Asi potrebujem psychologa. Po dvojmesačnej známosti sa neviem preniesť cez ten “rozchod” aj keď teraz mám už 3rocny vztah. Chodili sme spolu dva mesiace ktoré boli plne eufórie, zalubenia, písania si cele dni až do rana ..nonstop sme mali o com, vela plánov kam sme chceli spolu ísť… no nevyslo to. Teraz som s človekom ktorého lubim ale nie je tam ta vasen, ta potreba byt s človekom neustále. Nas vztah stagnuje, nikam sme sa neposunuli, kamosky sa všetky vydávajú, rodia deti a ja som s chlapom pre ktorého je dôležitá hlavne robota a jeho voľnočasové aktivity. Vztah k deťom ma žiadny až negativny by som povedala (sú to preňho haranti a minimálne 10rokov ich ešte nechce) a svadbu tiež nechce. Moj zivot je len praca a domácnosť, fakt mám dost velku depresiu. K myšlienkam sa neustále vraciam k bývalému (aj keď mi zrejme nechýba on ale len tie pocity..) ako z tohto kruhu von? 😟
Ak ty a tvoj priatel mate diametralne odlisne predstavy o buducnosti (deti, rodina,... ), nestracala by som s nim ani minutu. Naco to je dobre?
@autorka z akého kruhu? ja žiadny kruh nevidím. Vidím dvoch ľudí, ktorí nemajú skoro nič spoločné, vôbec spolu nepočítajú do budúcnosti a ich predstavy o budúcom živote sú totálne odlišné. Netuším prečo by niekto v takomto vzťahu zotrvával, láska nie je všetko, určite nie keď sa vaše cesty rozdeľujú.
A o tom bývalom čo píšeš mi skôr príde, že ti chýba flirt a randenie (pretože to je max čo ti dajú dva mesiace), ktoré ja napríklad zažívam aj po 6 rokoch vzťahu. Randenie udržuje plameň a vášeň a partneri by ho mali absolvovať aspoň raz týždenne aj keď doma. Tá tvoja dvojmesačná známosť nevykazovala žiadne hodnoty, ktoré ty hľadáš vo vzťahu, to bolo moc krátko na predurčenie budúcnosti. A ak by ste prvé dva mesiace nezažívali eufóriu, obrovské plány, písanie od rána do večera, tak by asi niečo bolo zle.
ukonči tento vzťah, ktorý ti nič nedáva a nauč sa byť spokojná sama so sebou a neriešiť, či sa kamarátky vydávajú a rodia. Ten pravý raz príde
Jasne, ze po 2 m bola euforia, chemia...s tymto si 3 roky...kolko mate rokov?ked ty uz tuzis po rodine, detoch a on je v myslienkach este inde nema to vyznam.Len sa neriad tym ako sa druhym meni zivot...v com Ti tento vztah vyhovuje?
prvy chlap: kratke lasky su tie najdlhsie (team)
druhy chlap: mate odlisne plany do buducnosti, ine predstavy o zivote, zostavas s nim
vysledok: vsetko je na tvojom rozhodnuti
druha moznost: prispevok od konikovskeho spisovatela
čím dlhšie budeš v tomto vzťahu, tým sa budeš viac trápiť. Ak nemáte spoločné záujmy, názory, nečakaj, že časom sa niečo zmení, môže ale nemusí. Švagriná má priateľa už 12 rokov. Brať sa neplánujú ani neplánovali. Na začiatku plánovali deti, ale on zmenil názor a ona má už 42. Bohužiaľ, čas jej utiekol aj to ľutuje.
To su tie vztahy "zo zvyku"...strateny cas pre zenu (plodnost klesa z roka na rok rapidne) a chlap v 50ke pretiahne raz nejaku mladsiu a otcom bude, ked by nazor zmenil... nikdy by som nechcela zivot bez deti, za to ziaden chlap nestoji...ziaden...
Ty presne vieš, čo máš robiť, len sa ti do toho nechce. Proste nechceš byť sama. Ale zostávať s chlapom, ktorý vobec neplánuje s tebou deti, svadbu nemá význam, ak ty svadbu a deti chceš. Treba sa pohnúť dalej. Na svete je určite nejaký chlap, ktorý ťa bude ľúbiť a budúcnosť s tebou bude plánovať s nadšením.
@anjelicek26 presne tak.
Ľudia sa ženu rýchlo do spoločného bývania,lebo iba tak sa naj spoznajú....boja sa svadieb, záväzkov.
Ale už sa neboja v tých vzťahoch zo zvyku ostať. Prídu hypotéky,deti,problémy a zistia,že žijú vo vzťahoch,v ktmtrpia.
Nerozumiem tomu.
Veď to potom je rovnaké ako nešťastne manželstvo.
Resp.ovela horšie.
Sama musíš vedieť, čo chceš a ako veľmi to chceš. Podľa toho sa potom rozhodni. Ale očividne máte úplne odlišné životné ciele a predstavu o šťastí. Tiež som to zažila.
Ja som chcela mať byt, svadbu, dieťa... Môj bývalý priateľ nemal takéto ambície. Bývali sme v podnájme, čo mi nevyhovovalo. O svadbe nechcel ani počuť, deti tiež neboli nič pre neho a nedokázala som si ho predstaviť ako otca. Je to dobrý človek, ale nemá rád zodpovednosť (aj preto chcel bývať v podnájme). V podstate všetko okolo bytu a domácnosti som riešila ja (alebo majiteľ).
Boli sme spolu 8 rokov! Rozišla som sa s ním, keď som mala tesne po tridsiatke, lebo mi sakramentsky dlho trvalo sa odhodlať.
Neľutujem.
Mám teraz byt, skvelého manžela a úžasného syna. Čiže všetko, čo som chcela.
Nerozumiem, čo chceš riešiť.
Si z človekom, aký ta nepriťahuje,s akým nemáš potrebu ani byť, nikam sa neposuvate, nemáte nijake spoločne plány ani predstavy, každý ste celkom inde...
Ukončite to čím skôr, aby ste sa v tom "neplacali" roky a potom zistis, že máš 45, si frustrovana, nešťastná a vlastne nemáš nič, či si chcela
Inak niečo podobné bol bývalý. On proste ch el len tak existovať, stretnut sa, ísť na výlet, na pivo, mne to postupne už išlo na nervy, žiadne spoločne bývanie, svadba ani omylom, deti zelenel pri tom slove, vždy vytiahol príklad, že čo ak sa narodí postihnuté, že minule stretol kamoša, ktorý mal vo voziku"vadne decko "
Proste chcel len sa flákať v živote
Rozišli sme sa, ja mam tetaz dom, manžela, dve krásne zdravé deti, on žije s rodičmi v ich byte, nemá stálu partnerku (každá ujde po pár týždňoch), bude mat 45 rokov a vlastne sa len raj fláka doteraz. A asi bude aj do smrti.
Tu je podla mna len jedno riesenie a to sa rozist, teda ak este nieste manzelia ale asi nie, ked si pisala, ze ani tu svadbu nechce. Proste mate ine predstavy a poziadavky od zivota. Takze cez to asi vlak len tak nepojde
V momente ked sme boli my spolu 3 roky a nasi znami sa zacali zasnubovat a brat, tak som mu aj ja povedala, ze co my.
Do polroka sa vyslovil a uz mame aj prirastok na ceste. Medzitym sme oslavili 4 výročie.
Obcas skratka treba polozit tie spravne otazky a podla odpovedi sa rozhodnut
Keď to je flakačský typ chlapa ,pretoho sú svadba a deti nepodstatné a otravné.A je jedno či má 30 či 60,taký sa nezmení .Čím skôr skončiť ,tu ina cesta nieje .
Ste manželia?
Ak nie ste a išli ste skúšať,či si vyhovujete...prečo v tej skúške ostavas,aj keď vieš,že to nemá budúcnosť?