Svojich svokrovcov by som nemenila za nič na svete
Po všetkých témach týkajúcich sa zlých svokier, resp. svokrovcov som sa rozhodla napísať sem i svoj "prípad". Nechcem touto diskusiou nikoho uraziť, ani sa nikoho žiadnym spôsobom dotknúť, práve naopak, bola by som rada, ak by sa do diskusie zapojili všetci, ktorí majú so svojimi svokrovcami podobné skúsenosti ako ja 🙂 . Na začiatok musím povedať, že som u svojich svokrovcov bývala ešte v čase, keď sme s mojím, teraz už manželom spolu ešte len "randili". Chodili sme spolu viac ako rok, keď som skončila VŠ a začala pracovať, keďže sme vedeli, že náš vzťah je vážny, chceli sme spolu bývať. Moji vtedy potenciálni svokrovci nám ponúkli,že môžeme u nich, veď dom je veľký a keďže bývajú v dedine blízko BA, dochádzanie do BA, nebolo také zlé. Tak som sa teda nasťahovala k nim. Spočiatku som sa bála, ale moje obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli. Od začiatku sme prispievali na domácnosť i nákupy, s budúcou svokrou sme si od začiatku sadli - navzájom sme sa učili variť, piecť, po večeroch sme spolu vysedávali pri TV a debatovali dlhé hodiny o všetkom možnom (toľko pikošiek z detstva a dospievania môjho drahého som sa dozvedela 😀 ). Svokor je tiež super (pri ňom platí, že láska ide cez žalúdok), a keďže môjmu maďarskému gulášu s domácim knedlíkom nemôže odolať, okamžite som si ho získala. Asi po roku sme si vyriešili vlastné bývanie, kúpili sme si dom v susednej dedine. Veľmi nám od začiatku pomáhali a i doposiaľ pomáhajú, i keď boli spočiatku trochu smutní, že sme sa odsťahovali (predovšetkým svokra mi často večer píše, že jej je smutno, lebo nemá s kým kecať 😀 ). Takže zhrnutie...mám skvelých svokrovcov, mám s nimi krásny vzťah a nemenila by som ich za nič na svete, i keď majú sem-tam svoje muchy...ale kto je v dnešnom čase dokonalý? Mám svojich svokrovcov veľmi rada a veľmi si ich vážim, rovnako ako vlastných rodičov. 🙂
Ja som sa vzdy bala toho aky budu ty moji svokrovci. No mozem povedat ze dakujem panu bohu zato ze ich mam,teda uz iba svokru.. Svokor nas opustil nech mu pan boh hriechy odpusti.. Svokor bol ako moj otec ktoreho som nikdy nemala prijal ma bral ma nielrn ako nevestu ale ako dceru,,vo vsetkom mi pomahal radil proste dobrak od kosti jeho ochota pomahat nezistna pomoc akou nas obdarovaval. Ach jaj.no ovek mieni zivot meni. Osud to zariadil inak.. Opustil nas predcasne jeho strata velmi boli dodnes jevto akoby to bolo vcera ked vidim jeho fotku oci mi zaplavia slzy. Jeho fotku nosim stale v penazenke a hlavne v srdci.. A svokra to iste dobra pomocna obetava zena,pomahame si vo vsetkom a nedame jedna na druhu dopustit.. Zostala mi uz len ona mam ju velmi rada proste dakujem ze je.. Dedko nas raz sa tam urcite stretneme💕💓
Ja mám tiež úžasných svokrovcov 😊 Som šťastná , že ich mám.
@tatianak24 ja to mam velmi podobne 🙂 mne su svokrovci ako druhi rodicia, vieme pokecat o comkolvek, pomáhame si navzájom, ked potrebovali strazit dom a vencit psa, byvali sme u nich, so svokoru si spolu vymiename recepty, a svokor ma tiez rad dobre jedlo, ako tvoj a ja rada varim, takze pre obe strany vyhoda, lebo som mala o ochutnavaca mojich experimentov navyse 🙂
vzdelanie mame vsetci podobne, tazke si vieme navzájom poradit aj pracovne 🙂
suhlasim s @janinah , ze je to aj tom, co ta nevesta vie spravit aj pre iných ,vacsinu tem, co nadavali na svokry, ma jednu spolocnu vec, nevesty su casto tvrdohlave a myslia si, ze oni su tie dolezite a musi byt vzdy po ich, neviem ja si rada necham poradit od svokry, predsalen ma viac skusenosti a ked nieco nevie ona, poradim zasa ja, je to o vzajomnej komunikacii...mozo je to tym, ze mam velmi modernu svokru a casto mame ma veci rovnaky nazor
To je pekne a snad sa vas vztah nezmeni ani ked pridu den, tam byva casto zlom 🙂
ja mam tiez rada svoju svokru - je to dobra zena, hoci ma niektore vlastnosti, ktore dokazu liezt na nervy, ale take mam aj ja a tiez jej urcite nimi leziem na nervy :D ale rada ju pocuvam, ked spomina na svoju mladost, to bolo vzdy moje oblubene, aj ked rozpravala mama ci babka.. velmi rada pomaha svojim detom, niekedy by rozdala snad vsetko co ma a mne je blbe od nej brat, ale vidim, ze ju to velmi tesi..
svokor je bohuzial tazsia povaha a robi zle najma svokre, takze jeho beriem troska inak - ale zas nie zeby som ho nemala rada, skor mi ho je luto, pretoze podla mna ma nejaky psychicky problem a nechce ho priznat..
rada k nim chodim na navstevy, deti ich tiez zboznuju hlavne babku, takze po ocakavaniach ze budem mat hroznych svokrovcov to nie je vobec zle a tiez by som ich nemenila..
Pridavam sa k tym stastnym. 😀
@fuska 🙂 to ma tesi
Krasny prispevok. Ja mam velmi podobnu skusenost. S manzelom sa pozname 6 rokov a 3 roky sme svoji. Sice sme u rodicov ani svokrovcov nebyvali a isli sme rovno do vlastneho, ale teda moji svokrovci su skveli. 🙂 Od zaciatku respektovali vsetky nase rozhodnutia. Moja svokra je tzv. zena do koca aj do voza. Nic pre nu nie je neriesitelne, nemozne, vzdy sa vedla popasovat so vsetkym, a to teda so svokrom prezili toho dost. Aj dobre, aj zle. Maju jednu "nevyhodu". Su to velki dobraci - a casto na to doplatili a doplacaju. Na zaciatku nam velmi pomohli - bez ich pomoci by sme nemohli byvat tam, kde byvame. Ked sa nam narodil syn, a mlieko mi dlho "udieralo do hlavy" NIKDY sa na mna nehnevala, nemala blbe poznamky a to teda priznam sa, som velakrat netrpezliva, prchka, aj malickost ma vie niekedy vytocit. So svokrou sa bavim ako s kamaratkou na kave, samozrejme s prihliadnutim na vek😉 Doterz dakujem Bohu za nich. Dufam, ze sa nase vztahy nikdy nezmenia. Ked nad tym rozmyslam, doteraz neviem , co je vo vztahu k svokrovcom to naj. Ci respekt, samostatne byvanie, nahoda...tazko povedat. Jedna vec ale u nas bola podla mna zasadna - POSTUPNOST - dostudovanie - praca - svadba a spolocne byvanie - dieta. Myslim si, ze najviac rodinnych konfliktov (nielen so svokrovcami) vznika poprehadzovanim tejto postupnosti. Tak to teda vnimam ja. 🙂
@tatianak24 aj ja som vďačná za moju svokru 🙂 bere ma ako svoju dcéru,ktorú nemala. Možno ma aj lúbi viac,ako svojich dvoch synov dokopy 😉
@tatianak24 dakujem.. To je zivot clovek sa stym musi naucit zit,aj ked niekefy sa to neda myslienkami som stale snimi.. Treba si vazit jeden druheho clovek nikdy nevie kedybo toho druheho pride,vzajomna ucta pomoc pokora radost z malickosti by mala byt vsade... ❇
Krasna tema, krasne sa to cita. Ja sice nemam co pridat, nepatrim k tym stastnym. Ale rada si vas precitam a potichucku zavidim vztah nevesty a svokrovcov. Podla tej mojej bolo vytvorenych mnozstvo vtipov o svokrach 🙂
Na margo vziku tejto temy. Nie kazda nevesta, co ma nevyhovujucu svokru ma chut ju tu na MK nonstop okydavat. Nie su to len dva tabory. Sme tu este aj my, tuziace po tom vztahu. Co z toho, ak je to len jednostranne.....
Vam ostatnym zelam, aby sa na tych vztahoch nic nepokazilo a ak aj sa prihodi, tak sa pokusite o napravu a este vas to viacej zcely.
Pridám sa 🙂 ja som tiež ,,bývala" na začiatku nášho vzťahu s manželom (vtedy priatelom) u svokrovcov a nemožem krivého slova na nich povedat ... respektovali sme sa od zaciatku a respektujeme sa i nadalej ... mozno v uplnom zarodku neboli zo svokrinej strany voci mne maximalne sympatie,no neboli ani prejavy nesympatiii :D ,,ale uz je to za nami a vychadzame spolu dobre ,uz je to zabudnute🙂... vzali sme sa ,odisli sme byvat k manzelovej babke ( tak sme boli dohodnuti uz pri plane o svadbe ,ze po svadbe tam pojdeme byvat) ... narodil sa nam syncek a zistili sme ,ze najlepse nam bude uplne samym ao rodine,tak sme si vybavili byt v meste a odstahovali sa . Medzitym sme byvali mesiac opat u svokrovcov (aby manzel nemusel dochadzat 30km denne za nami popri prerabke bytu) a ja som im velmi vdacna za vsetko co pre nas urobili a robia .... na zaver teda len zhrniem podstatnu myslienku (dalo by sa velmi vela este pisat) : Vážim si svojich svokrovcov, i ked nie su uplne idealni a najlepsí ( ja tiez nie som dokonala ) a som stastna že sú akí sú 🙂 nemenila by som na nich nic ! Dokonca sa teším keď prídu k nám na návštevu alebo my k nim ... starší synátor sa teší keď ich vidi ( mladsi je zatial ,,mamin cecook") a ja som rada ,keď vidím stastie v ociach synceka a tu uprimnu jeho radost ze prisli babka s dedkom ♥
ja mam obcas pocit,ze si so svokrou rozumiem snad lepsie ako s mamou...ma svoje muchy ( podla jej teorie si moje 9 mesacne dieta s potravinovymi alergiami zasluzi med), respektuje ma vsak ako matku, na 99% je na mojej strane, ked sa s manzelom natahujeme...dokonca snou chodime na dovolenky, boze ako mi je dobre.
Krasna tema 🙂 tak ta moja mi este svokrou nie je ale ja ju tak beriem, mame krasny vztah,nestara sa do vychovy nasej dcery,hoci byva od nas 15 min pesi, nie je u nas kazdy den a uz vobec bez ohlasenia. Zboznujem oboch rodicov mojho partnera. "Svokru" som mala dokonca pri porode 🙂
aj ja mam super svokrovcov, aj detmi mi pomozu, aj poradia, a vzdy sa postavia na moju stranu, nie manzelovu... 😀 😀 😀 😀 😀
Akoby som čítala môj príbeh, iba s tým rozdielom, že ak by mi aj niekto byt daroval, neodsťahovala by som sa..mam sa u svokrovcov úžasne, mame sa veľmi radi 🙂
Ja sa tiez pripajam 🙂 Mam uz len svokrusku, zial svokra som videla 2x v zivote, umrel cca 11 rokov dozadu, ked sme s drahym spolu iba chodili ☹ Svokruska je mi ako druha mamina, nasi byvaju od nas skoro 200km, takze som rada, ze je taka aka je 🙂 Moje deti ju miluju a ja by som ju tiez nevymenila za nic. Isty cas sme byvali na tom istom poschodi, my v jednom byte, ona v druhom a uplne bez problemov. Mala kluce od toho a ma aj od tohto terajsieho, kde sme sa prestahovali 🙂 Dokonca sme boli spolu len my dve na dva tyzdne na dovci na Floride a bolo super, svagor cakal, ci nas tam nechyti ponorka, ale nestalo sa 🙂 Dala by prve posledne a obdivujem, ako sa dokaze venovat mojim synatorom (take besne zvery 😉 ) Takze u mna vyhra v loterii, nielen drahy (klop-klop), ale aj svokruska, jej sestry (dalsie babiny mojich deti) a svagor je mi ako bracho, ktoreho som vzdy chcela (mam dve segry) 🙂
@tatianak24 po roku, roku a pol, ked zacne ze vychova a nie tutu mutu daj vediet ako 🙂 ja nevravim, ze sa to na 100% zmeni, ale... myslim ze mnohe sme vraveli a predstavovali si ine ako potom naozaj prislo....
som rada, ze si tuto temu zalozila. Aj ja mam skvelu svokru, uzasnu, obetavu zenu, milujucu svojich synov, nas nevesty aj vnucata. Velmi si ju vazim. Krasne ma prijala hned od zaciatku, povedala, ze ziskala dceru... Obidve sme tvrdohlave, obidve mame svoje nazory, nie vzdy sa zhoduju, ale ucta a laska su dolezitejsie ako hovadiny, ktore sa daju prehliadnut ci prekonat. Vzdy je to o obidvoch stranach. Keby som bola ja k nej neprijemna, tvarila sa ako dokonala, urcite by sme si taky pekny vztah nevyypestovali. Ako mlada nevesta som tiez niekedy mala pocit, ze som pojedla vsetku mudrost sveta, nastastie ma to rychlo preslo. A moji rodicia ma vzdy viedli k ucte ku svokrovcom, aj oni mali s nimi krasny vztah.
Moja svokra ma od idealu sice veeelmi, velmi daleko ale naucila som sa s tym zit. Viem, ze z nej vypadne hocico, pomoct mi nepomohla nikdy ale beriem to tak, ze ju nezmenim a musim sa zariadit sama.
baby, uprimne vam zavidim, ja by som aj chcela mat aspon aky-taky vztah so svokrou, ale akosi nemam sancu.... moj drahy je z druheho konca republiky, usadili sme sa na tom mojom konci, kedze aj tu sme sa stretli, tu obaja pracovali... pred svadbou som svokrovcov videla tusim 2x. Pritom to nie je tak, ze manzel ma s nimi nie dobry vztah alebo nieco zle....proste oni tak funguju uz davno predtym. Oni na jednom konci, on na druhom a teda mozno za 10 rokov bol pri nich 2-3x a volaval im neviem, ci 2x do roka, oni jemu len ked nieco potrebovali. Po svadbe (7 rokov dozadu) sme sa este stretli na krstinach nasho najstarsieho syna a potom este dvakrat - my raz u nich, oni raz pri nas... Cize posledna navsteva cca 4 roky dozadu. Byvaju odhadom 270 km. Odvtedy sme sa videli len na skype, aj to naratam na prstoch ruk... Narodili sa nam dalsie dve dievcata, starsia mala 3, mladsia bude mat rok a este ich nazivo nevideli, nedrzali... Zda sa mi to cudne, posielam fotky a odpovede stale rovnake, ake su krasne, ako rychlo rastu, ake su sikovne, atd. atd. Nevravim, co to poslu....ale popravde by som privitala viac komunikacie, viac navstev, viac zaujmu z ich strany. Moj manzel ich ma uprimne rad, ale dokopat ho k tomu, aby im aspon obcas zavolal, no mamma mia. Jeho mama aj ked ma vidi prihlasenu na skype napr, nezavola, a ja som to vzdala, uz som rezignovala, aby som ja ukazovala, ze aha, tu su vase vnucata.... Cize ja ani o vztahu nedokazem hovorit, su to pre mna cudzi ludia, aj pre moje deti, vedia, kto su, co su, ale to je vsetko, ziaden vztah, nic, ako ked stretnem na ulici uja a tetu a predstavim im ich...chapete.... Este aj ked som v porodnici bola po porode, cakala som, ci zavolaju, ako sa ma babatko (je jedno ktore z troch, ktore som porodila), nic, napisali sms a pri jednom zavolali manzelovi, ze gratuluju.... Mam to nechat tak, ci sa snazit, ked nevidim snahu z druhej strany? Moja rodina a hlavne ja nedokazem toto pochopit, toto fungovanie, ja som zvyknuta na ine...
neberte to tak, ze sa tu stazujem....proste som sa potrebovala vypisat, pretoze toto podla mna nie je normalne fungovanie
Pridavam sa k tym stastnym 😵 Moja svokra je skvely clovek, trpezlivy a obetavy. Pre nas s muzom aj pre vnucatka by urobila vsetko. Tri roky sme spolu byvali, nebolo to vzdy uplne bez skripania, ale hlavne vdaka jej tolerantnosti sme to spolu vydrzali. Ma uz svoj vek, ale aktivne pomaha, s cim sa da. Velmi si ju vazim a mam rada 😵
A moj muz ma tiez super svokru 😀
Ono to záleží aj od nevesty,jej povahy,výchovy,IQ,EQ..... 😉