Zienky uz dlhsie sa odhodlavam napisat a poziadat o vas nazor..Ide o to ze mam svagrinu (manzelovu sestru) ktora ma 5 rocneho syna ktory sa narodil s downovym syndromom..svagrina pocas tehotenstva odmietla screening aj ked rodila ako 39 rocna na downow syndrom vraj je to blbost aona bude mat urcite zdrave dieta..no zial narodil sa jej chlapcek na ktorom bolo uz od narodenia vidno ze s nim nieco nie je v poriadku a okrem teda aj spominaneho syndromu ma aj dalsie postihnutia..a musim povedat ze svagrina toto jeho postihnutie extremne zle znasa..uzavrela sa pred celym svetom na kazdeho je protivna a mam pocit akoby kazdemu zelala aby mal podobny osud ako ona..ja ju neodcudzujem lebo neviem co to je mat take dieta ..viem ze to ma tazke ale to co robi uz v poslednej dobe podla mna prekracuje mieru..tri roky potom co porodila ona sa mne a manzelovi narodila dcerka..krasna zdrava veselá sikovna..to ze svagrina ju od narodenia doslova neznasa a a problem sa na nu pozriet aj ked je to jej neter to uz neriesim..ale svagrina zacala do mna a manzela hustit ze podla nej je nasa dcerka autistka..lebo hoci ma dva roky ešte riadne nerozprava.( povie len par slov ale rozumie).nereaguje na meno..( reaguje ale nie vzdy..napr. ked je nicim zamestnana tak sa neotoci proste na meno)..a ze sa jej zda taka divna..chodime pravidelne s malou k pediatroi ten nam povedal ze je uplne zdrave a normalne dieta ..to svagrina okomentovala tak ze náš pediater stoji za staru bačkoru..na nasej dcerke jej vadi uplne vsetko..vraj divne chodi..potom zase ze škúli..potom je zas uvreštana a ked nie tak je zase moc chuda( ma 2 roky a skoro 15 kil..)..my sa snazime s muzom byt k nej tolerantny lebo ma to tazke okrem toho ze ma postihnuteho synceka tak je momentalne aj v rozvodovom konani s manzelom..ale jednoducho si myslim ze aj napriek tomu nema pravo sa tatko spravat ..tak prisiel jeden vikend pred dvoma tyzdnami a uz som jej vsetko vykricala co sa do nej zmestilo...ja viem ze ma mnohe odsudite ze ona ma chuda smutny osud a nemam jej ešte ja nakladat ale pocuvat dva roky na svoje dieta ake je divne a ze urcite bude tiez nejako postihnute..vsak uvidime..lebo ona to citala na internete ja neviem ale rupli mi nervy..samozreme svokra sa potavila na stranu svojej dcery ze aka som ja kruta a ci nemam trochu pochopenia a ked sa na moju stranu postavil manzel tak sa mu svokra vyhrazala vydedenim..ze ci nevie kto mu je rodina.
@mily7 ja ti poviem ze strpeli sme jej toho s muzom vela..lebo naozaj je nam jej luto..aj to ze ked svokra predala pozemok teraz nedavno a slubovala ze peniaze rozdeli na polovicu polku da synovi polku dcere ale nakonieco vsetky peniazky sli len svagrinej aj to sme akceptovali samozrejme..aj ked nam svokra tie peniaze slubovala uz roky...ale dobre..strpeli sme jej narázky..ešte ked som bola tehotna..ale proste uz stacilo..
ja sa ti ako ani necudujem. nemohlo sa to v tebe kopit proste donekonecna a raz to muselo von hold stalo sa. no je smutny jej osud ale priat chore dieta niekomu dalsiemu? aby ona sama z toho neostalachora
Tak vôbec si nemyslím, že si reagovala prehnane, to by zrejme už vytočilo každého. Isteže je smutné, že malý je postihnutý, a určite má švagriná, dosť trápenia, ale to ju ešte neoprávnuje strpcovat život vám, a robiť z tvojho zdravého dieťaťa tiež nejako postihnuté. Možno si mohla na, ňu reagovať pokojným argumentom, že ju chápeš, ale ze nech sa do vás nestará. Ale zase, ak je tak, že stále vám hovoru, že dcéra je autistka a podobne, to by už rupli nervy aj mne. Ona je nešťastná a zrejme ma pocit, že týmto sa jej uľaví, alebo že bude menej trpieť,tak obrazne"bije okolo seba". Nechaj to momentálne tak, a skúste nebyť v kontakte, ak je to možné, samozrejme. Mate svoj život a, za jej trápenie vy nemôžete, čo neznamená, že teraz budete jej tolerovať takéto správanie a, ospravedlňovať ju.
ona fakt potrebuje psychiatra..ešte mi hovorila ze ked sa u malej potvrdi nejaka diagnoza ze to mam prijat a akceptovat tak ako ona..hovorim aka diagnoza?..ved je uplne zdrava..a ona hovori ze vsak ale to sa moze prejavit v neskrosom veku...vtedy som na nu spustila krik ze nech sa uz uvedomi a da mojej dcere pokoj..my za to nemozeme ze ona nema zdrave dieta a nech vyhlada odbornu pomoc..
Nechcem sa postaviť na stranu ani jednej, to že švagrina komentuje, aké je tvoje dieťa a čo všetko robí zle a či je alebo nie je divná je riadne cez čiaru, na druhú stranu, cez čiaru bolo aj tvoje správanie. Čo si jej vykričala? Aj to, že ona má postihnuté dieťa? Dúfam, že nie. V žiadnom prípade si ju nechcem zastávať, ale skús si to zobrať z jej strany, určite si nepredstavovala, ako ideál mať vo vyššom veku dieťa downíka a už vôbec nie, že sa rozvedie. Nevieš, čo sa v nej odohráva, čo prežíva a ako sa cíti. Tak isto ani ona nevie, ako to berieš ty, keď kritizuje tvoju dcéru. Nemá to ľahké, niekto to len tak ľahko neprekusne, možno sa aj ona sama učí prijať to, aký má osud a bohužiaľ, nevie sa s tým inak zmieriť a tak kope všade okolo seba. Myslím si, že z tvojej strany si sa správala úplne neadekvátne, chápem, že už ťa dožrala a rupli ti nervy, ale povedať jej, že by mala vyhľadať odbornú pomoc, to si myslím, že si si mohla odpustiť.
Ja nechápem prečo sa s ňou vlastne stretávate?
@petkaaa a co by si jej ty povedala keby do teba hucala ze sa nemas tesit ze mas zdrae dieta lebo podla nej vyzera byt divne a urcite sa vo vyssom veku na nej nieco prejavi..a hucala by do teba takto 2 roky..a zakazddym co by ste sa stretli by o tvojom dietati povedala ze je bud divne alebo ma divne vlasy, divne chodi, uz mala davno vediet toto a hento..a ze sa nepodoba na jej brata ktovie ci je vlastne aj jeho..( to uplne vazne povedala.) a podobne..
@wena chodieali sme dost casto ku svokrovcom pomahat kedze obaja su tazko chori a ona tam byva pri nich..tak je tazke sa jej vyhnut
Napísala som, že sa ti na jednej strane nečudujem, ale myslím si, že si to prehnala. Chápem, že emócie a nervy a že už toho bolo dosť, ale jednoducho ja by som na ňu takto nespustila. Každého osobná vec, každý by to riešil inak, ja sa neprikláňam ani na jednu ani na druhú stranu, ona to hrotila niekoľko rokov a v tebe sa to jednoducho nakopilo a vybuchla si.
Precitaj si nieco o roznych druhoch manipulacie. Ja súhlasím s tebou, tvoja švagriná potrebuje psychológa. Mať syna s downovym syndromom určite je náročné, ale zvladnutelné. Moja sestra má dcéru s DS. A nespráva sa ku mne podobne. Podľa mňa sa k nej normálne správaj aj ty a netreba ju extra ľutovať. Aj z takých detí môže mať matka radosť a aj takéto deti veľmi milé a dokážu náš život obohatiť. Ku každému problému treba zaujať správny postoj a nenechať, aby nás to drvilo.
Neviem čo chceš počuť...či chceš polutovať alebo aby sme ti dali za pravdu že si dobre urobila....stačilo jej normálne povedať že ti nerobí dobre keď stále hľadá chyby na vašom dieťati že je choré - že vy ste s dieťaťom so svojim dieťaťom 24hodín a poznáte ho lepšie ako ona a nič mu nie je....ale stalo sa....v rámci "dobrých rodinných vzťahov" sa jej ospravedlň že ti je ľúto že si vypenila ale si háklivá na svoje dieťa ak ti stále opakuje že je divné...hotovo, bodka, ďalej neriešiť.....a ak by aj v budúcnosti mala podobné reči, normálne jej povedať že aj keby bolo vaše dieťa iné či choré - nie je to jej vec a svoje názory na ňu nech si nechá pre seba....
Ja by som sa s nou prestala bavit. Ja ta nechapem jak si to dokazala trpiet 2 roky. Mne by praskli nervy uz o dost skor .. Inac aj mne bolo povedane od svagriny ze moj maly sa na muza nepodoba pritom mu z oka vypadol, kedze svagrina ma neznasa a aj ja ju. No a od vtedy som s nou prerusila vsetky kontakty. Ja mam svoj zivot a nemienim v nom mat takych ludi.. A mala by si nad tym pouvazovat tiez. Kym sa ona nezmeni, nestýkajte sa. Ved tvoja dcerka nemoze za to, ze ona to uz psychicky nedava..
a nemozes tie jej reci brat jednym uchom dovnutra a druhym von?tvoja svagrina ti zavidi,mozno ma aj depresiu,naozaj by mala vyhladat lekara lebo to moze s nou dopadnut hociako...neber ju teraz ako rovnocenneho partnera,kym sa so svojou tazkou situaciou nevysporiada.
@mogaa taku debatu sme mali uz x krat...ze je nam to neprijemne ze nech si ju nevsima ked jej vadí a podobne..nezabralo
suhlasim s dievcatami - prerus s nou kontakt.. ak vam s manzelom zalezi na vasej rodinke s dcerkou, jednoducho sa prestan so svagrinou stretavat.. snad si nenechate donekonecna kazit svoje stastie? ste ochotni jej pomoct, pomoct rodicom a takto sa vam odplacaju.. dokedy budete tolerovat taketo spravanie? mozno na teba budu chvilu kydat, mozno sa bude vyjadrovat aj okolie.. a? je to tvoj zivot, mas pravo zit ho podla svojich predstav a nie sa denno.denne trapit pre svagrinu a jej synceka..
prajem ti vela sil a spravne rozhodnutie!
no ja som v podobnej a zároveň úplne inej situácii, aj moja švagriná má postihnutú dcérku, už má cez 20 ( a má aj mladšieho zdravého syna ), viem, že je to pre ňu ťažké sa dívať a rozmýšľať, kto a kde by mohla jej dcérka byť, keby bola zdravá, ale prijali a ľúbia ju a my celá rodina tiež, a moja švagriná zase ľúbi moje dcérky a ony sa k nej vždy tešia, lebo ich rada rozmaznáva, nikdy som z nej nemala pocit neprajnosti či závisti, že tie moje sú zdravé
vo Vašom prípade nejde ani tak o zdravie detí ako o to, že Vaša švagriná miesto toho, aby svoje dieťa milovala a prijala ho svojou bolesťou, závisťou a zlobou ničí systematicky Vás a Vašu rodinu s pocitom, aby ste zakusili aj Vy nešťastie
je to zlé, zvrátené a hodné návštevy odborníka
to že ste ju v zúfalstve k nemu poslali nepovažujem za nevhodné, naopak už ju tam mala dávno poslať jej matka alebo Vás muž ( keďže je jej brat a najbližšia rodina )
návšteva odborníka nie je hanba, hanba je žiť tak ako žije
skúste s ňou obmedziť kontakt, nenechajte ubližovať sebe a ani Vašej dcére
uz ked sa jej malý narodil zacala byt na vsetkych protivna na kazdeho mala blbe poznamky vyzadovala od kazdeho ze ju bude lutovat a pomahat jej a vsetko pardonovat..a tak sme to aj robili lebo nam jej bolo luto..do toho ešte svokra ktora jej a malému obetovala zdravie..pomahala jej so svokrom ako vedeli samozrejme aj financne (nam nikdy s nicim)..ale fajn aj to sme prijali tak ako to je..nereptali sme ked 20 000 eur ktore svokra dostala za pozemok a prisahala rozdelit na polovicu medzi manzela a svagrinu nakoniec dala vsetky jej so slovami ze vsak hadam to pochopime..pochopili sme..mali sme v plane kupit si nove auticko ale tak ok..su to svokrine peniaze moze ich dat komu chce a svagrina ich potrebovala vtedy viac..aj teda potrebuje..to ze si svokra od mojho muza poziciava peniaze nakolko svagrina s malym u nich byvaju a neplatia im ani cent a svokra so svokrom maju problem zivit seba nieto ešte dceru s vnukom ktory potrebuje rehabilitacie a podobne..aj to ešte prekusávam...ale aby sa neustale navázala do mojej dcery,,zhadzovala ju a zazerala na nu..minule dcerka nacmarala na kus papieru akysi obrazok a utekala ho ukazat svagrinej ta sa na malú pozrela a zahlasila: A co chces? mna nezaujimaju tie tvoje carbanice..
Mam susedu ktora ma jedineho syna s downom a ked sa nam narodil maly tak tiez zacala velmi silna nenavist z jej strany. Take podrazacke uplne nevhodne reci, sice slaby odvar oproti tebe ale viem si predstavit co zazivas. Suseda ma uz skoro 80 rokov, syn s downom vyse 50, uz nechodi a je jasne ze ho pani prezije. Utopila sa v nenavisti a v sebalutosti.
Mne pomohla ignoracia, iba ju pozdravim, na pripadne reci nereagujem. Uz nerype, nedavam jej sancu. Este v zaciatkoch som z toho mala tazku hlavu ale teraz je uz len vzduch. Drzim palce, aby ste ju nemuseli vidat.
niektore blizke rodinne vztahy su ako za trest , nie pre radost...
ja by som ju poslala na psychiatricke vysetrenie-teda tu svagrinu...skutocne co je vela, to je vela...este jej nedocvaklo, ze takymto spravanim si len odhana ludi od seba, a pride cas, ked zostane na svoje problemy uplne sama...teraz este krici, lebo je na koho...a vy jej to umoznujete...
z mojho pohladu si si moc dlho nechala skakat po hlave...nech i diagnozy hlada na sebe a svojom dietati...
Podľa mňa aké požičaj také vráť. Keď očakáva, že k nej budú ľudia slušní má začať od seba. Postihnutie syna jej nedáva právo sa takto správať. Vyhýbala by som sa jej a po tomto aj svokre. Nedám si kydať na dieťa a nikto si na mojom dieťati nebude ventilovať svoje frustrácie..to kde sme???
no zavist medzi svagrinou a tvojim manzelom bola zasiata uz v ich detstve,boli tak vychovani rodicmi-aspon vacsinou a to tak je a teraz pri narodeni toho choreho dietata len vybublala takto okato napovrch a tvoja svokra v tom pokracuje,zavist medzi svojimi dospelymi detmi dalej aj ked nechtiac podporuje dalej svojim financnym a mozno aj inym spravanim. ty s tym nespravis nic,svagrinu by som brala s rezervou ,aj ked je to tazke, ked vies ze ti zavidi natolko,ze ti praje chore dieta. a k svokrovcom sa spravaj tak,aby to nenarusalo hlavne tvoj vztah s manzelom.
Ak by sa ktokoľvek navážal do mojich detí a ešte k tomu takto dlho, tak by odo mňa "dostal po papuli" a bolo by mi srdečne jedno, či má zdravé deti alebo nie. Nič nikoho neoprávňuje kydať na cudzie deti, každý sa má starať sám o seba.
Úprimne sa divím, že si to vydržala dva roky. Je mi ľúto švagrinej, naozaj, má ťažký osud. Život jej hádže polená pod nohy. To ju ale absolútne neospravedlňuje. Súhlasím s babami, ja by som tiež kontakt s ňou zminimalizovala. Hoci podľa mňa sa nemáš za čo ospravedlňovať, ja by som sa pri najbližšom stretnutí k tomu ešte vrátila. A tak aby to počula aj svokra. Povedala by som jej, že ťa mrzí ako si na ňu minule vyletela ALE že ju prosíš aby nekomentovala tvoju dcéru. A nabudúce ak by zas čosi išla hundrať na adresu dcérky, tak by som jej povedala "minule sme sa dohodli...nerieš ju!" Keby to bola kamoška, suseda alebo nejaká vzdialená rodina, tak by som ju úplne ignorovala a prerušila kontakt. Takto je to ošemetná situácia, keďže je to manželová sestra a navyše býva u svokry. Nie je dobré ani výhodné mať zlé vzťahy. A napokon asi ani vydedení by ste nechceli byť 😀 Bože, nechápem ako jedna matka môže toto synovi povedať 😀 Asi pozerá veľa telenovel, hejže? 😀 A švagriná keď tak zanietene číta internet a hľadá vašej dcére diagnózy, tak je dosť možné, že je aj na MK a prečíta si to tu 😀 To by som jej prijala aby si tu prečítala aký názor na ňu prevláda. A povedať dvojročnému dieťaťu a ešte k tomu neterke, že mňa nezaujímajú tvoje čarbanice...? Fuuuha tak tá je riadne zatrpknutá ☹ Mala by sa uvedomiť, ale ona jednoznačne potrebuje psychológa.
to že si buchla už je ludské
svokra by sa ako mohla zastat aj druhého vnučata, po tichu dohovorit dcére počuj ale toto nie
ano potrebovala by pomoc, kope riadne do okolia, ale nikto jej nepomôže musí to sama skusut prijat, ano je to tažké ale tak ked to nezvlada môže dat dieta do ustavu , nie kopat do okolia
možno by pomohlo keby si v klude pokecali ako bracha a sestra len otázne je či je ona vôbec ešte shopna normálnej komunikacii
prijat chorobu dietata je šialené tažké a uprimne uplne zmierenie neexistuje,
fajn je že ta manžel podržal a dedenie, napadnut dedické konanie sa dá vždy a zase karma je zdarma, koho bude mat švagrina ak jej zomru rodičia, v podstate len brášku s tým nič nenarobí
by som ako finančný tok od vás zastavila
lebo ako uprimne žiadne rehabilitácie dow syndrom nevyliečia , zmiernia ale to by musela dat ho do školy pre deti s dow syndoronom, doslova špecialistom, toto doma sama nedá
môže dat adh, pas dieta ale dow to je velmi uzka špecializácia
a kde potom idu tie € lebo zase tolko to nemôže byt, jedno sedenie byvaju tak 10-15 €na hodinu a to max raz do tyždna,
ako požičat ano ale nech presne povie kde kam s ním chodi ,lebo napr biorezonancia su vyhodené peniaze doslolva
ja si zas myslím že chyba je aj na tvojej strane...samozrejme o švagrinej ani nehovorím...
To že má švagriná post. dieťa - zato nemôže nik. Niekedy ani lekári v tehotenstve nezistia že dieťa má Downov syndrom. Inak sú to zlaté detičky...S dcérou chodia do triedy 3 dievčatá . Sú samostatné, a majú len ľahkú mentálnu retardáciu. Dá sa s nimi pracovať, vzdelávať.
Tvoja švagriná má pravdu v tom, že autizmus sa diagn. v neskoršom veku. Mojej dcére v 9 rokoch diagnostikovali . Nezvykne sa diagn. pred 3 rokom dieťaťa... V 3 rokoch sú už vidieť rozdiely...
Švagrinej by som ponúkla radšej pomoc, a nie vrieskať po nej .... Ak by ani to nepomohlo - tak potom radšej by som prestala navštevovať svokrovcov....To my ver, že svokrovcom je švagriná bližšie ako ty. po čase sa môže všetko proti tebe otočiť a ty zostaneš tá zlá v celej rodine....Je ti toho treba?
V uvodzovkach, milujem keď sa do hádky dvoch postaví niekto tretí. To uz len vyriesi spory. Aaaa svokra, to mi už len mediátor. Ta nech sa niekam zatvori a dá pokoj. Samozrejme,že je nešťastím, že svagrina ma postihnuté dieťa. Žiaľ stalo sa,treba to prijat. Samozrejmostou by mali byť aj to,že predsa nebudete trpieť kvôli tomu vy,lebo vy máte zdravé dieťa. To uz je choré z ich strany. Áno je nám ľúto svagriny,že trpí,ale keď už svojou bolesťou prekryva aj zdravý rozum, nech hľadá pomoc ona. Psychiatrickú. Každý človek má svoje hranice a tam kde začínajú moje, končía hranice iného. Poznám to zo skúseností a nie nie je možné obhajovať niekoho do nekonečna,len preto, že dotyčný je uboleny tak bude ublizovat iným.