Téma pre ženy, ktoré majú veľmi zlý vzťah s matkou alebo s otcom

Da sa. Nemam uzkostne stavy. No zit sa da normalne. Pomoc nepotrebuje normalny sebestacny clovek. Uplne v pohode som s tym vyrovnana a prerusila som akykolvek kontakt. Lepsie som urobit asi nemohla 🙂

Mám otca alkoholika, stále po nás vrieskal,keď bol opitý kľudne ma aj udrel. Najmä vtedy ma to bolelo keď som videla ako majú niektoré veľmi dobrý vzťah s otcom, a ja som od neho nikdy nedostala ani dobré slovo. Ale vyrovnala som sa s tým. On sa to teraz síce snaží napraviť ale ja som to už dávno uzavrela a odvtedy som v pohode.

Nie až takto ako opisujes,ale z mamou sa už 11rokov nebavím pokusy boli zmierenie trvalo jeden dva dnie a potom zase hádka a bola som z toho psychicky úplne v riti po každom stretnutí s ňou. Prerušila kontakt a bolo to najlepšie pre mňa čo som mohla sama pre seba spraviť. Sú dni, jedy je mi ľúto,že ha tu mamu nemám keď vidím ako iné mamy fungujú už dospelich ľudí. No niečo sa pre niečo deje, prečo je to tak. Takže len vypustiť z hlavy je to ťažké trvalo to u mňa dlho .aké teraz z odstupom času si vravím,že som spravila dobre.

Ahoj, ja som si týmto prešla s matkou, silnou alkoholičkou, počas detstva a puberty. Nebudem tu rozpisovať detaily, bolo to však náročné. Po rozvode rodičov som s ňou prerušila akýkoľvek kontakt, už je to viac ako 10 rokov. V mojom okolí bolo niekoľko ľudí, ktorí sa mi tento krok snažili vyhovoriť, že predsa nemôžem úplne skončiť kontakt s vlastnou matkou, ale týchto ľudí si netreba všímať. Oni nepoznali skutočný rozsah toho ako nám ubližovala. Nič lepšie som ani nemohla urobiť. Vyrovnala som sa s tým, sústredila som sa na dobrý vzťah s otcom a zvyškom rodiny. Ak však máš pocit, že je to príliš ťažké a sama to nezvládneš, obráť sa na pomoc psychológa.

Aj ja by som mohla zatrpknúť a neodpustiť.niele mne ako dcére,ale aj svojim vlastným vnukom boli ,jemne povedané,zlými starými rodičmo.Či ako matka alebo teraz už babka sa snažím byť úplne iná ako boli oni.Nepomáhal mi nikto,a preto som rada,že moja dcéra a jej dcéry,moje vnučky sú také aké sú.Som iná ako boli moji rodičia.

Treba ich doslova vymazat zo zivota. Bohuzial, kruté,ale je to tak. Ale netreba v sebe drzat nenávisť. Proste to brať,ako to je. Zaciatky bývajú veľmi ťažké, ked je clovek na vsetko sam. Avsak poviem ti tak - jedneho dňa sa obzries dozadu a uvidis,co vsetko si dokázala. Ze napriek tomu, z akeho prostredia pochádzaš,tak mas dokoncenu skolu, dobru prácu,milujuceho muza, vlastne byvanie,vzdy na stole dobre jedlo,verneho psa a pekne a sikovne deti. Len si treba opatrne vyberať ludi vo svojom živote (hlavne partnera) a vyvarovať sa všetkému zlemu,s cim si sa uz v zivote stretla. Vela zien prezije tyranie,zanedbavanie,zneuzivanie v detstve a potom si to iste necha robit od partnera/manzela. A co sa tyka tych nasledkov - dlho som si myslela, že nemám. Cim viac sa sledujem,tak vidim nejake veci,ktore vo mne zostali asi už navždy. A takisto sa obcas prichytim,ze poviem alebo spravim nieco,co mi pripomina toho daneho rodica. Jednoducho s tym treba pracovať,ak mas pocit,ze je toho na teba vela,obrat sa na psychológa. Rozpravanie ti pomoze. Vseobecne sa bez opory rodiny zije tazko (v zivote sa mozno budes citit ukrivdena,ked uvidis ludi okolo seba,ako lahko sa im plava zivotom,ked im niekto kryje chrbat). Mna velmi tazilo (a aj niekedy tazi) ked vidim svojich rovesnikov,ktori vsetko co zarobia,tak im moze ist len do vrecka,pretoze ziju u rodičov a najom a strava ich stoji 0€. Alebo maju vlastne byvanie,pretoze im mal kto požičať peniaze,aby mohli zacat stavat bez spotrebaku. Maju svadby,ktore im zaplatia rodicia. Pre mna je otazka svadby asi najvacsia nocna mora. Stoji to vela penazi,ktore si budem musiet naskrabat sama a do toho ked si predstavím,ze partner tam bude mat dajme tomu 80 ludi a ja mozno 5 😕 ale nic sa nevyrovna pocitu,ked mas vsetko len a len vdaka sebe a svojej snahe. Je lahke zit,ked ti niekto kryje chrbat, avšak ten pocit,ked vsetko co máš,si dokazala úplne sama. Su tiez ludia,ktori ako deti zaziju taketo veci a skonica tiez na ulici,drogujuci, chorí,...

A k poslednej otazke - ano,ludia to robia preto,lebo sú chorí. Nezvládajú vlastnú existenciu a do toho privedu na svet deti. Alebo tiez zazili podobnu výchovu a nevedeli prerušiť ten kolobeh,tak ako sa snažíš ty. Nic ine mozno nepoznali. Netreba sa nad tym dlho pozastavovat a rozoberat to.
Pisem strasne chaoticky,mala som na mysli viac veci,ktore som chcela napisat,tak hadam to dava ako taky zmysel 😁

Áno moja Mať. Úplne zlé vzťahy... celé detstvo má ponižovala pred celou rodinou, keď som ochorela začala sa zo mňa vysmievať a ohovárať pred celou rodinou a cudzími ľuďmi. Časom som upustila z hnevu, stále sa snažím jej odpustiť, no ide to veľmi ale veľmi pomali... no pamätať si to budem zrejme stále... Podľa mna JE psychicky chorá.

existujú rôzne svojpomocné skupiny, vychádzajúce z 12 krokov anonymných alkoholikov. Napr. dospelé deti alkoholikov, alebo Al - anon, CoDA - spoluzávislí. Nájdi si na nete. Tam môžeš veľa pochopiť a aj nasmerovať svoj život konštruktívnym smerom. Pod vplyvom výchovy v dysfunkčnej rodine, máš aj Ty určité rysy, ktoré sú dôsledkom vyrastania v takej rodine, resp. dôsledky, ktoré Ťa poznačili. Pochopenie toho, čo sa v takej rodine deje a aké to na Tebe zanechalo stopy, vnímam ako veľmi dôležité.

@anitka_4 aj ja riešim svadbu a platíme si ju sami rok mám NATO odopierať zgrlacit každý cent odložiť,aby bola a to nechcem nejakú dráhu extra luxus svadbu len klasickú peknú ale aj tá stojí dosť. U nás je to menej ľudí. Len je to náročné, keď vieš,že nikto ťa financne nepidrzi keby trebalo

@nikulincek ja som mala svadbu bez rodicov. rovnako ako mama sa druhy raz vydala bezomna a otec sa druhy raz zenil bezomna. ziaden stres, ze kto sa ako bude tvarit a citit :D

@modrava ja len otca babku krsnych všetko z otcovej strany moja mama súrodenci nič.

@nikulincek my máme ok vzťahy a aj tak nám rodičia neplatili svadbu ani nás nikto finančne nepodporuje a nikdy nepodporoval. S týmto nemôže rátať nikto ani keď sú vzťahy ok.

myslim ze nas je milion :D

@0silvia0 ja čo poznám kamošky všetci na okolí tak im svadbu platili rodičia. Samozrejme,že sú aj taký že si platia sami všetko. My tiež pokým NATO nemám nie je nič. Len dobre padne, keď sa mas okolo oprieť s kým poradiť že sa vieš spoľahnúť aj na rodinu. A nemusíš vsetko sama riešiť.

@nikulincek jasné, je to fajn sa mať na niekoho spoľahnúť, ale určite nie hlavne finančne. Kedysi to bolo zvykom aby platili svadbu rodičia detom, ale bolo to z dôvodu, že sa brali veľmi mladí, chlap prišiel z vojny, dievča skončilo školu a už sa vydávala. V súčasnosti, keď mladí žijú spolu aj 5 rokov, majú spolu deti, obaja zarábajú v tom nevidím nejaký význam aby tridsiatnikom platili rodičia svadbu, keď už idú do dôchodkového veku a musia pozerať na svoje finančné zabezpečenie, aby mali dosť financií napríklad na domov dôchodcov aby nemuseli finančne zaťažovať svoje deti neskôr. Čiže v dnešnej dobe si vedia platenie svadby zabezpečiť aj mladí, málokto sa berie v dvadsiatke. My sme tri sestry a ani jednej rodičia necvakali svadbu ani som to od rodičov neočakávala.

@0silvia0 platia všetci na okolí. Však nie je to len o Tom. Čo poznám všetkým rodičia platili oni si Max šaty zaplatili sami pozvánky. Kamoška 120svadobcanov okolo 40gratulantov robí iba aj on žili spolu svadbu im platili rodičia z oboch strán a čo vyzbierali počas svadby tanca,že dajú rodičom. Rodičia nechceli zobrať. Tomu hovorím pomôcť neskutočná a čo poznám aj iných ti takto fungovalo o maloktorych viem,že si sami všetko obriadili.

@nikulincek tak to ťa asi musí veľmi štvať, keď všetkým naokolo platili a tebe nie... a čo tvoj budúci manžel? Tiež z jeho strany sa nechystajú prispieť?

@0silvia0 od svokry máme jej rodičovský dom kde žijeme takže od nej nechcem zobrať nič pomohla dosť že máme kde byť a prerábame si. A ona do obálky určite dá čo bude mať pri gratulácii. Ale nie je tofinanciach celé pomôže to. Ale vieš nemáš tu oporu od mamy nemôžeš sa s ňou poradiť pri výbere šiat budem sama pri všetkom výberom jedál ozdôb všetkého partner ten len s jedlom čo sa týka poradí ostatok riešim ja . Pri takýchto veciach mi to príde ľúto všetko že ja nemám nikoho takto blízkeho ako majú ako ine ženy mamy ako kamošky že aj to že ju zoberieš poradi ti už aj o to tá trochu odbremení

Následky to zanechá na každom, či si to prizná, alebo nie. Treba si však uvedomiť, že aj tí rodičia sa takto z nejakého dôvodu správajú. Môj otec mal naozaj ťažké detstvo a asi ešte horších rodičov. Urobili z neho zakomplexovaneho slabocha, ktorý si svoje ego dvíhal na slabších. No aspoň som si dala sakra pozor na to, akého otca pre svoje deti vyberiem. Práve sme ho pochovali, veľmi to so mnou nezakyvalo, čo si budeme nahovárať..... Nemám preto výčitky svedomia, pochopí to iba ten, kto mal podobné detstvo-nedectvo. Ako dedo sa už snažil, za to som mu vďačná, aj keď tiež to nebol zrovna dedko roka. Snažil sa toľko, koľko vedel. Ale tie rany na duši sa nikdy nezahoja.

Áno, mám takých oboch rodičov. Práve preto som single, nikomu neverím. Silu naberám z vlastnej mysle, Wim Hofovej metódy. Ďakujem sama sebe, keď sa mi niečo podarí, lebo iba ja si zaslúžim poďakovanie, iba ja som si oporou.

A ešte dodám: nikdy nebudem mať deti 🙂

@anitka_4 ďakujem za tieto slová!
Vwlmi ai mna povzbudila. Lebo po včerajšom dalsoim incidente od mojej matky som v riti...
A sam asi uvedomuje, ze ona s otcom si doslova tapkaju a maju radosť, ako ubližujú mne, mojmu manzwkovi a detom, ktoré doslova nepoznajú a ledva videli (4r a 2r)
Druhi Starki su bkhuzuak mŕtvi. Ame na vsetko sami. Som vyčerpana, ale niekedy sama sebw tlieskam, ako dokážeme všetko sami, finančné, emocionálna, fyzicky, bez nijakej pomkci....

@fantaghiro21 to ma teší 😉 nenechaj sa zatiahnuť do ich sveta. Ja osobne som toho názoru, že okej, sme rodina, ale seba mam radšej. A nenechám si ničiť život tak, ako oni ničia sebe. Ja chcem žiť lepšie, než mi oni tvrdili, že kedy budem. A snažím sa obklopovat takými ľuďmi, ktorí vedia oceniť moju snahu, pochvália ma, povzbudia a nie som pre nich naničhodný človek. A neveriť veciam, ktoré ti tvrdia (nie si schopná toho a toho, budeš sa mat takto a takto). Stopnúť to, čo do teba celý život vstiepovali a brat si príklad od tých ľudí, čo sú úspešní. Ked chces vedieť napríklad, ako setrit peniaze, nebudeš si pýtať radu od niekoho, kto má exekúciu. Chápeš... Nebudem si pripúšťa "rady" do života od ludi, ktorí ten svoj pokaslali.

Ahojte, mam to podobne ako mnohe pisete... Snazim sa distancovat od mamy, mam krok od uplneho prerusenia kontaktu, ale co mrzi mna je to, ze sa to zacalo rapidne kazit pred asi 7 rokmi... V detstve som ju videla ako iste veci nezvladala a pila a casto som bola v hroznom strese a strachu, ale mimo toho, postarala sa aj objala, polubila... Ponizovanie prislo v tej dospelosti, ked uz bolo neskoro chciet ma doma zavriet do izby a nepustit... Co mna vsak trapi su vycitky, ze mam to zle na pamati preco mi kontakt s nou strasne ublizuje, avsak mam na pamati aj to ako sa snazila zabezpecit aby bolo co jest a kde byvat, ked to oco pos*al... A citim sa nevdacna... Alebo ze sa o mna starala ako o male dieta a ja teraz na nu kaslem... Neviem ci to pisem zrozumitelne.... Mozno je to tym, ze si uvedomujem, ze rodina by si mala pomahat a ako sa rodicia staraju o deti tak neskor v dospelosti zasa deti pomahaju rodicom, ked treba... Ale byt pritomna tam tak sa uz asi osychicky zosypem z nich co maju medzi sebou a hlavne teda kvoli mame...a bojim sa vycitok, ked tu raz nebude uz, ze ci som nemala spravit viac... Len ked mate pocit, ze uz viac neunesiete tak si poviete, ze viac uz nejde... Financne som pomohla ja im a este ma vyhodili z bytu tak to uz beriem tak, ze hlavne musim mysliet sama na seba lebo nikto iny to neurobi... Zvazujem navstevu psychologa lebo pocitujem cim dalej tym vacsiu uzkost... :/ ach

@michkat riesim presne to iste, akoby som citala o sebe.

Ja a moja matka. To je na dlho.
Ako dieta ma ponizovala, manipulovala, raz potrebovala ist do polska, zobrala ma so sebou a na hraniciach zistila ze mi zabudla pas doma. Jej riesenie? Nechala ma na hraniciach v obchode a sla bezo mna. Vratila sa o niekolko hodin. To som mala mozno 7-8 rokov?
Pred verejnostou vystupuje ako uzasna matka, lebo ma peniaze, tak vela vedela kupit zaplatit, ale starostlivost a laska chybali.
Momentalne sa so mnou nebavi 9 mesiacov.
Tyral ma moj muz, ktory vedie jej firmu a ona sa rozhodla verit radsej jemu ako mne.
Ked som jej pustila nahravku kde sa mi vyhraza ze ma zabije, tak sa na mna osopila, ze som ho urcite vyprovokovala.
Muz ma ku mne zakaz priblizenia a sudny zakaz vstupu do spolocneho obydlia. Dva sudy to potvrdili. Potvrdilo sa ze uzival drogy.
Napriek tomu je pre nu pohodlnejsie verit jemu a mna doslova odvrhla. Zablokovala si ma v telefone aby som ju nemohla kontaktovat.
Nase rodinne auto ktore bolo pisane na jej firmu prepisala iba nanho. Nezaujima ju ze ja som ostala so styrmi detmi bez auta.
Chodi na socialku a udava ma.
Chhce ist svedcit na sud aby ma zbavili svojpravnosti a aby mi zobrali deti (sudkyna to nastastie zamietla, ale moja matka sa vyslovene pytala ze chce ist).
Otocila proti mne aj otca, moju sestru, celu rodinu.
V den, kedy som sa konecne odhodlala prelomit mlcanie a udat muza za dlhodobe tyranie sa paradoxne stal dnom, kedy som stratila celu rodinu a ostala na vsetko uplne sama.