Trápenie sa kvôli ne/podstatným veciam
Som typ človeka, ktory sa často zamýšľa a potom sa trápim. Niekedy by som si chcela určite veci z mysle vymazať, kiež by to šlo... Ide o to, že už dlhšiu dobu si všímam, ako určitý členovia z rodiny (nie z tej najbližšej) sa otočia chrbtom miesto toho, aby sme sa pozdravili. Pravdou je, že nikdy sme nemali blízky vzťah ale myslím, že slušne sa pozdraviť je to najmenej, čo môžeme urobiť. A ja rozmýšľam, čo sa mohlo stať.. Je to závisť? Alebo co iné? Trápi ma to, lebo som veľmi citlivá a rozmýšľam, čo im preleto hlavou. Cítim sa potom blbo keď stojíme 20m na ceste od seba a ja pozerám na nich.. Potom už úmyselne ani sa tam nepozriem. Myslim na to denne... No chcem sa naučiť ignorovať takého veci, lebo podľa mňa su to maličkosti.. Tí ľudia mi nikdy nepomohli, nemusím voči nim cítiť vďačnosť.. Preto sa chcem naučiť brat takéto a podobné veci s nadhľadom.. Poraďte ako na to?
Ktovie co sa deje, rozumiem prehnanemu premyslaniu, mam to tiez v niektorych sferach, rodinnej nastastie nie, skor praca a kamarati.
Mozno sa im skusit parkrat prihovorit (aj ked mozno o to nestoja) a priatelskym tonom im ukazat, ze mas zaujem sa s nimi bavit a mas ich rada. Konfrontaciu by som neriesila v prvej faze, pretoze by sa mohli zlaknut alebo to zobrat ako utok. No ked ich parkrat pozdravis a prehodite par slov, mozno ak si nieco namyslali zle, tak ich to prejde. Ak sa bali nadviazat tak je vyhrate. Ak aj potom by boli oduti, neprijemni, alebo tak, kaslala by som na nich. Ale smutok by som uz necitila, skor hnev.... a ten napr. ja znesiem lepsie 🙂
žiaľ je to celé v angličtine, ale je tam zaujímavá myšlienka, ako vznikajú presvedčenia (o sebe) v hlave. Takto sa to počas života nazbiera, a človek ide životom tým, že si tie presvedčenia nevedome stále potvrdzuje o sebe:
https://www.youtube.com/watch?v=kQYhpx_KcDs1- event (niečo sa stalo)
2- explanation (nejak si to vysvetlíš)
3- emotion (emócia, ktorá sa ti k tomu priradí)
1- nepozdravili ťa
2- hnevajú sa na mňa, nie som hodná ich pozdravu? čo ma pokladajú za menejcennú?
3- cítiš sa smutná
Potom je tam návod, ako to treba preprogramovať (čo sa dá ale len v chvíli, keď už budeš pokojná, nie tak pod návalom emócií).
napr. aha, asi majú blbý deň, asi sa proste nechcú stretávať so širšou rodinou, asi sa možno ani s inými toľko nezdravia, asi sú proste takí, že nemajú takú potrebu...
blablabla.... čo ťa privedie k myšlienke, že ich správanie nie je vlastne o tebe, čo spôsobí, že sa potom necítiš taká smutná