Súperenie medzi súrodencami

@pribinak To je dalsi problem. Superia dokonca aj v tomto! Kto bude mat s nasimi krajsie chvilky... my nieco zorganizujeme, hned aj oni... raz sme mali naplanovanu grilovačku, ale nevyšlo to, lebo som ochorela. Hned okamzite využila situaciu a pozvali ich na grilovačku k nim... a to nie je nahoda... takto je to roky...

Tak to bratovi povedz, že maš taký pocit a o čo im ide?

Nechcú viac dediť? Že viac sa starali. Len ma napadlo

Mame to tak aj my. Svagrovci stále súperia s nami ale najmä v tom, kto má viac peňazí. Mame úplne pokazené vzťahy a kedysi ma to trápilo ale dnes už neriešim. Absolútne. Viem ako sa cítiš.

Baby ja neviem... :( je mi hrozne lebo za nich skoro nechodim domov

určite sa s bratom porozpárvaj, že o čo mu ide s týmto správaním a takisto aj s rodičmi ...

Odtaja to... budem ja za kravu ktora vyryva a je paranoidna... najviac zla robi moja svagrina... profilova situacia: boli pomáhať v zahrade a mamina jej hovori "dakujeme vam za pomoc deti" a ona "pomoc? a to je len vasa zahrada?".... no povedzte co toto znamená

mozno sa rodicom pchaju do zadnice z dovodu, ze chcu vyuzivat vyhody... odmlcte sa na chvilu. Nebude obecenstvo, nebude ani divadielko...

Tak nalož mamu a tatu, zober ich k sebe, urobte si pekný víkend niekde pri vode a švagriná s bratom nech sa v tej záhrade aj poseru

na superenie musia byt dvaja, cize je iste vzajomne. ved keby nemali supera, nesuperili by a vam by ani nenapadlo, ze existuje medzi vami nejake superenie a ze stracas rodicov kvoli nim. to sa ako da? nieco ta stve, brata mozno tiez a bojujete o rodicovske ocenenie. mozno to tak bolo uz v detstve, ked si mala pocit, ze brat je viacej prijimany a ocenovany ako ty a on mal ten pocit pri tebe. takyto boj nema vitaza, uvolni sa a uzivaj si rodicov bez toho, aby si im musela dokazovat kto z vas dvoch s bratom je lepsi. mas ich rada, tak neprerusuj kontakt

Nuz ja som myslela ze to bolo iba u nas ale zjavne nie..mamina vdaka jej bratovi a jeho chamtivej zene takto prerusila kontakt s rodicmi na istu dobu lebo sa to fakt nedalo vydrzat. Oni nas ztade doslova vystvali a najhorsie ze stari rodicia im aj dali prednost. Oni boli top my sme im pomahali ale stale to bolo malo. Uplne si ich provlastnili tak isto aj veci ci ich alebo nase ktore tam ostali co nas trapi najmenej. Dokonca ani spolocne fotky sme si nemohli zobrat. Podla mna je to choroba nejaka posadnutost ze iba ja ja ja a iba mne vsetko. V dnesnej dobe je to tak caste v rodinach podla toho co pocuvam v poslednej dobe a je to smutne

Ahoj a tvoji rodicia im to s radostou dovolia, vsak ano? Predpokladam, ze tvoji rodicia nie su nevladni, v podstate by tu robotu okolo domu zvladli aj sami.
Nechaj tak, ak ti to nerobi problem, raz za cas sa tam ukaz s darcekom a robotu nechaj na brata so zenou. Ked im to tak dobre ide. Ono to raz prerastie, pride ten cas, ked uz nebudu vladat, chciet...Teraz ta kruta cast. Pravdepodobne ide o dedictvo. Skus to predychat a v pokoji sa s nim rozluc. Bude sa ti potom lahsie a s nadhladom pozerat na celu zalezitost.

A ved to je super, ked im chcu chodit pomahat. Aky je problem?

Šetrí si nervy a nerieš to. Prídu deti- predpokladám že asi obaja ich budete mať rovnako staré ( keď vás kopírujú) a to bude nezhôd. Ja mám sestru, ona jedinacka a ja 4 deti.....súperi takou formou, že intriguje 🤦 stále rieši blbosti a býva tiež u našich. Takže nevesaj hlavu - bude ešte horsie. Držím palce

Moji rodicia by ma nikdy nevydedili. Toho sa neobávam. Mamina vždy hovori že dedičstvo nemá nič s tým kto koľko pomaha.

Mne ide len o psychickú pohodu a kľud... a to aby som mohla chodiť k nasim v klude. A nie aby mi niekto dokazoval furt ako robím menej ako oni

Mozno ze by bolo fajn ak by si naplno povedala co si o tom vsetkom myslis aj muzovi ale aj svagrovcom. Vyvola to sice isto plno emocii, ale ako ja by som osobne nemohla len tak mlcat a prizerat sa

To je super, naozaj, ze mamina ma taky nazor na dedenie, verim, ze ho nezmeni. Aj ocino to tak vnima?
Myslim si, rovnako ako ty, ze ak ich budes priamo konfrontovat, tak ty budes ta, co prehana a je mimo. Ja si nemyslim, ze si mimo. Podla mna je fajn, ze to vidis.
Mozno by ti pomohlo, na cas hrat mrtveho chrobaka, nijako si to nevsimat, nezatazovat sa tym, proste si uzit cas u vasich. Aj ked sa to neda zo dna na den, chod tam uz takto nastavena, ze proste nebudem si vsimat brachovo predvadzanie sa. Drzim palce.

Mozno to len tak vnimas? Mas pocit, ze vasim musis pomahat? Mas vycitky, ze nepomahas? Potrebuju oni pomoc, ziadaju o nu? Suvisi to nejako s tym, kto si co potom zo zahrady zoberie pre svoje potreby? Vasim to vyhovuje ak si niekto nieco z tej zahrady berie? Je ta zahhrada tak obrovska, ze stale tam musia vsetci pomahat a robit? ... milion otazok sa da polozit. Bud k sebe pri odpovediach uprimna. Lebo takto to vyznieva trosicku aj tak, ze ta mrzi, ze nemozes s rodicmi byt iba sama, ze ich nemozes potesit iba sama, ze mas pocit, ze ti druhi vas stale len predbiehaju, dobiehaju, nedavaju priestor, sutazia. Ved sa nastav tak, ze nerataj a nevnimaj, co robia ti druhi, iba si uzi kazdu chvilku len podla seba. Ak ide o vasich, dopraj im pomoc a povedz, ako fajn ze nie su na vsetko sami. Zavolaj vasich, stravte prijemny cas a nezapocitavaj to... neporovnavaj. Mame svagrovcov, co byvaju cca 100 km, chodia na vikendy k svokrovcom. Svokra sama tomu podriadila dom, v byvalych detskych izbach su hostovske. Vyhovuje im to, lebo aj svagor ma blizko rodicov a navstivia tak za vikend vsetkych. Niekedy mi to tiez tak prislo, ze my sme iba obcasni navstevnici, ze nemame tolko prilezitosti byt s nimi, co mne ani tolko nevadi, skor kvoli dcere... ze tie vztahy medzi vnucatami a starkymi nie su uplne vyvazene. Hlavne s dedom nemala nasa dcera taky vztah, ked bola malinka, on este chodil do prace a ona sa ho trosku stranila, bala. Tak isto ovela viac casu svokrovci varuju maleho, alebo teda travia tam cas svagrovci, a ja z cisto ludskeho hladiska chapem, ze moji svokrovci su aktivni ludia a potrebuju aj svoj cas na svoje zaluby, nielen na vnucata, preto im dceru nepcham. Ja uz rodicov nemam, niekedy by som si aj ja oddychla rada v samote. Svokra je v mysli rada, ak by sme tam boli vsetci, ale v skutocnosti som par krat zazila, ze bola unavena a davala tu unavu neprijemnou nervozitou najavo. Nie voci nam, skor voci svagrovcom... Vtedy je mi svagrinky aj trosku luto, ze proste sa pprejavi taka vlastnost svokry, ze rada vsetko organizuje a ma podla seba a ked sa tak nedeje, da najavo nespokojnost 🙂 Na druhej strane my si vela robime vlastny program a uprednostnujem ho pred svokrovcami. Deti maju vychovavat rodicia, nie stari rodicia. Dospele deti nemaju byt zavisle na svojich rodicoch.

V záhrade je veľa roboty, ma 4000 metrov štvorcových. Áno vezmeme si úrodu aj my, aj oni, no oni oveľa viac, ona oberie všetky ríbezle, keď ideme my, už je vsetko prázdne... berie aj zavaraniny... Rodicia s tým nemajú najmenší problém. Ani ja, veď nech si vezmú. Ja nechcem vsetko pre seba, my skoro ani nič neberieme, len sem tam zeleninku domácu. Proste ja chcem kludny život. Cítim sa vždy zle lebo oni stále niečo vyzdvihujú ako porobili, ako kúpili hojdačku do altanku,.... aj my robíme toho veľa. Ale stále dávajú najavo že LEN ONI. Ja som sa snazila to ignorovať... ale niesom asi povaha čo dokáže mávnuť rukou...

Ako to, že sú tam stále, keď majú svoje byvanie? Toto by teda vadilo aj mne, nemoct byt nikdy s rodičmi sama, vždy len s bratom a svagrinou ako komparzom, hlavne keď spolu až tak nevychádzate. A neviem ci tvoji rodičia budú až takí spravodliví ako hlásajú, lebo davat všetko len rodine jedného súrodenca mi teda v poriadku nepríde. Ako matka by som sa snažila aspoň trochu spravodlivo deliť tu úrodu, už len z princípu ved ma dve deti, aj keď ty ako vravíš nepýtas.

A keby teda ides na to presne naopak ako doteraz: Svagrovcov za to, co vsetko urobili, uprimne pochvalis - ved teda praca je hotova, niet co viac robit, ste sikovni....Ked pridete na navstevu, tak sed na tej hojde, a pochval im ju, ako je naozaj prijemne sa na nej hojdat. Mozno ich aj pochvala umlci, a aj v tebe umlci ten pocit, ze sa vyvysuju? Ak by si citila mozno vdacnost, ze vasim pomozu? A ak mas napr. zaujem aj o trosku ribezli, nevinne sa spytas, ci nejake este nezostali, ze by si chcela na kolac... mozno si tak uvedomia, ze si ich len pre seba vzali... mozno ti ponknu mrazene, mozno kompot. Lebo ono to tak moze byt, ze su take povahy, co sa v tej zahrade radi hrabkaju a ani inu temu na rozhovor nemaju A ty mas mozno ine konicky, ale nemusi to hned znamenat, ze musite byt vo vsetkom zarovno? Alebo su naozaj aj lakomi na vsetko, co porobili, prisvojuju si to? Prisvojuju si zahradu, plody z nej, altanok, za to, ze to tam porobili? Ale v takom pripade by mozno mali zasiahnut vasi a povedat, ze to je ich zahrada... mala by si si od maminy pytat nejake ovocicko tyzden dopredu, "rezervovat si ho nej", nie u svagrovcov. A mamine sa nemusis odvdacit vobec tym, ze budes makat v zahrade, mozno potrebuje uplne nieco ine, take co bavi teba - napr. jej vyhladas niekde nejake zaujimave dochucovadla do salatov alebo co ja viem.... Je to trochu cudne aj zo strany vasich, ze ich nechaju v takej velkej miere zasahovat do ich zahrady a davaju im tak pocit spoluvlastnictva, ktory maju.

@jumama Presne si to vystihla poslednou vetou. Ďakujem. Ja viem veľmi dobre že sú na chybe naši. V tomto nemajú rovnaký meter. Viem, že v dedičstve budú deliť rovnakým dielom, ale emočne a morálne nadrziavaju bratovi. Veľmi ma to boli... veľmi veľa krát som sa s mamou aj hádala pre toto. Aj keď sú rodinne oslavy, viac sa venuje neveste ako vlastnej dcére... a ja vidím švagrinej uštipačný pohľad ako je šťastná že som zase odstrcena... mama to nerobi úmyselne, ona je zaslepená, nevidi to, chce aby sa ona v našej rodine citila dobre, aj keď je u nás už vyše 10 rokov a nepotrebuje už takú dávku pozornosti ako trebárs na začiatku... áno som ziarliva. Ale pravom. Boli ma to vsetko, boli ma tam chodiť... mama si nedá povedať, otvorene som jej povedala že mi tým ubližuje... oni dvaja majú už až dve deti, a o tom ani nehovorím. Keď sú tie u našich, tak nikto iný neexistuje... tak naco tam mám chodiť? Ja tam ani už nechcem chodiť aj keď rodicov milujem a chcem s nimi travit čas kým sú tu, ale ubija ma to, moja psychika trpí. A na druhej strane im (bratovi a švagrinej) nechcem dať pocit že vyhrali....

@sidicek sú tam stále preto lebo bývajú v byte a nudia sa tam.

uff, toto nezmenis...😢 to uprednostnovanie brata a jeho rodiny...
Asi este nemate vlastne deti, vies, je velmi pravdepodobne ze toto bude pokracovat na tvojich detoch a to je uz ina kava.
To, co popisujes, poznam zial z vlastnej skusenosti a po rokoch "otrocenia" na cudzom (rozumej rodicovskom) sme si kupili vlastnu, sice ovela mensiu zahradku, a mame sa o 100% lepsie. Ja som si tiez s dedenim myslela, ze neexistuje, ze by to nebolo rovnako a teda realita bola ze vsetko bratovi...napokon to dobre vypalilo, lebo sice nemam dedicstvo ale ten pocit slobody a normalnosti je nadovsetko...pri nasich som ten pocit nikdy nemala...😢

@evkano1402 ako to myslíš že s mojimi deťmi? Ale moji rodicia ma miluju. Oni nie sú zlí rodicia. Dajú mi čo mi na očiach vidia. Tu vôbec nejde o materializmus. Kým henti neprídu, sme super, akonáhle prídu, mamina uteká za nimi a venuje sa len im... tu nejde o majetky a peniaze. Ale o pozornosť, emocie,...

@evkano1402 a ja pomoc rodičom neberiem ako otročenie. Mamina je po operáciách, sú slabší, ja im milujem pomáhať... ale nebaví ma stále tam stretávat ich a vidieť to že naschval robia všetku najdôležitejšiu robotu aby boli oni ti naj... a mama ich chváli do nebies.... a ja sa cítim ako hovno ktoré nič nerobi... a pritom makam čo viem...

@evkano1402 a v skutku ja neviem byt šťastná bez mojich rodicov. Ľúbim ich. A nechcem sa ich vzdat kvôli hentym. Mne to pripadá tak že rodicia skôr nemajú taký dobrý vztah s nimi a preto sa im viac pchaju do zadku. Ja keď ich aj sledujem, ani nemajú o čom, len mamina sa im stále vtiera, obskakuje, akoby oni boli nejaky nadľudia a ona sa im chcela zapáčiť... oni sú maximálne namyslení a arogantní, nad nich nie je, len oni vedia porobiť, len oni sú šikovní, oni sú ti naj... a mama ich v tom podporuje...

a čo ti mama povie na to, keď sa priznáš, že ti jej správanie ubližuje? Popiera to? A aký máš celkovo vzťah s bratom ty sama?