Ťažká komunikácia s mamou.
Mate aj vy taku mamu, ktora si o sebe mysli, ze ma patent na rozum, vsetko vie najlepsie a ostatni su svojimi predstavami trapni? Moja taka je. General, ktory rad rozkazuje a vsetko musi byt podla nej.
Teraz opat urobila nieco, co sa absolutne nezhoduje s mojimi predstavami. Tyka sa to mna, mojej rodiny. Neopytala sa, nekonzultovala to, proste jednoducho poza moj chrbat...dva dni mam bolesti zaludka, co sa jej chystam volat a povedat jej, ze to takto nechcem a chcem si to urobit po svojom (asi to tak bude, ze mam strach z vlastnej mamy). Na 100% jej reakcia bude, ze bude urazena, bude hovorit, ze to tak my byt, lebo sa to tak robi. Ja skoncim ako ta najnevdacnejsia dcera, hodi mi s telefonom a nakoniec mi bude sestra vyvolavat, aby som JA zavolala mame a ospravedlnila sa...uprimne, uz nevladzem. Ten vztah s matkou je tak vycerpavajuci...neviem byt pri nej normalna, uvolnena, vzdy v strehu, davam si pozor doslova na kazde slovo, pretoze ona tak chyta za slovicka...pol roka sa tvari v pohode a ked pride vhodna chvila (v jej pripade nejaka hadka), vykrici cloveku veci z pred dvoch rokov.
Neda sa obmedzit kontaky, pretoze byva 5 km od nas. Na toto asi ani rada neexistuje, pretoze vzdy je ona ta obet, ktora chce dobre, a my si nic nevazime. Strasne ma to stve. Mam 30 rokov a dovolim jej, aby mi riadila zivot.
Len som sa potrebovala vyrozpravat....
Aj ja mam taku mamu (a mozno aj moja dcera by tvrdila nieco podobne😀). Ale ak mas 30 a ak tomu dobre rozumiem, tak uz mas svoju rodinu, tak je najvyssi cas naucit sa byt asertivna. Musis sa obrnit, naucit sa povedat nie, ale chce to trening. Ina moznost asi neexistuje, teda pokial nechces uplne prerusit kontakt.
Tvoja matka je pravdepodobne manipulatorka, takze sa skus zariadit podla toho. A fakt je ten, ze spravanie inych nezmenis, mozes zmenit len svoje spravanie.
Pises o mojej? Tiez som toto dlllho trpela. Byva odo mna 10 minut chodze aj tak som kontakt zrusila. Bohuzial, mam 40 a zivot si nenecham dirigovat od jesitnej zenskej, ako zostala na dochodku je este horsia. Segra to ukoncila este skor. Nekontaktujem, vyhybam sa telefonatom, navstevam a mam klud. Ziadne stresy zo sms "pridi!" Ked chce nech pride ona a na to je moc leniva😜
Neviem koľko máš rokov, predpokladám, že si dospelá ...kontakt sa dá obmedziť aj keby bývala hneď v susedstve.
Ak nechceš prisť o zdravie a rozum tak to rýchlo urob,
Moja taka je. Byva však 350 km od nás. Vždy keď tam ideme som napnuta ako struna. Viem si to predstaviť. Nezverujem sa jej s ničím už, lebo to obrátila vždy proti mne. Zavolám základné info a čau. Mam z nej tiež stres a nervy. Smutné veľmi. Nedok
Nedokážem jej niektoré veci vnútorne odpustiť. Ma veľmi ťažkú povahu.
Ja mam mamu rovnaku s tym, ze okato uprednostnuje este aj moju sestru, ja som vzdy bola neschopna, vzdy za vsetko zle vinna a aj teraz v mojich 45 rokoch by mi rada davala prednasky a riadila ma...ja som to stopla davno...obmedzila som kontakt, istu dobu pre mna neexistovala...a to bolo to nahlepsie obdobie...teraz s nou, po otcovej smrti, komunikujem len o tom najdolezitejsom o tom potrebnom a aj to len sporadicky a ked sklzne do toho svojho, tak to stopnem...mne v tom pomohol manzel, velmi ma v tom podporoval, v tom case bol mobil este "zazrakom", takze dvihal telefony len on a jednoducho jej povedal, ze nie som doma alebo, ze zrovna nemozem...drz sa, je to strasne mat takuto matku, ale dx sa z toho von...a to obmedzenim kontaktu, jednoducho jej nezodvihni a zrus navstevy...
Asi polka rodicov je taka, bohuzial... No ja byt tebov naberiem posledne kusky odvahy a poviem jej co citim a ako to vnimam, ze ta to nici a ze to musi prestat a ze nech sa neuraza atd, ze to myslis proste dobre..
Da sa s tym nieco urobit a to to, ze jej povies “nie”.
Dakujem, nechcem. Urobim to mojom.
Aj ked ti bude sestra volat, ze ju mama bombarduje telefonatmi, tak povies, ze ti je to luto, ale ze to nezmenis.
Prvy krok je najtazsi. Ides na nezname uzemie, mas strach.
S kazdym dalsim krokom je to “nie” coraz lahsie. Lebo ten strach bol hlavne z veci, ktore si len nejasne tusila. A taky nejasny strach je najhorsi. (Menej sa bojis, ked zviera vidis, ako ked ho pocujes len vrcat a nevidis ho, nevies, co to je a odkial a kedy to po tebe skoci).
Proste bud mila, ale neoblomna. Vysvetluj, ak to pojde a mama bude pocuvat, ale neospravedlnuj sa (to je dolezite, ty sa nemas preco ospravedlnovat, ze chces nieco inak).
Ak to nepojde, nechaj tak. Niekedy treba cas.
Stanu sa ale potom dve veci.
Pomozes tym svojej sestre:
Mama ta zacne ignorovat (dokonca ju mozes “stratit”) a just bude ukazovat, co vsetko si mohla mat tym, ze to bude robit pre tvoju sestru. Aby si pochopila, aka si nevdacnica a tak ti treba. A ze ked sa pokoris, tak ta mozno vezme este na milost.
Ublizis svojej sestre:
Mama sa presmeruje iba na nu a bude dirigovat zivot iba jej. Mozno o to intenzivnejsie, ze ju bude chciet mat viac pod kontrolou, aby jej neunikla ako ty.
Tu je ale mala moznost pozitiva, ze teba pre tvoje “nie, dakujem” zacne naopak respektovat.
Ale to ta sestra asi znenavidi, lebo ak nastane prave takato situacia (ze mama pochopi, ze nic nezmoze a zacne ta respektovat, ale bude si to kompenzovat na tvojej sestre) a bude trvat par rokov, tak ona bude vidiet len to, ze u teba mama urobi tak ako si ty povies, zatial co ona musi skakat poslusne ako psik, inak ma od nej len problemy.
Ibaze len dobre rozhodnutia neexistuju. Vzdy si musime vybrat.
nepíšeš nič o tom, čo urobila, čo zariadila, ale ako píšu baby nado mnou, proste treba povedať:
mamička moja veľmi si vážim, že sa mi snažíš pomôcť, ale deti sa musia naučiť rozhodovať a narábať so svojim životom samé, lebo ak sa nenaučia žiť svoj život podľa svojho, ale žijú ho podľa rád rodičov a rodičia sa pominú, tak si deti nevedia so životom poradiť. A to nie je dobré. Povedz mame, že si ideš robiť podľa svojho a ak sa zmýliš a budeš mať pocit, že potrebuješ jej radu, proste za ňou prídeš a poradíš sa. Ale zas sa rozhodneš, či budeš chcieť prijať jej rady, alebo nie.
A sestre jednoducho povedz, že si dospelá žena, ktorá má právo si riadiť svoj život podľa svojho a ak sa jej páči to, že žije život podľa vašej mamy, nech si uvedomí, že raz tu matka nebude a ona sa nenaučí, robiť vlastné rozhodnutia a tiež sa nenaučí žiť život, ktorý nie je nadiktovaný iným človekom a potom sa jej ten život bude veľmi ťažko žiť.
He, aj moja mamina ma patent na rozum a je general, ale ma smolu, lebo rovnaky patent mam aj ja :D A napriek tomu mame dobry vztah, stretavame sa a ani sa nepozabijame :D Za tie roky som sa uz naucila byt imunna na "dobre odporucania" a vycitky, co sa tyka mojej osoby, teraz sa obcas dostaneme do kolizie, ohladom niecoho, co sa tyka mojich deti. Ale tak tam zase ja nepopustim a bud sa prisposobi alebo ma smolu. Ale teda snazim sa "nevzrusovat" kvoli tomu a riesit to vecne, bez zbytocnych hadok a urazania sa..
A čo to spravila?
dakujem za kazdy prispevok...nie je podstatne, co urobila. Nic strasne ani odsudeniahodne...ale rozhoduje o ludoch bez ludi a mysli si, ze vsetci sa jej nazorom podriadia.
Ale ono to podstatné je. Na základe čoho tvrdíš že je generál a má patent na rozum? Veď nemusíš uvádzať dopodrobna všetko čoho sa dopúšťa......stačí aspoň jeden príklad 🙂 lebo takto to vyzerá že tvrdíš: a) nič strašné nespravila b) je to také vážne že jej neviem povedať nie......
?
tak tiež moja mamka je taká v niektorých veciach, ale ja si z toho hlavu nerobím, je proste taká, že musí mať pri niektorých situáciách posledné slovo, isté veci vie len ona najlepšie a ja ju v tom nechám, vtedy je kľud, ja sa nad tým nepozastavujem už
Moja taka nieje ale tiez sa vo všetkom nezhodneme. Ale ja jej poviem ked robi nieco co sa mi nepaci. Moja to pochopi. A moja svokra? To je čisto ako tvoj pribeh. A tej mozes vysvetlovat aj tisic krat aj tak bude po svojom. A byva ani nie 2 km od nas. Nechodim tam preto často. Keby som nemala deti tak vôbec