Súkromný verzus pracovný život

Tiež mi stačí že som s nimi v práci a po práci s nimi nikdy nikde nechodím ani mi to nechýba...

Veď rob ako to vyhovuje tebe, každý človek je iný. Ja tiež nechodím s kolegyňami z práce nikam, veď ich vidím furt v práci.

Vo vsetkych doterajsich zamestnaniach som to mala podobne ako ty - stacilo mi, ze tych ludi vidim denne v praci a necitila som potrebu pustat si ich do sukromia.
Pred troma rokmi som menila zamestnanie a v tomto zamestnani sme fajn kolektiv. Prvykrat v zivote mi nevadi, ze s nimi travim cas aj po praci. Chodime spolu na pivo, na rozne akcie, s niektorymi sa navstevujeme aj doma. Je to take nenutene.. ako ludia sme si fakt sadli a som rada, ze konecne som natrafila na normalny kolektiv.

Nemám kamarátske vzťahy s kolegami. Akože v práci OK, pokecáme, aj o súkromných veciach, ale ináč sa s nimi nestretávam, kamarátov mám skôr z iných oblastí.
Ale záleží veľmi od kolektívu. Od 18 som pracovala brigádnicky v divadle ako uvádzačka, bola som tam 14 rokov. Tam sme boli skvelá partia, chodievali sme spolu von, aj na chaty... Ale to bolo iné.

Neviem si predstavit brat pracu ako povinnost.
Praca ma musi bavit a tesit, inak by som tam nechodila. Peniaze mi za to nestoja, aby som robila nieco, co ma nenaplna. Kolegovcov mam super, mame dobre kolegialne vztahy. Po praci sa minimalne stretavame, ale to nevadi, kazdy clovek ma ten svoj stage.

Aj kolegyňa môže byť kamarátka ktorá patrí do súkromného osobného života, ale len v tom prípade, že si máte čo povedať mimo práce a máte aj niečo spoločné. My sme v bývalej práci mali často posedenia, kde bol aj šéf, ale vôbec sa tam nepreberali témy o práci ani peniaze, len proste sme sa stretli, zabavili, zahrali bowling, biliard atď. Môj ex mali často oslavy, pili a vždy to skončilo pri robote, nadávali, sťažovali sa. To isté aj v rodine môže byť. Veď koľkokrát aj na svadbe sa ľudia po zábave a pod vplyvom alkoholu išli pozabíjať pre iné názory, lebo začali rozoberať politiku atd.
Čiže, či v súkromnou, či pracovnom sa vždy nájde človek s ktorým mi je dobre a aj človek pri ktorom sa teším že deň skončí 🙂

Ja to oddelene nemam, lebo zopar kolegyn su aj moje kamosky, tak sme v kontakte aj po praci ( stretnuti po praci je malo, kedze kovid a ja mam aj rodinu) cez internet a kecame, piseme o vselicom moznom, pracovnom aj sukromnom.
A rada chodim aj na teambuldingy, je tam vzdy sranda.

Tak každá to máme inak 🙂 Ak s nimi chceš tráviť viac času tak vyskúšaj navrhnúť niečo, niekam vybehnite, ak nie tak sa netlač do toho to sa potom vycíti 🙂

Ešte aby som viac vysvetlila k pozadiu toho celého. Môj muž je pracovne zaneprázdnený človek, často je preč, a preto mám pocit, že sa mi tak trochu snaží nanútiť príležitosti na socializáciu a možno aj trochu zmierniť pocit z toho, že je rozcestovaný a nemá na mňa až toľko času..
Ja inak nemám núdzu o spoločnosť iných ľudí - za posledný mesiac som mala tri víkendy plné rozmanitého programu (návšteva rodičov, víkend so švagrinou, teraz víkend s kamoškami). Medzitým som bola v kine s jednou kolegyňou (dostali sme lístky v práci), na obede s dlhoročnou známou a tiež v jeden večer bola u nás na návšteve kamoška s frajerom. Takže rozhodne nie som žiadny introvert a domased..

Svoj život delím na pracovný a súkromný preto, že v minulosti som mala sklon k workoholizmu. Prácou som trávila 12-14 hodín, za počítačom som sedela aj do neskorého večera. Preto som musela urobiť hrubú čiaru medzi prácou a súkromným životom, aj preto je teraz moje videnie práce taká, aké je - ísť do roboty, odrobiť si, čo treba a žiť si potom svoj život..

Môj súkromný aj pracovný život sú tak popreplietane ze sa to uz nedá oddeliť.

V minulej práci sme neboli dobrý kolektív, všetky tieto spoločne akcie som brala ako povinnosť a keď sa dalo, radšej som sa im vyhla.
V tejto praci je to lepšie, jedna kolegyňa je pre mňa ako veľmi dobra kamoška. Myslím, že nie je zle mať v práci kamarátske vzťahy, je tam potom lepsia nálada, veselšie a aj si viete viac pomoct. Predsa len v práci travime veľa času. Ale nedá sa to siliť. Sú ľudia, s ktorými si vybavím čo potrebujeme , ale na káve s nimi vysedávať nepotrebujem

@sweetdreams1 v robote mám s každým dobré vzťahy, zasmejeme sa, pokecáme v kuchynke pri káve, klábosime na poradách, ale tam to končí.. nenavštevujeme sa, ani nechodím v piatok večer s nimi do mesta či na víkendové wellness pobyty...

Tak potom je to v poriadku

Tiež to robím.v práci si priateľstva nevytvaram. Poučila som sa.Terqz man v práci čisto pracovné vzťahy a tak mi to vyhovuje.