ked ste zaspinili postel. Prezivas to Akoby si bola svedok vrazdy. Brat je stym ok vysporiadany ale ty to nechces nechat byt. Tvoja mama je tiez len clovek ulavy sa ti len ked jej odpustis. Problem je teraz v tebe. Ze nevies spracovat zazitok z detstva si dospela mas deti a stale sa drzis nejakej zlej skusenosti z pred 20r. Toto neber ako kritiku ale snahu ti pomoct od cloveka co zazil sto x horsie veci a je stym ok vysporiadany. Odpustit a nevrtat sa v tom zit stastny zivot to je vsetko volba ktoru by si mala urobit.
vyhadzuj to vedome z hlavy. Povedz si, že toto mám už odsmútené, odplakané. Skús si z detstva vybrať nejakú peknú spomienku a nahraď ju. Mama to mala asi ťažké, možno sa za to hanbí sama, určite sa zmenila. Nič s tým neurobíš, len jej odpustiť, možno si to tiež pamätá a je jej to veľmi ľúto. Skôr by som sa o tom porozprávala s bratom, možno to berie úplne inak ako ty.