Ťažké obdobie pre dieťa po rozchode

Ahojte, veľmi v skratke, už dlho sme žili s ex zle, nešťastný život a naťahovalo sa to iba preto, lebo vo vzťahu bol môj syn z prvého vzťahu. Konečne som 2rokoch odišla, prázdniny fungujeme tak, že syn je častejšie u ex (berie ho ako otca a ja tiež, lebo sme tak žili odkedy bol bábätko) keďže ja som cez týždeň v práci a má tam všetkých kamarátov. Chcela som, aby bola ore neho zmena čo najmenšia a najviac prijateľná. Od septembra už chcem, aby chodil max na 2 víkendy v mesiaci, nech máme svoj život a normálny režim. Viem, že je to pre syna nová situácia, ale vždy ako má ísť somnou, je to o tom istom.. Chce byť tam, lebo je s kamošmi, snaží sa odďalovať odchod (tj má ísť štvrťrok ráno, vyjednáva aby išiel aspoň večer a pod.). Neustály kolotoč a ja sa to snažím chápať, spracovať v sebe a nenechať sa vytočiť, ale absolútne sa mi nedarí. Lebo sa s ním nedá normálne rozprávať, stále má na všetko argumenty. Má 9. Vždy mi rupnú nervy a s krikom už len poviem, že sa už na túto tému viac nemienim dokola baviť. Nechcem to tak, naozaj by som s ním chcela prebrať veci v kľude, ale on je povaha, kedy si ide len svoje jedno a to isté dokola. Potom mám výčitky a je mi to ľúto. Pocity sú asi prirodzené, ale ja som vnútorné naozaj šťastná, že som po rokoch odišla od človeka, kde som bola klamaná, podvadzaná a zhnusil sa mi. No synove pocity ma trápia a ubližujú mi.

Neviem vlastne čo od diskusie čakám, asi to len muselo ísť zo mňa von 😥
Tak možno uvítam, nejaké vaše skúseností, keď ste prežívali niečo podobné.