Ahojte,už som sem raz písala ohľadom môjho synčeka a rodiny.Je to prvé vnúča v rodine a všetci ho strašne rozmaznavaju.Syn má 5 rokov je predškolák,on je celkom šikovný aj rozumný len rodina z neho robí ako to povedať neschopného.Vsetko by robili namiesto neho.Ked poviem príklad že po sebe treba upratať alebo sám sa obliecť,on to vie sám len rodina by zaňho aj dýchala.Pri nich nič nemusí robiť všetko mu dajú do ruky.Vadi mi to strašne,dohovor nepomáha.Dalsia vec kupujú im hračky stále zakaždým keď sa stretneme.To je tak raz za mesiac niekedy aj častejšie.Ja mu kúpim v obchode sladkosť čo ľúbi alebo knižku vymaľovánku ak majú niečo čo sa mu páči.Ale to len raz za čas,nie zakaždým keď ideme do obchodu.Snazim sa ho naučiť že má si vážiť veci čo má konkrétne myslím hračky,lebo on dostane od babiek chvíľu sa s tým zahrá a potom to len padá prachom na poličke.Ma veľa hračiek.Ja už som bezradná neviem ako to vysvetliť rodine že čo robia není správne že ho rozmaznavaju.A manžel to isté keďže má chlapca dal by mu všetko možné na svete.Niekedy mi pripadá že som ja jediná som divná keď nekúpim nedám synovi všetko na čo prstom ukáže.Ja mu dávam svoj čas lásku a a starostlivosť.Nie všetko musí byť materiálne.Alebo sa mýlim?
My to mame rovnako, prve a posledne vnuca...rozmaznavali stari rodicia, tety, no proste cela rodina. Az jedneho dna som uz vybuchla a razne povedala na rodinnej oslave, ze ak sa opovazi niekto znova kupit nejaku hracku mojmu synovi, tak obmedzim kontakt, lebo s tym jednoducho s manzelom nesuhlasime. Niekto sa odul, niekto to hned akceptoval...nejak ma to netrapilo, islo o blaho mojho dietata. Moj manzel je ale rovnakeho nazoru, ako ja, takze sa ma zastal aj pred jeho rodinou.
Kazdy to uz u nas akceptuje, jediny kto robil problemy bola moja mama, ktora mu stale neprestavala nieco nosit (a to boli hodnotne veci!), zakazdym ked sme sa stretli. Dohovor nepomahal, tak som sa raz nasrala chytila danu vec a smarila pred jej ocami do kosa a povedala jej, ze tu bude koncit vsetko, co prinesie!
Zrazu pochopila a uz je konecne pokoj. Mozno su to pre niekoho drasticke riesenia, ale ked nepomahaju slova a ludia neakceptuju moje rozhodnutia pri vychove MOJHO syna, tak som si spravila poriadok po svojom.
Ja mam ale manzela, ktory ma plne podporoval...asi by som zacala na tvojom mieste s manzelom.
Myslim, ze syncek vie velmi dobre rozlisit u koho ma ake hranice, teda s tebou rad travi cas a vazi si veci a zvysok rodiny tancuje podla jeho piskania, asi by som posadila celu rodinu a poprosila ich, ze mu to do zivota stazuju, lebo nebude mat vzdy pri sebe ludi, ktori mu znesu modre z neba a mohol by si to kompenzovat inym nie vhodnym sposobom (zavislosti vsak a podobne), to ak sa stretavate casto na dennej baze, ale ak ste spolu 1x do mesiaca, neriesila by som, nech mu aj hotel kupia…
S rodinou sa stretávame raz za mesiac niekedy aj každý týždeň keď dôjdu podľa času.S manželom je to horšie a nie len čo sa týka darčekov.Ked ideme do obchodu zakaždým mu niečo kúpi potom sa sťažuje že zbytočne peniaze sa mu míňajú.Ale on mu kúpi on mu nevie povedať nie.Tak už zvyknem chodiť bez manžela do obchodu ja sama so synom alebo úplne sama.No to najmenej lebo zas manžel to so synom nezvláda doma.Maly mu akože rozkazuje čo má robiť keď to nerobí tak začne plakať a manžel hneď urobí čo syn chce.Alebo ráno ťahá manžela za ruku že pod sa so mnou hrať.On sa potom sťažuje ale on ho tak naučil.Ked je manžel v práci pri mne syn pekne sa zahrá aj sám ja si zatiaľ niečo porobim.No keďže manžel nedrží so mnou a on mu zakaždým všetko dovolí tak to je zle.
To už si treba vyriešiť s manželom teda. 🙈 a nehľadať u rodiny problém, keď ho máte práve doma.
Rodinu nerieš ale manžela.
Ahaaa. Takže problém vlastne nie je rodina, s ktorou sa vidí pár krát do mesiaca, ale manžel? Hneď mi to nesedelo.
Podstatne je, čo robíš ty a muž.
Ja by rada aj keby sa viac zaujímali..
Inym nezakazes ho rozmaznavat. Dolezite je, ako sa k nemu spravas ty❤️
V prvom rade manžel by sa mal uvedomiť.Viete koľkokrát som mu dohovárala no nepomáha to.
Mám tri deti. Majú skoro všetko čo chcú ale je obdobie kedy sa pohádajú kôli jednej čokoládke ,pritom nemajú núdzu o jedlo ani sladkosti . Proste ako deti. Ja by som to s tými hračkami neriešila. Veď odloz a hotovo
Podľa mňa je to dosť o tom, že ako si ho naučíte Vy, ako rodičia. Mňa tiež od malička všetci naokolo rozmaznávali. Môj otec totálne. Ale vždy som mala úctu vždy som mala rešpekt. Nebola som tá “rozmaznaná” už som dospela a som veľmi skromná. A aj keď som bola malá, bola som skromná. Len ho treba viesť po svojom, a neriešiť rodinu. Veď s vami nebývajú. A buď aj rada, že sa o neho zaujimaju .. je to o tom, ako si to nastaviš.