Ahojte žienky,
chcela by som sa touto cestou vyrozpravat lebo naozaj neviem ako dalej, mozno ma budete po precitani brat za usmrkanu citlivku ale fakt si neviem pomoct. Ide o to ze ja a manzel pochadzame kazdy z ineho mesta vzdialenych od seba asi 200 km,sme spoluz uz 5 rokov, ked sme sa dali dokopy manzel sa prestahoval do mojho mesta, k nam (resp. k mojim rodicom do dvojgen.domu), povodne sme mali v plane prerobit si poschodie u nasich a ostat tam byvat,obaja sme pracovali, lenze po case sme zistili byvanie s nasimi je vylucene (hadky, staranie sa do nas a pod.), tak sme zacali hladat nieco v meste al. okolí bud nejaky starsi dom alebo byt , lenze ak by sme chceli vlastne byvanie museli by sme sa nehorazne zadlzit (kupa pozemku, stavba a pod.), tak nam svokra ponukla v rodnom meste manzela 3- izbovy byt, ktory ona zdedila po svojej mame, najskor sme mali v plane ten byt predat a kupit nieco v mojom meste lenze manzel pochadza z vychodu z maleho mestecka a tam by sme ho predali velmi lacno. tak sme sa pocase rozhodli ze sa don prestahujeme a pomaly si ho prerobime, nasi z toho boli samozrejme nestastni (ešte stale aj su), ale my sme si postavili hlavu ze pojdeme proste do vlastneho aj ked 200 km daleko. Vedela som ze mi budu nasi,sestra, kamosi aj moje mesto chybat ale vidina niecoho vlastneho bola silnejsia. Medzitym som otehotnela (teraz som v 4 mesiaci). Musim priznat ze som bola vzdy dost naviazana na nasich, s oboma mam dobry vztah. Zo zaciatku som odlucenie a stahovanie brala OK, tesila som sa na novy zivot,lenze po dvoch mesiacoch stravenych v cudzom meste ešte k tomu v byte (cely zivot som vyrastala v luxusnej casti mesta kde boli len domy a krasne zahradky), sa mi zacalo strasne ale strasne cniet za domovom, odkedy sme prestahovani bola som doma 2-krat a zakazdym som odtial isla z placom. Najhorsie je ze manzel zacal chodit na tyzdnovky a ked odide a ostanem tu v byte sama vtedy na mna vsetko dolahne (mozno aj tehotenske hormony) a preplacem aj pol dna, najradsej by som sadla na prvy vlak a utekala domov. Ano mam tu svokru, svokra aj švagrinu s ktorymi si rozumiem velmi dobre ale, svokra nie je mama, svokor nie je otec, svagrina nei je sestra.Ked som manzelovi naznacila ci by sme sa po case nevratili naspat nechce velmi o tom pocut, vraj ked sme sa uz po dlhom vahani, uvazovani a spekulovani rozhodli byvat tu tak budem tu, on sa vraj uz isto nevrati. Povedal ze ked sa budem chciet vratit tak mozem ale on sa vraj uz vratit nechce a myslienka ze by sme sa mali rozviest a boli od seba je pre mna neznesitelna, manzela milujem, neviem si predstavit ze by sme spolu neboli ešte aj teraz ked cakame nase prve dieta..Co by ste robili na mojom mieste? som v situacii kedy bud budem plakat za rodinou a domovom alebo za milovanym manzelom.
TO robia tie tehotenske hormony jednoznacne 🙂 aj ja som stale plakala ked som bola tehotna 🙂 Neboj treba do porodu a potom sa vsetko zmeni nebudes mat cas nad takymi vecami rozmyslat🙂 Budes sa na 120% venovat babatku a rodinke aby vsetko fungovalo ako ma. Je jedno, kde ste hlavne, ze ste s manzelom spolu a lubite sa tesite sa na drobca. Sustred sa len na babo to, ze places citi...musis sa tesit a vsetko pripravovat a skreckovat na jeho prichod. Zvyknes si a bude to tvoj domov teda vaaas domov🙂 Rodicov budete urcite chodit pozerat pravidelne aj oni vas a 200km nie je tragedia da ca to casto 🙂 Kebyze byvas nejakom velkom meste ako napr. Londyn tak pokial by si presla z jednej strany na druhu tiez by to tak dlho trvalo ako ist za vasimi 200km. Nebooooj ked porodis a tie hormony opadnu tak sa budes na tom smiat ako si mohla pre to plakat 🙂
Simonka,rozhodli ste sa,ze odidete byvat prec od rodicov spolocne,rozhodli ste sa,ze budete zit sami,spolu s manzelom,s babatkom.Lubite sa.Tak si za tym stoj.Chystaj sa na babatko,zavolaj mame ako sa ma ,ked ti chyba,chodte na vikend na navstevu ak budete chciet,zutulnite si domcek,zahradku pomaly a postupne a teste sa,ze ste rodina,lebo uz budete rodina.. posad sa v novom dome a premyslaj ako si vylepsite byvanie,trebars aj sprostou kvetinou,venuj sa muzovi a pripravuj na dieta.
@denisa098 ja by som rada lenze, nebyvame v dome ale byte, aj ked casom mame v plane stavat, ja som odmalicka nenavidela sidliska a vzdy som hovorievala ze na sidlisku nikdy byvat nebudem a aha kde som skoncila (ano viem ze to znie rozmaznane ), navyse je to male mesto kde nic nie je, ani kino ani divadlo nic,a velmi malo pracovnych prilezitosti, ja som vyrastala vo velkomeste..kde to bolo presne opacne, strasne sa bojim ze si tu nezvyknem..
@denisa098 a najviac sa bojim ze manzela raz prestane bavit to moje fnukanie a zbali mi kufre a posadi ma na vlak domov.
Neboj narodi sa male zacnes kocikovat a potom chodit na ihriska a hned budes mat spolocnost mamiciek.mi sme sa tiez odstahovali s dcerkou za muzom do nemecka rok som bola nestastna a teraz uz je to supet mame kamaratov dcera uz vie nemecky takze uz nema problem hrat sa na ihrisku s detmi.drzim palce len treba vydr zat.
Ale budes mat babatko Simonka,a stavim sa ze ti je do revu z tych hormonov🙂.Zacni skreckovat tu detsku vybavu.. ked si nezvyknete po case si postavite dom..
Riesenie je ,kym je manzel na sluzobke chod k rodicom ...preco si sama doma ...a ked pride babatko ti to uz nebude tak luto...
@simona1910 a manzel musi tvoj stav tolerovat ...to akoze ta pobali a posadi do vlaku ...tych vykyvov este bude a ked sa narodi drobca a budes nevyspata ,to nech sa este tesi na tvoje nalady...
@aristka a vedela by si mi aj poradit co s PN-kou mam totiz rizikove a gynekolog ma chce nechat az do porodu doma, adresu na PN mam uvedenu tu kde byvame teraz..bojim sa kontroly
Nemali ste sa viazať na to, ze si vás niekto nasťahuje do domu, alebo vám dá byt a dumat, ktoré mesto je akuratnejsie. Kto bude pri rodičoch a kto nie. Mohli ste sa zobrať do iného mesta, prenajať byt, alebo zobrať hypo na byt. Nikde nie je napísané, ze by ste v ňom boli naveky. Postupne by ste sa zmohli na dom a možno nie. Netreba čakať bývanie od rodiny a potom ešte nariekať. Keby vám nedal nikto ani cent či meter štvorcový, čo by si potom robila, ťažko povedať. Keď už si kde si, môžeš chodiť veľa von a spoznávať ľudí, tehulky na cvičení a pod, vytvor si tam domov pre svoju rodinu. Bude to domov pre tvoje dieťa, nie cudzie mesto. Iste ma svoje pekne kúty, kaviarnicky, okolie....
no podla mna treba najprv rozmyslat ze co a ako nie najprv spravim a potom zacinam mysliet
@simona1910 tak to je zapekla situacia ...sama doma a len vychadzky ...
Jedine ist domov k rodicom ,prezit tam tehu a muz nech chodi za tebou ...zmena ,kde budes na pn sa da urobit ...
to ti chýba domov, kde ťa matka komandovala, robila na teba psychický nátlak kvôli odchodu? Veď si v novom meste koľko? 1,5 mesiaca? veď si mu ani šancu nedala a načo sú ti teraz divadlá, kiná, keď si PN? No chudák tvoj muž, najprv 5 rokov nervy u svokry, teraz konečne vo svojom a zase scény doma
necakala som ze to budem takto prezivat, keby bol aspon manzel denne pri mne lenze, skomplikovala sa mu sitiacia s pracou a musel zacat chodit na tyzdnovky..obcas 10 dnovky, a to je pre mna strasne, s mamou sme sa poslednu dobu doma len hadali tak to stahovanie prislo aj vhod a tesila som sa ze budem mat klud..lenze vsetko teraz obratilo..kiez by som vedela nejak manzela presvedcit aby sme sa po nejakom case vratili, uz len koli práci ktorej je tu malo a v mojom meste dostatok..
@moni244 tu nejde len o matku, chyba mi to mesto, kamarati, to prostredie, a ziadne sceny manzelovi nerobim, neplacem pred nim ani nic..snazim sa vacsinou pred nim tvarit akokeby nic
@simona1910 a to ťa nenapadlo, že ti to bude chýbať pred sťahovaním?
@moni244 nie pretoze ked sme sa stahovali, manzel tu mal vybavenu pracu tak ze by bol kazdy den doma, lenze to sa skomplikovalo a teraz je nuteny chodit stale prec a ja som tu ostala sama, ked sme sa stahovali manzelova rodina mi slubovala ze ma bude chodit nastevovat pomahat mi a tak, to sa takisto nedeje, kedze som ešte k tomu na PN nemozem ani nikam chodit len som zavreta v trojizbovom byte na skaredom sidlisku..
potrebuješ spoločnosť, napr kamošku, pozvi sestru na víkend, urobte si plán, čo budete spolu robiť, len ta PN ka je obmedzujuca, nemáš to lahké. Ale ked sa babo narodí, začneš chodiť von a stretneš dalšie mamičky s kočíkom, časom sa začnete stretávať, aj s detmi na ihrisku, nadviažeš nové priatelstvá, budeš mať nové kamošky
Ja som raz v podobnej depke pozvala staré kamošky, ktoré sa nestretávajú pozvala k sebe na "oslavu MDŽ " nasmiali sme sa a urobili sme z toho tradíciu.
Povedali sme si: Nikto nás nemá rád tak, ako by sme sa mali mať rady my samé.
@simona1910 3-izbový byt? veď si písala, že máte krásny 4 izbový byt, hm. Si moc náročná, chceš mať všetko len podľa seba, nechceš sa prispôsobovať, tak si nemala súhlasiť s odchodom a radšej ste sa mohli zadĺžiť a kúpiť byt v tvojom meste, čo teraz očakávaš od manžela? že po tom, čo bol 5 rokov u vás doma, teraz je nachvíľu vo svojom meste a zase sa má sťahovať?
@simona1910 a to nemas ani vychadzky?
@moni244 nemala som suhlasit lenze manzel mi nenapadne naznacil:bud stahovanie alebo rozvod
Doma je zle lebo ste sa hadali 200 km od mami je zle lebo zas ti chyba ajaj co vlastne chces? Ani to ani to? Mas uz svoju rodinu muza dieta na ceste a ty riesis toto chod na navstevu ku svokre zavolaj mame cez skype najdi si kamaratky strikuj ved si PN chystaj vybavicku upratuj citaj rob vsetko co ta bavi lebo pride dieta a cas nebude na nic ani na to rozmyslanie ako si daleko
@zooeynka vies ono to malo byt povodne vsetko inak, manzel mal pracovat tu, cize byt denne doma, ja som nemala byt na PN, lenze nastali komplikacie a lekar ma musel vypisat, manzelova rodina ktora mi naslubovala ze ked manzel odide na tyzdnovku budu stale pri mne aby som sa necitila sama tu bola tak raz..atd
@simona1910 vzťahy sú o tom, že treba robiť kompromis, mali ste začať niekde spolu na pol ceste k obom rodinám
@simona1910 ako že si nerátala s PN? veď si písala, že máš rizikové tehotenstvo ešte pred sťahovaním
@simona1910 inak je tu kvantum skupin roznej kreativnej tvorby ,hackovania ...co tak to vyuzit a urobit si troska hademade tvorby ...zabavis sa ,naucis nove veci a mozes si porobit nieco pre drobceka ...
ja by som na tvojom mieste dospela a venovala sa svojej rodine, ktorú tvoríte s mužom a bábom na ceste