Synček nemá rád starú mamu.
Zdravím, ani neviem ako by som začala. Jednoducho môj skoro 3r. synček nevie akceptovať moju babku(jeho prababku, 76r.) s ktorou už rok žijeme...Z finančných dôvodov sme boli nútení presťahovať sa ku mne domov, kde s ňou žijeme. Spočiatku to bolo ok, maximálne sa pozlostil, kričal na ňu ne ne ne, potom keď sa mu zmenila nálada už mu rázom nevadila, no akonáhle dorastal, naučil sa rozprávať, kričí, bije ju, nedovolí jej sedieť pri televízore, jesť s nami obed, ale taktiež je to otázka nálady, ale väčšinou je na ňu zlý..Kde je chyba? Vo mne? Môj otec, ktorý býva na druhom poschodí je už z toho na prášky, babka už len na to že ja idem od vás preč už, alebo zomriem a máte pokoj...Z tých rečí má ide poraziť 😖 Najlepšie by bolo odísť od nich preč, ale financie nedovoľujú. Preto zvažujem nad nejakou psychologičkou/poradkyňou? Bude vedieť takéto niečo riešiť? Ďakujem.
3 roky je dost na to aby to pochopil...ked bude mat 6,ako bude reagovat?
@alzbetka71 uf tak to ma nenapadlo 😳 ako to isté má aj napadlo že mu to vrácať, lenže to nezabralo... veľmi dobrý nápad, snáď nebude na ňu potom žiarliť, ale tak za pokus to stojí, ďakujem 🙂
Ahoj. Mňa by zaujímalo ako na to reaguješ keď tvoje dieťa tak vystrája.
toto je velmi neprijemne pre celu rodinu, u nas prastari rodicia tiez velmi nevedeli, ako zaobchadzat s malymi detmi a opacne. Podla mna tvoja babka a tvoj syn potrebuju mediatora, mozes to byt pokojne aj ty, skus ich oboch do niecoho zapojit, mozu spolu piect, hrat nejaku hru. Tvoj syn by v nej mohol najst partacku
Vy sa k nej ako správate? Ako o nej pred ním hovoríte?
Lebo viem si úplne predstaviť ako to mrzí starkú a keď prídeš ku nej a stisnes ju aspoň ty bude vidieť, že ju máš rada. A zas asi nie je dobré že ide aj ona hneď preč lebo syn vidí že keď bude na starkú zly, starká odíde a vlastne on dosiahol čo chcel. No držím palce
Moja mala v 3 rokoch tiež pomerne búrlivé obdobie vzdoru, takže záchvaty koli tomu ako ma kto sedieť pri stole poznám.
Ja som dieťa nikdy nebila, ale dieťa musí mať určite hranice. U nás v tomto veku platilo prerušiť činnosť a poslať ju ukludnit sa do izby.
Robíš chybu už len v tom ako celú situáciu vnímaš. Nieže synček nemá rád starú mamu. Synček ma klasické obdobie vzdoru, skáče ti po hlave, ty nedokazes byť prísnejšia a zabúdas že v rodine by mala byť určitá hierarchia kde si starých ľudí vážime a deti vychovávame.
Takže nabudúce keď nemôže byť starka pri TV okamžite vypnúť a do izby. To isté so sedením pri stole. Bez obeda do izby. Keď je násilný, bije chytiť za ruku, dôrazne povedať nie a odviesť. Pri všetkom bude vrestat ako pavian, nervacit, nevšímaj si to, je to normálne a patrí to k veku. (aj ta nechuť k nejakému členovi domácnosti to malé deti občas mávajú)
V prípade ze ju bil tak počkáš kým sa ukludni a treba mu veľa vysvetlovat že ju to boli, že sa to nerobí a vezmeš ho za ruku, pôjdete sa starkej ospravedlniť, dáte jej pusu (keď nebude chcieť dáš iba ty)
Ak si si neni istá výchovou navštív psychologicku.
Keby ju syn posielal preč od stola alebo telky, tak najprv by som ho samozrejme upozornila ak by nezabralo, išiel by on. Trebárs do inej izby kým sa neukludni. Ak mu teraz neukazete hranice, tak potom to bude už len ťažšie .
Neviem prečo sa nechávame deťmi terorizovať. To už fakt ako rodič neviem presadiť poriadok?
No problem bude asi najskor v tebe ked mu toto dovolis.
Ďakujem za komentáre. Ku babke sa ja správam pekne, normálne ráno si pozdravíme, malého taktiež vediem ku slušnému správaniu ale rázom akoby mu vadilo že sa s ňou rozprávam, že sa mu chvíľku nevenujem, plánujeme čo budeme variť a tak ďalej....Zapájam ho do varenia, neraz sme spravili omeletu a pekne ku babke odniesol, ona ho chváli teší sa tlieska že aký šikovný kuchár... Malý nemá vôbec dôvod byť ku nej zlý, však viac-menej ona ma vychovala, naši boli stále v práci...a VRAJ sme my také záchvaty nemali, on si jednoducho dupne a musí byť po ňom, inak dvihnem hlas a on pustí len strašný rev, krik, aby bolo ticho aj to som skúšala že ho dať osamote, to je ešte oooooveľa horšie, keď je môj otec doma by ho najradšej dobil, iba na psychiatriu nás posiela že to nie je normálne...tak nech ma to naučí, akí boli oni na nás s bratom že sme takéto stavy nemali...neviem no ja to jednoducho vnímam ako jeho súčasť, jednoducho musí si v tej hlavičke niečo usporiadať a tie záchvaty plaču k tomu patria... či? Každý jeden človek je iný, nemôžeme očakávať, že sa budeme všetci správať ako 🐑...jeho to do 5 minút vždy prejde, aj sa pekne s ním potom porozprávam, poobjímame, pobozkáme, lenže môj oco neznesie ani minútu revu...A akosi nerozumiem tomu, že aj keď sa pekne rozprávame, aj mi sľúbil že bude dobrý na starku, že bude počúvať tak zas a znova to spraví....minule som si zažila podobné peklo, strašne ale že strašne mi začal plakať večer pred spaním počas obliekania do pyžamky, pripísala som to únave ale oco hneď z vrchu pribehol s nervami, že to nieje normálne...z malého, asi po 10 minútach úmorného plaču vyšlo, že chcel si sám obliecť pyžamko 🤦
Na toto psychologicku?? Prepáč mne to príde rozmaznané chovania ....že povedal som a bude po mojom....nie som tyran svoje dieťa nebijem....tiež sa mi páči názor gabrielkaa....
Hranice musia byt
Nechcem nikoho uraziť hovorim len svoj názor....
Mam tiez 3 rocneho syna a tiez od zaciatku nemal rad moju starku, jeho prababku. Babka je tak trochu nahluchla a rozprava dost nahlas a celkovo odmalicka sla na neho takym hrrr stylom, co syn moc nema rad. Zo zaciatku pri nej stale plakaval, neskor, ked uz zacal rozpravat, tak rozpraval, ze babka je skareda, ze ju nelubi a pod. Videla som, ako to babku zranuje a snazila som sa vzdy so synom porozpravat o tom, ze babka je uz stara, preto nosi satku na hlave, preto ma vrasky, ze nepocuje, preto krici.. ale ze ho lubi a tesi sa z neho, ze aj my babku vsetci lubime a tesime sa z toho, ze ju mame, ze babke treba pomahat lebo nevladze a pod.
Aj babke som vysvetlila, aby na neho sla pomalsie a nejako si nakoniec nasli k sebe cestu. Syn sa casto pyta k babke.
Mam trosku pocit z vas, ze synovi moc dovolujete. Jasne, moze byt trosku nervozna povaha, ale neexistuje, aby na babku vztiahol ruku. Aby male decko na kohokolvek dvihlo ruku, ze ho ide bit. Synovi treba ukazat, ze si nevymoze vzdy vsetko placom. Ze nie vzdy bude tak, ako si on povie. A ak zacne hysak, nenervacit sa vsetci okolo, lebo poznam to sama na mojom, ze ak zacneme nervacit aj my, syna to este viac nakopne a plac nema konca kraja. Proste ignoracia, dokial sa neukludni. Vysvetli to hlavne otcovi, pretoze mam pocit z tvojich riadkov, ze najma on to preziva az moc. Chapem, ze nikto nema rad revajuce decko, ale naco tie blbe poznamky okolo toho. Proste reve, vyreve sa a potom bude dobre. Hlavne neustupovat a trvat si na svojom. Trojrocne dieta je uz dost stare na to, aby dokazalo pochopit urcite suvislosti.
Mame nieco podobne. Moja babka nahluchla, cize krici. Navyse tvrda, ale zaroven laskava zena. Ale aj miestami hadava. Takze vlastne moja dcera jej robi zrkadlo. Poviem ti takto, kedze babka si uvedomila, ze moju dceru vyslovene bavi hadat sa s nou, tak sa hadaju😂 o pat minut sa mojkaju. Takze proste dve talianky. Ale uz bola raz aj naozaj neuctiva (plula) a vtedy dostala na zadok a poriadny krik. Toto ja netolerujem. Ak by na nu zdvihla ruku, bola by som velmi razna. A urobila by to len raz, alebo dvakrat. Mnohe viem, ze to odsudia, ze po zadku. Ale ja som mojej dohovarala asi 2 tyzdne, pekne vysvetlovala, hluchotu, starobu, vsetko 5x vysvetlene, tak ako je to dnes moderne, ze dohovarat donekonecna, kazde rano slubila, dnes bude uz na babku mila, a efekt ziaden. Hranice. Ale teda aj babke dohovorit, ze to je male drze dieta a o rok z toho vyrastie. Netreba to brat osobne. Ja sa nehanbim priznat si pred sebou ani inymi, ze mam dieta s ostrym jazykom. Ale odtial potial. Respektujem povahu dietata, ale na stareho cloveka sa rukou zazenie len raz. Dnes same dohovaranie detom, ja obdivujem vsetkych, ktory dokazu donekonecna len vysvetlovat.
Ahoj, od začiatku ju nemal rád? Alebo časom sa to vyvrbilo? Píšeš, že nemá rád keď sa mu nevenujem ale plánuješ s babkou. Je taký pri každom komu sa venuješ, alebo s kým sa rozprávaš? Alebo len pri nej? Inak postreh z mojej rodiny, občas malé deti nemajú radi starých ľudí. Boja sa ich, vyhýbajú sa im.
Ano si moc makka a on uz vie ze si revom presadi svoje. Aj my sme boli deti a take veci sme nerobili Lebo rodicia si nenechali skakat po hlave. Neboli sme “ lepsi “ len sme vedeli ze nema zmysel si nieco vydupavat lebo to nikam neviedlo. Vsetky deti skušaju kde su hranice. Tvoj maly žiarli na babku lebo bol zvyknuty prve 2r byvat s tebou (a jeho otcom?) musis toto chovanie zastavit co najskor. Co bude vyvadzat ked bude mat surodenca? Proste bude fo boj 5x za den 100x kym pochopi ze mu dospeli neustupia. Ziadne vyhananie babky od tv. Ty ako rodic mu musis povedat nie a nech si ide revat k sebe do izby a nech sa vrati ked sa ukludni a povie babicke -prepac. Ze bol na nu zly. Musis robit aj policajta aj sudcu a neboj sa maly Ta bude aj tak lubit. Tough love uvedom si ze to je aj pre jeho vlastne dobro. Ty ho musis naucit ze za zle chovanie pride trest. Je to tazke zit viac generacii v jednom dome. Skus chapat aj otca ze on si uz svoje deti vychoval je starsi mà hnet nervy lebo neplanoval žit s vnukom. Žial je vasa situacia aka je a nie je to idealne pre nikoho. A este je prcek zly na jeho mamu tak jasne ze nema uz moc trpezlivost . Malemu treba len opakovat dookola pravidla.
Dnes už čítam druhý príbeh kedy 3 ročny skáče máme po hlave. Baby ste normálne? Veď vy ste matky,vy máte vychovávať ich. A áno keď neposlúcha dať mu aj po riti, zobrat mu hračky, čokoľvek. Týmto vychovávate malých psychopatov. A v konecnom dôsledku bude ublizovane iba im. Pri vás sú síce stredobodom pozornosti, ale mimo domova to budú mať tieto deti veľmi ale veľmi ťažké. Pre ostatných nebudú vynicmoni ani zaujímaví ani sa okolo nič nebudú točiť tak ako vy. Treba ich na to pripravit
Raz by zasran udrel babku, alebo robil scény kvôli nej, vyháňal ju.
By videl hneď že je veľmi malý pán.
Kedysi také deti neboli 😁😂😂. Ale boli, len sa s nimy nikto neserinkal a dostali rovno po zadku. Moji rodicia tiež tvrdili že my sme také neboli, mam o dosť mladšiu sestru a tieto záchvaty si pametam...
A čo že reve? Tak sa vyreve, v tomto veku Neexistuje aby 3 ročne so mnou takto zametalo.
Keď si nevieš sama syna spacifikovat nechaj to spraviť tvojho otca.
Promiňte baby, u mne by něco malý řekl, špatně se podíval na babku nebo byl drzý, tak bych mu řekla, jestli by neposlechl, pokoj, a jestli také ne tak na zadek! Disciplina a respektování starších je u mne na 1. Místě. Moje deti vědí, že je špatně jen co se na ně podívám! Jestli bych dětem dovolila skákat každému po hlavě a vydupat si co chtějí, tak bych mohla očekávat že mě v 15cti i facku dáji a vyhodí z baraku. Ja nemám ani 30, ale byla jsem vychovaná jenom maminkou, otce jsem neměla. Vždy jsme žili skromně, ale maminka nás naučila, že čo znamená když něco není. Tady nepomůže psychologička, jen raznost a přísnost. A hlavne CHVÁLA za dobré chování! To aby si dítě uvědomilo, že v životě nezíská nic, když bude ubližovat druhým.
Já obdivuji tvého otce a babku že už dávno nevzali malého a nedali mu na zadek!
Upřímně, celá rodina trpí za toto chování, nikdo nemá klid.
Som na tvojom príspevku včera o 13:46 , ono bitka nič nerieši ale možno by malého taká jedna nečakaná po zadku od deda vratila do reality a plus by ho mohol on zvýšeným hlasom upozorniť.
Naši chlapci tiež skúšali, ale pri takýchto zachvatoch kriku , plaču a vrešťania som im povedala že kým neprestane nebudeme sa rozprávať,lebo mu vôbec nerozumiem, a ja kričať nebudem... postupne sa naučili,lebo zistili že moju pozornosť takto nezískajú. Milujem svoje deti, ale od ich malinka som vedela, že potrebujú hranice.
Nespominaš otca dieťaťa, on čo na to hovorí
Prečítaj si knihu Elena Maróthy - Šoltésova "Moje deti" Opisuje výchovu detí od malička. Boli dost prísny rodičia na moj vkus, s prababkou si malý Ivan vychádzal, ale keď bol drzý k slúžke Zuxke dal jej facku, hneď dostal trest, po zadku, alebo do vedĺajšej izby, až kým sa neospravedlnil a nepohladkal po líčku
No, vyskúšaj
juuj tak toto nezávidím, ťažké a isto to aj starkú mrzí. Asi treba synovi ukázať hranice a urobiť to, čo robí on starkej, aby videl, že to nie je pekné. Prípadne začnite sa vy prehnane milo správať k starkej, aby on videl, že sa to má robiť takto. Usadiť starkú na miesto s milými slovami, hladkať ju a tak, treba skúsiť. Ak ju začne biť, tak hned prísť aj starkú poľutovať, pofúkať jej kde ju zbil a také finy. Asi začať po dobrom.