Ťažká rodinná situácia
Dievčatá chcela by som reálnu skúsenost. S manželom som 16 rokov, máme syna tento rok nastupuje do 1. roč zákl školy., žiaľ vážne mi ochorel jeden s rodičov čiže v blízkej budúcnosti predpokladám ze bude ten druhy potrebovať pomoc so starostlivosťou. Problém je v tom ze už dlhodobo od narodenia syna môj vzťah je nefunkčný. V mužovi nemám žiadnu oporu, ten všetok svoj voľný čas trávi za mobilom, na pive s kamarátmi, alebo cvičením. Som s nim už len kvôli finančnej stránke a tomu ze syn je na neho extrémne naviazany. V domácnosti mi maximálne pomôže tým ze s malým niekam vybehne alebo urobí nákup. A teraz k pointe. Keďže má čaká extrémne náročné obdobie lebo s rodičmi som si dosť blízka, zvažujem ze by som sa s ním rozišla. Mam pocit ze ma psychicky extrémne vyčerpáva no napriek všetkému ho mam stále rada avšak tie očakávania ma ničia som nervózna a unavená z tolkeho nezáujmu. Viem ze budem potrebovať všetku energiu ktorá mi zostane na pre mňa podstatnejšie veci a nie ju neustále investovať do disfunkcneho vzťahu a trpieť. Ma niekto reálnu skúsenosť s takouto situáciou? Obávam sa ze ak sa s ním rozidem bude trpieť nás syn čakajú ho zmeny nový kolektív atď, ja budem hlavou inde kvôli rodičom.... atď ak sa s ním nerozidem skoncim na psychiatrii lebo oporu v ňom vôbec nemám v kuse ma len tak.nahneva ze mi až zle príde.... dá sa to zvládnuť ak by som to ukončila? zvládol to niekto? Zvládne to moje dieťa?
@tosomja tá rodina je podľa opisu už rozbitá.
Ak si v dysfunkčnom vzťahu, tak to rieš. Ale nie kvôli situácii s rodičmi. Sprav to kvôli sebe.
Ako dieťa, ktoré celý život vyrastalo s rodičmi, ktorí nemali dobrý vzťah ti poviem, že to dieťa to vníma, aj keď sa to snažíš skrývať. Radšej rozvedení rodičia, ktorí budú časom takto spokojnejší, ako sa na nich pozerať, ako zahadzujú svoje šťastie, lebo chcú udržať manželstvo kvôli deťom.
ako pise jana0215 a este ak chces pomoct rodicom tak skus sa k nim nastahovat s tym, ze sa o nich budes starat, mozno odluka od manzela ho nakopne a zacne s spravat ina, znova si ta vazit a zaujimat sa o teba
@kacena4 k tomu nedôjde. Rodiča mam chorého už viac ako rok. Za ten čas sa ma ani raz neopytal ci nepotrebujem pomoct ako sa cítim. Rodicia sú dôchodcovia majú RD, chodím pomáhať len ja sama. Zvažovala som to lenže syn má školu 10 min od nášho bytu rodicia žijú mimo mesto cca 1 hod. Druhý problém je ze ked ma oziare nemal by byt v kontakte s malými deťmi. Rovnako by som chcela syna o budúcna ušetriť aby nevidel ako sa jeho stary rodič trápi.
@jana0215 zaujímala ma reálna situácia práve kvôli tomu ze sa obávam ci zvládnem rozchod a zároveň chorobu rodiča sama tak aby sa to nedotklo syna. Ak by som bola sama skončila by som to hneď. Kvôli synovi váham. Ci nepockat a nechať také tazke rozhodnutia keď bude po všetkom. Len keď prídem domov praca-syn-nemocnica a manžel odíde na pivo alebo cvičiť a na mne ostane príprava večere a starostlivosť o syna a domacnost ide ma roztrhnúť od zlosti a toho ako mi to "lame" srdce. Zatiaľ je rodič relatívne OK tak sa držím aj ja ale stále keď sa dostanem do reality chce sa mi plakať zavrieť sa a na všetko sa .... tak si neviem predstaviť co bude ak bude horšie nechcem aby sa syn trápil a neviem ako na tom budem ja co to všetko so mnou urobí....
To presťahovanie si mohla riešiť cez letné prázdniny.aby ten 1. Ročník už mal syn od začiatku v inom meste .Rodičia budú tu opateru potrebovať čím ďalej tým viac.ak si na to sama bez súrodencov tak ti rovno napíšem.ze to nedáš.Nedas to behanie hore dolu a dve domacnosti.Ako tvoja práca? Na tvojom mieste sa porozprávam s mužom a zrejme sa odstahujem.Vybav si opatrovateľský na rodičov.zas tak málo peňazí to nie je.Muz môže za vami resp.za synom prísť hocikedy.min.cez víkendy to mu aj jasné povedz.ale asi uprednostní kamarátov .to už je na ňom.Ale rozvod oficiálne by som ešte neriešila.situacia sa bude vyvíjať.
@janinah nemôžem sa vzdať práce to by som finančné nedala mam hypo na sebe, malé dieťa 😒 ale šéfa mam ok môžem mať aj HO. Myslíš ze dieťa zvládne psychicky to co sa bude okolo neho diať? Nedrzat ho od toho ďalej? Rodicia žijú na dedine a najbližšie mesto v okolí je to moje. Obávam sa že ak by manžel zistil ze by som chcela dieťa nasťahovať ku chorému rodičovi vzal by mi ho .... to viem určite.
@tosomja čítaš s porozumením?
Urob to, čo ťa urobí šťastnou. Keď budeš šťastná a spokojná ty, bude aj tvoje dieťa.
Nemôžeš všetko vyriešiť hneď...
V prvom rade skús žiť najprv svoj život bez očakávaní od muža. Tak ti bude ľahšie, nebudeš nič čakať, tak nebudeš nahnevaná a sklamaná, že nepomôže.
Ber to,čo dáva. Hoci sú to len financie.
Všetko sa vykryštalizuje. Možno sa časom rozídete .
Keď o tom budeš 100 percentne presvedčená.
Teraz kráčaj krok po kroku a rieš pomaly problémy, ktoré prídu.
Bude to ťažké a musíš fungovať kvôli synovi,kvôli rodičom aj kvôli sebe. Drž sa.
@katarinka89 áno čítam. Aj že dieťa je na muža naviazané.
Dieťa to psychicky zvládne.ak to zvládneš ty.Dieta netreba držať bokom od rodiny a malo by vedieť čo je to staroba a choroba.samozrejme priamo pri umieraní by nemalo byť .Ešte mi napadlo porozprávať s mužom.ze trebárs budeš tri dni v kuse u rodičov a štyri dni doma a samozrejme tie tri dni sa musí oň plnohodnotné postarať o dieťa aj o domácnosť.navarit.vyprat.upratat...
@janinah vidíš a to ma ze absolútne nenapadlo asi preto ze doteraz som vždy všetko čo sa týkalo syna riešila ja. Asi to sprvu urobím takto a uvidím ako sa to vykrystalizuje. Syn to lepšie bude chápať a možno si aj na to zvykne. Ako verím ze ta hnusná choroba nám dá ešte pár rokov...
Syn je na muza extremne naviazany. No tak to asi maju pekny vztah, aj ked teda pochybujem, skor syn za muzom ide lebo mu je vzacna kazda chvilka ked na neho vobec pozrie... ked len cumi do mobilu, chodi cvicit a na pivo, nepostrehla som ze by mal nejaku super aktivitu so synom ale o to nejde...
Muza by som postavila pred hotovu vec. Najblizsie obdobie to bude takto, z prace idem k rodicom, syna vyzdvihnes ty, urobis s nim ulohy, obehnete kruzky, veceru budete mat nachystanu, ja rano idem do prace od rodicov... atd atd, rozpisat mu vzdy dopredu nasledujuce dni. Mozno sa chyti a zacne makat, to ze sa neopytal ci nepotrebujes pomoct neznamena ze nepomoze. Len to jasne formuluj.
A ak uvidis ze je naozaj nepouzitelny a posle ta s tym niekam tak potom mozes pouzit nejaky plan "B" ... svokrovci? opatrovatelka? atd atd.
A ešte... mne ochoreli na rakovinu obidvaja rodicia ked mala dcera 3 roky, a musela som aj s nou fungovat v dvoch domacnostiach 70km od seba. Dieta to zvladlo uplne v pohode. Dokonca ako na objednavku prespalo pol dňa keď mi jeden z rodičov doma nahle zomrel (už sme to aj čakali) a museli sme vybavovať kopec veci okolo toho. Deti tak nejako vycitia čo sa deje a podla toho sa aj spravaju.
Muz bol sice opora ale charakter jeho prace bol taky ze nemohol pomahat s dcerou ked bolo treba, len obcas.
A čo tak vziat rodičov k sebe alebo im zabezpečiť opatrovateľku vermi časom to sama určite nedáš a máš predsa syna a manžela
@autorka Chápem. Tak potom sa na to pozrime inak. Dajme syna z rovnice či ukončiť vzťah preč. Bude sa ti lepšie zvládať choroba rodiča a jeho prípadná smrť lepšie, keď budeš sama, alebo keď sa budeš musieť ešte aj doma starať o chlapa, ktorý ti podľa toho čo píšeš nie len za to nestojí, ale sám to ani neocení a je teda skôr na príťaž (aj psychickú)?
Ak sa rozídete, dostaneš sa do existenčnej krízy? Písala si, že si s ním stále najmä kvôli synovi a financiám. Budeš mať kam ísť a z čoho platiť náklady popri tom, ako budeš pomáhať rodičom? Budeš sa vedieť sama postarať o syna popri tom, ako sa budeš starať o chorého rodiča? Ak sa rozídete, bude muž ochotný brať si syna na víkendy, prípadne aspoň každý druhý? Striedavá starostlivosť?
Ono je pekné, že sa chceš o rodičov postarať, len aby si si na seba toho nenaložila viac ako zvládneš. Porozmýšlala by som o možnosti opatrovateľky, prípadne v najhoršom prípade, ak už bude s rodičom veľmi zle, nad nejakým zariadením, kde ho doopatrujú. V tomto musíš myslieť na syna, hlavne ak zostanete sami dvaja. Aby nebol odstrčený na druhú koľaj, lebo sa bude treba starať o rodičov.
Je strašne veľa otázok, ktoré by si si mala položiť a skúsiť na ne zodpovedať. Hlavne nič nerieš za horúca. Poriadne si svoju situáciu premysli. Ono či už v tom vzťahu zotrváš o pol roka, rok dlhšie, je v momentálnej situácii asi jedno a potrebuješ si hlavne upratať svoje priority. Aj keď ja sa čudujem, že si neodišla už dávno, keď syn má 7 a od jeho narodenia to nie je ok..
Každopádne, je pred tebou pravdepodobne veľmi náročné obdobie. Treba sa s ním popasovať a verím, že sa ti podarí nájsť čo najlepšie riešenia pre všetkých. Držím palce. 🤞
nezvladnes, riesit obe veci naraz. Moja skusenost - starostlivost o rodica je psychicky velmi narocna, syn bude prvak- bude potrebovat pomoct a dohliadnut. Ak do toho este vlozis rozvod, tak to bude este stres navyse. Takto mozes aspon syna nechat otcovi, nech sa s nim uci, nech zisti, ze byt za mobilom nestaci , ze musi aj on nieco spravit.
Riesila by som rodicov a muza nechala mimo mojho zaujmu. Mozno mu to dojde.
Ja by som vztah teraz neriesila, zas treba si povedat co od rozchodu cakas. Budes varit menej, upratovat menej, starat sa o dieta menej? Buded mat menej prace v robote? NIE. Proste jedina zmena bude, ze muza nebudes mat na ociach, ako si “uziva”, zatial co ty lietas okolo vsetkych. Na druhu stranu budes na vsetko sama, byt single mama je narocne a nie este ked je dieta prvak a rodic ma vaznu chorobu a zije hodinu od teba. Nieco sa pokazi, budes riesit sama. Aj tie “chlapske” veci.
A ver mi, ze v hlave ti pojde to, ze volakde si tvoj ex sedi na pive a ty makas, ze to je nespravodlive atd. Nedajboze sa este muz zacne “pretekat” s tebou, kto je lepsi rodic, kupovat si maleho darcekmi a ty budes zla mama, co je furt nervozna zo vsetkeho.
Cize ja by som rozchod neriesila teraz vobec, budes toho mat aj bez toho rozchodu vela.
Ale ked ti muž s ničim nepomôže a chce zobrat syna, ak ho daš k rodičom, ma velku vyjednavaciu poziciu.To ty by si mala určovat pravidla - maš na starosti domacnost, prvaka s kt.sa treba učit, chorych rodičov na rakovinu zrejme, čo je mega zahul a on tebe diktuje podmienky? Tak sa ho spytaj v čom pomaha, či by nebolo lepšie, keby sa odsťahoval - čo ti povie
To uz pomoze smrtelne choremu cloveku, ked vidi , ze manzelstvo dcery sa ruti do zahuby.
Otec dietata sa bude viacej venovat dietatu cez vikendy, zastupi teba a bude mat menej casu na kamaratov.
@luckynat presne si to vystihla 🙂 prečo chcem od neho teraz odísť a aj čoho sa obávam žeby sa stalo keď odídem. Ale ze uplne presne. Normálne sa uz hnevám aj na samu seba ..... ze sa neviem s tým už rok vysporiadať.... myslela som ze ak by som bola nútená sa s tým vyrovnať konečne by to aj ta moja hlava dáko pochopila..... ale asi blbosť a blbý čas na to. Len keby dal niekto návod ako to urobiť aby mi to bolo skutocne jedno lebo zjavne patrím k tým ľuďom ktorí ked na nich iný kaslu sa ešte poďakuju a dobreze sa im zato do zadku nestricia.....
Mne ako najrozumnejšie a najlepšie riešenie príde aby si manželovi dala na javo že je čas kedy musí začať makať aj on či chce alebo nie...keď potrebuješ ostať u rodičov a pomôcť im tak on musí prevziať 100% starostlivosť o syna (píšeš že syn je na neho naviazaný to znamená že otec dobrý je, tie 2-3 dni v týždni to zvládnu keď bude treba). Možno sa nakoniec manžel nakopne keď bude musieť a začnú byť veci aj ináč.
Do budúcnosti by som zvážila aj niaku opatrovateľku (aspoň 3-4 krát v týždni na pár hodín), nedá sa fungovať medzi dvoma domácnosťami non-stop. Aj tebe sa úľavy keď budeš mať niaky čas na vyše pre seba.
Ak financie pustia tak možno rodičom zariadiť obedy ktoré by im vozili domov, mnohé mestá/dediny také služby ponúkajú. Zariadiť im 1 mesačne pani na upratovanie ak už nevládzu.
A čo s manželstvom ďalej? Buď pôjdete od seba alebo sa pokúsite nájsť si k sebe znova cestu. Možno by za vyskúšanie stala niaka poradňa ktorá by u vás nakopla komunikáciu a dala priestor pochopiť jeden druhého.
Ak je to takto, tak sa určite presťahuj k rodičom. Potrebujú ťa a vzťah je už aj tak ukončený. Ideálne čím skôr, aby dieťa nemenilo školu.
To naozaj chces rozbiť rodinu pre rodičov? Nedá sa pomáhať tak, že nevezmes dieťaťu otca?
Ale áno, dá sa to zvládnuť. Aj dieťa si na všetko zvykne.