Tragédie v rodine
Za posledné dva roky sa udialo v našej rodine niekoľko tragédii a naša rodina namiesto toho aby sa zocelila a držala pokope ťaháme na rôzne smery.
Mám dieťa, rodičov okolo 70ky ,mladšieho brata , švagrinú synovca,neter. Som rozvedená, s manželom sme sa roky snažili o bábo, absolvovali vyšetrenia, bezúspešne, diagnoza lekárov bola krutá, tak veľmi som chcela že som už bola psychicky v koncoch, padlo rozhodnutie že sa rozvedieme, sme zdraví môžeme mať dieťa len nie spolu. On má dve deti, ja som dlho hľadala vhodného partnera. Napokon som našla, mali sme mať svadbu ale covid nám ho znemožnil, keď som zistila že som tehotná, ale žiaľ naša radosť trvala iba krátko, do 10tt. Brat so švagrinou už čakali druhé bábätko. Napokon som opäť otehotnela ako 40r, termín pôrodu iba s trojtýždňovým rozdielom oproti švagrinej ktorá čakala tretie. Tentokrát sme plánovali iba obrad s posedením v kruhu rodiny, lebo som bola na rizikovom. Tragédie vygradovali až teraz, môj partner zomrel pri autonehode pár týždňov pred svadbou, niekoľkokrát som ležala v nemocnici napokon som rodila akútnou sekciou. Mama dostala infarkt a skoro tiež zomrela, keď šla k otcovi do nemocnice lebo po páde si zlomil bedrový kĺb (o rok neskôr panvu). Švagriná porodila v termíne a bola fit raz dva. Má rozbehnuté podnikanie, tak sa opäť vrátila k práci a brat bol doma s bábätkom a dvojročnou. Ani vtedy nebola doma keď brat našiel bábätko bez známok života. SIDS, do dnes sa s tým nevedia zmieriť. Švagriná šla k rodičom a vrátila sa iba vtedy keď brat zobral všetku výbavičku k našim.
Od vtedy ubehli dva roky a ja som pre vlastnú rodinu akoby cudzia, výbavička je zabalená u našich v mojej detskej izbe, ale nemožno sa toho dotknúť, švagriná s deťmi k našim nechodia aby veci nevideli, vyžadujú aby naši chodili k nim a strážili deti, sú tam skoro každý víkend . Už sa s nimi nestretávame lebo moje dieťatko by švagrinej pripomínalo to jeho. Ku nám naši neprídu , ja keď idem za nimi cez pol Slovenska tam neviem s dieťaťom ani len prespať lebo nie je miesto,a vraj si chcú oddýchnuť.
Čo ma však zraňuje je ich prístup, a kľudne ma môžete ukameňovať. Ako sme boli naraz tehotné so švagrinou tak ona pred celou rodinou prezentovala aké sme naj kamošky. Po potrate ani mne nebolo dva krát príjemné tráviť čas s nimi, keď som neprišla bola urazená. Údajene povedala iba,, pán Boh dal pán Boh aj vzal,,. Keď zomrel môj partner tak sa vôbec nezachovala ako kamarátka. Dobre že ma nevysmiala načo si kupujem monitor dychu, video pestúnku odsávačku a pod, veď ona,, má dve deti a nič také nikdy nepotrebovala,, žiaľ sa im stala hrozná tragédia, a švagriná má po dvoch rokoch stále urnu v obývačke a obviňuje neznámych ľudí čo za to nemôžu, za tragédiu čo sa im stalo.
Mali sme by deťom navzájom krstnými rodičmi ale moje dieťa je celkom odrezané od bratranca a sesternice, dokonca stále nie je ani pokrstené , jeden farár mal s tým problém, že som slobodná.
Iného som nehľadala. Som sama na všetko, pracujem platím si opatrovateľku. Raz za čas by som uvítala aspoň psychickú podporu. Nikdy pred tým nebolo tak okaté, že preferujú jedno dieťa. Syna a jeho deti.
Ak sa vám stalo tragédia v rodine zocelilo vás to či nie a keď nie koľko rvalo kým sa dostali veci do starých koľají?
Autorka, je mi luto kolko Ti zivot nalozil, prajem lepsie roky
Výbavičku treba z tvojej detskej izby dať preč, aby si mala kde s dieťaťom prespať, keď pôjdeš k rodicom.Velmi smutné aké zle veci sa stali vo vašej rodine.Zvladas to vyborne
Odstrihla by som sa od rodiny.Nedavaju ti do zivota nic dobre,len ta oberaju o energiu a prinasaju sklamanie.Zariadila by som si zivot bez nich a nedoprosovala sa viac.Co rodina partnera?Ved maju vnuca.
Teraz to bude 7 rokov, co mi umrela 15 rocna sestra na rakovinu. Bol medzi nami 11 rocny rozdiel...s mojimi rodicmi boli vztahy aj pred tym, nazvime to diplomaticke, po smrti sestry sa pomaly ten chlad medzi nami prehlboval a teraz by som povedala, ze to posledne tyzdne uplne graduje.
Odstrihni sa od nich.Si silna žena,prajem vela síl,vela zdravia a uz len všetko dobré.❤️
fuuu toto sa veľmi tazko čítalo. máš môj obdiv aká si silná žena! a myslím to najviac úprimne ako viem.
nie je fér v akej si situácii. ty sa tam nemozes zjaviť, lebo tvoje dieta je rovnako staré ako to ich, no ale ty si si zazila tiež veľkú ranu od života a mali by sa aj voči tebe chovať úctivejšie, ty za ich bolest predsa vôbec nemozes. chápem svagrinu, ale mala by sa aj ona uvedomiť. dokedy to ma byt takto?
tu sa dá poradit asi len jedno, porozpravaj svoj uhol pohľadu rodicom a bratovi. a že ich prosís, aby ste to urovnali medzi sebou, veď ste si rodina.
nie som poverčiva a podobne, ale možno by som v takomto prípade išla veru za kňazom, či by sa za vás nemohol pomodliť a venovať vam omšu pre zdravie vo vašej rodine alebo ako sa tomu hovorí. tých rán u vás bolo príliš veľa
Dajte si čas ako ľudia na spracovanie.....každý potrebuje teraz svoj priestor......bez sudenia......je to zložité......nevnucovala by som sa.....zariadila by som sa bez očakávaní......umrtie blízkeho sa často spracováva aj 5 rokov....
@mimi3008 😢je mi to veľmi ľúto
Autorka prežila si strašne veľa zlého. Nenič sa že ťa rodina nechce vykašli sa na nich. Tu nie je žiadna vôľa a ochota nechcú sa a tebou stretávať. Ak by chceli prídu k tebe z malým nemôžeš ani ísť k nim lebo by sa nevyspali to sú iba výhovorky. Je to smutne že toto dokážu povedať starý rodičia.
odkiaľ si
Na spracovávanie bolesti a straty nie je manual.. mate to ťažké všetci, veľmi.. prajem co najviac šťastia do budúcna, to zle ste si už vybrali.
@alickapusinka vdaka....
Máte strašne veľa nevyrozpravanych veci. Skúsila by som sa s nimi o tom otvorené porozpravat. Nemáš čo stratiť. Život ide ďalej a myslím ze zo všetkých to máš najťažšie ty. Ostala si na dieťa sama, syn nemá otca. Je to niekedy tak, ze keď sa stane nejaká tragédia, ľudia nevedia reagovať. Boja sa aby situáciu ešte nezhorsili a ľudia zvyknú čakať ze sa im ta osoba ozve sama. A potom majú tí zranení ľudia pocit, že ich v najťažšej chvíli všetci opustili.
Čím dlhšie to takto necháte, tým viac sa od seba vzdialite. Skúsila by som urobiť prvý krok.
@mimi3008 s tým sa podľa mňa nikdy nedá zmieriť. Koľko žila od vypuknutia choroby. Aj nám zomrela dcérka 12 rokov ešte nemala. Stým sa nikdy človek nezmieri.
dnešné rodiny už nie sú tak súdržné ako kedysi.
@pribinak už nežijú ,nepoznala som ich
@simona20201309 niekoľko krát som sa snažila o zmierenie cez brata ale brat opakuje to isté že mám dať švagrinej čas, ale ohľadom tohto žije švagriná vo svojom vlastnom svete tie jej obviňovania nevinných a statusy ma desia. Chcela som , aby aspoň on došiel s deťmi kým bol doma na materskej ale stále odďaľoval a potom už nastúpil do práce.
@eliska13 brat nedovolí, on by chcel ďalšie dieťa ale švagriná nie je na to ešte pripravená
S našimi.to tiež nie je jednoduché mamu majú o necelý mesiac operovať na srdce meniť chlopne, otec mal za dva roky štyri operácie.
Prečo by nemohol prísť brat s deťmi k našim keď tvrdí že ja bývam ďaleko a stretávali by sme sa tam ako pred tým.
Mas teda riadne nalozene a brat zrejme este intriguje priti tebe a namotava rodicov, aby bol jediny dedic, mozno aj je, sleduj na stranke k. ú. Aj tebe sa stalo zle, nielen im. Musis sa im vnutit, aj ty si ich dieta, dcera a tvoje dieta potrebuju starkych. Chod aj zajtra a prespi, teraz sa to hodi, pred jej operaciou. Toto je zneuzitie tragedie na majetkove cachre... Bohuzial. 🥀
A koho obviňuje, keď jediný kto bol doma bol jej manžel? Akých ďalších cudzích ľudí?
Aj keď ti to lame srdce, nemôžeš zmeniť ich postoj.Len svoj.povedala by som narovinu ako sa cítim, odstrihnuta, odvrhnuta, bez rodiny. Či mi môžu pomôcť a ze tu pomoc potrebujem hneď. Hneď teraz sa cítiť prijatá.
Podľa odpovede sa zariad a vybuduj si novú rodinu z priateľov ak to nepôjde inak.
@ahhola nemyslím si, rodičia vybavovali pohreb a pomáhali aj finančne vo všetkom keď partner zomrel, radšej by som sa vzdala polky domu a dostala naspäť svoju rodinu
@janage ona furt obviňuje cudzích/neznámych ľudí. Brat bol s dcérou doma ona šla s mhd na poradňu a bola strašná tlačenica že jej potlačili bruško mala termín na pondelok ona porodila pred tým vo štvrtok. Ešte pred tým jej ako tehu niekto neuvoľnil miesto. Raz sa pošmykla keď šla vyniesť smeti, v 6mes na chodníku lebo nebolo posypané ona obviňuje domovníka, šoféra busu, cestujúcich mladíka čo jej neuvoľnil miesto a mnoho ďalších ľudí. Je mi ľúto jej straty ale aj ja som musela vyhľadať pomoc odborníka aby som sa ako tak dala dokopy.
No ja by som sa im nevnucovala, keď záujem nemajú. Švagriná je zranená, tak obviňuje všetkých naokolo, proste sa snaží nájsť vinníka. Na tvojom mieste by som si skúsila nájsť kamarátku, možno tiež osamelú mamičku a môžte si pomôcť navzájom. Alebo náhradných starých rodičov, aj to sa dá. Neviem odkiaľ si, ale možno aj tu by si našla nejakú mamičku, ktorá by ti pomohla.
@alickapusinka 3,5 roka. Podstupila operacie, chemo a aj radioterapie...aj mna mrzi tvoja strata
Píšeš, že chceš dat dieťatko pokrstiť. Si praktizujúca veriaca? Myslím, žiješ aktívne vieru, v ktorej chceš dieťatko pokrstiť? Návšteva chrámu, modlitby atď?
Vychovavas ho v uceni tej cirkvi? Býva v cirkvách vždy komunita ochotná podať pomocnú ruku.
@janage prosím netahaj tu teraz cirkev. Pokrstiť dieťa je každého slobodne rozhodnutie a my tu teraz nie sme na to aby sme jej to schvalovali alebo zamietali.
Autorka, podla mna je najhorsie zo vsetkehi ked clovek nevyhlada odbornu pomoc a nici zivot vsetkym naokolo. Chapem ze to bol pre nich obrovský sok a tragedia, ale čo s tým máš ty a tvoje deti a ich zijuce deti? Oni majú navzájom určite veľa vycitiek, možno aj ona sama že nechala na materskej muža, preto obviňuje celý svet. Ona keď sa nezačne liečiť, bude to s nou už len horšie. Mňa by to neskutočne stvalo že moje dieťa nebude poznať bratrancov a sesternice. Oberá ich o veľa.
Škoda ze na tvoje emócie a potreby nikto nepozerá. Držím palce aby sa všetko nejak vyriešilo. Máš to naozaj ťažké.
Život ti veru naložil. Skúsila by som sa zariadiť bez rodiny. Ak chceš dieťatko dať pokrstiť nájdi si kamarátku a poprosil ju či by nebola krstnou mamou tvojmu dieťatku. Oslovila by som iného kňaza a vysvetlila situáciu. Prajem ti do života už len šťastie, verím, že ho nájdeš
@mimi3008 nato ani nemá čo človek povedať.😢
@simona20201309 ona písala, že dieťa chce pokrstiť a tuším odmietli lebo je slobodná matka? Nechce sa mi veriť, že to samé o sebe by bol dôvod odmietnutia. A pokiaľ dieťa k viere viesť nechce, krst v rannom veku nie je podstatný. A samozrejme rada hľadať podporu v miestnej cirkevnej komunite je oničom
Ak ale chce a odmietli ju lebo ju vo farnosti ešte napr. dobre nepoznali, je cesta nájsť podporu, priateľov, nebyť na všetko sám , vysporiadať sa s rodinnými pomermi práve cez podporu takého spoločenstva. Naozaj oni si často pomáhajú. A to, že je slobodná matka, nehrá rolu.
@mimka1402 ja mam iné skúsenosti. A zas súhlasím s názorom, že pokiaľ rodič nechce dieťa viesť k viere, tak načo krst, kde sľubuje, že tak bude robiť?
Ak chce a bude dieťa viesť , určite pokrstia hoci neskôr pri prvom sv. napr.
Len mnohí ten krst chcú ako folklór, dieťa sa k tomu vyjadriť nevie, k viere ho nik nevedie, tak aký význam to má?
Keď neverím, nedávam ani krstiť. Však to je aké nefer voči tomu dieťaťu lebo spätne už sa to nedá zvrátiť.
@janage Nefer je voči dieťaťu nepokrstiť. Dieťa môže byť takto chránene odmala. A nečakaťaž do dospelosti. Tým, že rodič neverí tak dieťa nemá mať tú možnosť? Možno krstný rodič to potiahne... Tak či tak ak veríme, že krst zbavuje dedicneho hriechu, malo by ním byť zbavené každé dieťa.
A čo rodina tvojho partnera? Oni javia záujem o dieťa?