Traja súrodenci - dom na polovicu
Cítim bolesť a krivdu od vlastnej rodiny a chcem poznať váš názor na situáciu.
Sme traja súrodenci, vyrastali sme vo veľkom dome, ktorý z polovice patrí mojej krstnej a z polovice mojej mame. Krstná je slobodná a bezdetná, a ja som od detstva užívala jej časť domu, keďže v rodičovskej časti bolo niekedy plno. Keď sme so synom navštevovali rodičov, vždy sme bývali v časti domu patriacej krstnej, ktorá už niekoľko rokov žije inde.
Pred 3-4 rokmi mi brat oznámil, že by so svojou ženou chceli dom (bývajú v byte jeho ženy vo vedľajšom meste). Začal sa ma pýtať na moje plány a obával sa, že naša sestra s jej bohatým priateľom by sa mohli pokúsiť získať celý dom. Brat sa s naším otcom neznesie, a jeho žena nemá rada našu rodinu. Hoci som mu naznačila, že to nie je dobrý nápad, brat stále pokračoval v telefonátoch o dome, sťažujúc sa na otca a jeho správanie.
Pred pár dňami mi otec povedal, že krstná prepísala svoju časť domu na brata, a mama plánuje prepísať svoju polovicu na mňa a sestru. V praxi to znamená, že moje dieťa a sestrine dieťa zdedia každé po ¼ domu, zatiaľ čo bratova žena a jej rodina získajú polovicu (brat je bezdetný).
Som šokovaná a sklamaná, že sa so mnou o tomto rozhodnutí mama ani krstná neporozprávali. Krstná mi povedala, že si myslela, že som s tým súhlasila, a mama reagovala, že nemám byť chamtivá. Cítim sa zradená a zranená, akoby som stratila domov a zázemie, ktoré som v rodine mala. Neviem ako ďalej komunikovať so svojou rodinou, stratila som dôveru v ľudí, ktorých som považovala za najbližších.
a v budúcnosti ak ty zdedíš tu maminu polku, tak jednoznačne by som ponukla ju bratovi na odpredaj
Mohla si obstáť s hoľou r.i.t.o.u.....je to len vec,rodina a rodinné vzťahy sú viac...
Krstna moze darovat svoju cast komu chce, aj fararovi, ak by chcela. S tym nic nenarobis
Ja som dom zdedila a je mi len na oštaru viacmenej,bývam inde a musím sa starať a hlavne finančné.Viem,že môžem predať,ale peniaze nemajú cenu,nehnuteľnosť áno a myslím už na potomkov.
Máš štvrtinu domu, z ktorého by si ináč mala mať len 1/6. Lebo polovica je krstnej a len z tej druhej máš (v budúcnosti!) nárok na tretinu. A ešte sa ti nepáči? Nevieš, ako sa brat s krstnou dohodol, zrejme mu to nedala len tak, pre "pekné oči".
Veď máš viac ako by si získala obyčajným dedenim. Krstná aj mama môžu so svojim majetkom nakladať ako uznajú za vhodné. Môžeš byť rada, že ti vôbec niečo chcú dať lebo takýmto prístupom prídeš aj o to.
Predpokladám, že dom povodne patril ešte tvojim prarodičom. Najvyšší čas si začať majetky nadobúdať vlastnou cestou a neriešiť vlastníctvo domu, ktoré je ešte vo vlastníctve tety, rodičov a bohvie koho ešte.
Okrem toho tvoja krstná nemusí nikomu nič nechávať, nie ste jej neopomenuteľní dediči, takže komu dá svoju časť domu musíš len rešpektovať.
Navyše teoreticky sa autorkyn brat môže v budúcnosti rozviesť, mať ďalší vzťah aj vlastné či osvojené deti, alebo ako bezdetný darovať svoju časť niekomu hoc aj autorky nej sestre
A na mamu si vlastne za čo nahnevaná? Že sa zachovala správne a teda bratovi nedala jeho časť a dala to vám sestrám? Či čo chceš ešte od nej? Veď ona nemá s tým nič, komu teta čo daruje. Mala by si sa zamyslieť nad sebou
Keď čítam komentáre, asi som čudná, ale mna by to nahnevalo. A vobec nie kvôli majetkom, ale kvôli princípu. Rovnako si myslím, že ak sa už idu deliť majetky - akýmkoľvek sposobom - mali by si sadnut všetci zúčastnení a porozpravat sa o tom. Práve kvôli vztahom. A samozrejme, súhlasím, že je každého osobna vec, komu posunie svoj majetok, ale to naozaj už sme tak na hlavu, že sa v rodinach nemá o takýchto veciach komunikovať? Zvlášť keď tu je to evidentne dielo brata, ktorý ktovieakým sposobom na krstnu tlačil? Naozaj to bolo jej osobne rozhodnutie, ako tu píšete autorke? Lebo chamtivý mi tu príde niekto iný, nie ona. Preboha, komunikácia je základ, už len kvôli tomu, aby neboli napäté vzťahy.
Celkovo považujem tieto majetkové veci za najväčšie peklo v rodinach a nie preto, že niekto nieco dostane a iný nie alebo jeden menej a druhý viac. Ale preto, že každý zaujme postoj “nestaraj sa, je to moja vec”. Ale ak ide o iné veci, tak sa stará každý.
@sasa1310 v príspevku sa píše, že mama to este len plánuje. Takze to sa ešte môže zmeniť. Cize stále si stojim za tým, že tieto veci sa majú odkomunikovat predtym. Nech by sa aj rozhodli dat cely dom bratovi, súhlasím s tým, že to je ich rozhodnutie. Ale práve ta nekomunikácia všetko zabija
názor ??? že je to ich rozhodnutie...ten dom tebe nikdy nepatril a je to ich majetok, tak si môžu s ním narábať ako chcu aj napriek tomu, že ty cítiš krivdu