Ahojte, sú tu aj osoby čo nemajú skoro žiadnych kamarátov, respektíve len jedného až dvoch? Všetko sa to za posledné dva roky nejako pokazilo...kamarátky majú svoje životy, niektoré sa odsťahovali, niektoré už nemajú záujem o kamarátstvo...ja sama mám 10 mesačného syna, ale niekedy mi chýba taká pravá priateľka. Keď si píšem s tými "starými" už to nie je ono, je to povrchné. Mrzí ma to, lebo viem že keď pôjdem do práce bude toho voľného času ešte menej. Ale snažím sa žiť najlepšie ako viem, nudiť sa určite nenudim ( starostlivosť o malého syna, prerabame s priateľom dom, rada si čítam, pozerám filmy a seriály, chodím do prírody, za zvieratami). Len niekedy mi chýba úprimný rozhovor s dobrou priateľkou .
Ja som na tom podobne. Obcas je mi z toho velmi smutno, ale co narobis. Odsťahovala som sa 200km a kamaratky boli daleko, kontakt coraz mensi... Zvykla som si. Cakam svoje prve babatko, tak sa sustredim na to.
Caute dievcence ja sa tiez hlasim 😁 a s autorkou mam spolocne este to, ze mame tak isto stareho syna 🙂
Pripajam sa, úplny outsider všade, od strednej, po vysokú, dokonca keď som niekde na oslave 😆 ALE zistila som, že do mužskeho kolektívu zapadam viac. Všetky moje dlhotrvajúce priateľstvá su s mužmi. Dokonca kontakt udržiavam iba so spolužiakmi (ZŠ, VŠ). A nikdy za tými priateľstvami nebolo nič viac. 'Moja BFF' s ktorou môžem pokecať o všetkom, poradí mi, podporí ma, pomôže, vypočuje... je muž, má skvelú priateľku a veľmi im to prajem
Co som sa stretla s ludmi kt.mali podobne reci ako chcu kamosku atd . Tak prave Ti boli zväcsa vzdy furt zaneprazdneny, vyhovorky, alebo take mlkle ryby ktore hovoria len o sebe a na tu druhu sa nespytaju ci nieje s nimi moc rec. Podla mna je vela x chyba prave v tom cloveku co sa citi sam
A jeden až dvaja nestačia? Ja mám jednu jedinú kamarátku, naozaj dobrú proste top bff. S ňou si povieme všetko. Ostatné sú “známe”. Keď sa stretneme pokecáme o bežných veciach… mne to takto stačí.
Ani ja,nazyvam sa latentnym sociopatom. Nie som v kontakte so spoluziakmi zo SS,z VS...mam kamosku z byvalej prace,to sa priatelime cele rodiny,ale tak 2-3 x rocne a staci mi to. A v praci mam super kolegynu,da sa povedat ze BFF ale tiez sa mimo prace stretame uplne minimalne ba az vobec. Mne osobne toto staci,mam rodinu,dom,psy...ani nie je cas na to.
Čím viac som poznala ľudí, tým viac mi je prednejšia samota 😁
Ahoj, ja sa pridávam tiež 🙂 a tiež mi chýba priateľka, nejako som nemala nikdy šťastie. Vždy sa to nejako ukončilo buď štúdiom, zmenou práce, alebo jednoducho som zistila, že koho som považovala za priateľku, priateľkou nebola. Vonku som počas materskej stretávala mamičky, ale len ako známe, nikdy nie ako dôvernejšiu kamarátku. Myslela som si, že som snáď na svete sama kto to tak má 🙂
@patusikk podobne. V škôlke a na základnej úplne , tam som sa cítila ako úplný outsider. Nebrali ma medzi seba len zato že som bola tichšia. Na strednej to bolo fajn, tam sme boli super kolektív no a v práci to tiež nič moc . Samé ohováranie, klebety a intrigy. Som proste introvert a neviem hoc komu odpapulovať , tak si niektoré milé panie otvárali ústa :(
@ewelinka21 tak to je super, nech je zdravý a robí vám len radosť 🙂
@oliviakatka tiež som na tom rovnako, už na tej základnej som si lepšie rozumela s opačným pohlavím . Tí ma nikdy nesklamali , aj keď sa stalo že chceli niečo viac ako kamarátstvo a vtedy to muselo skončiť
@ivik4 možno som "mlkva ryba" ako si to ty nazvala , ale keď vidím že niekto má úprimný záujem sa so mnou priateliť tak to beriem na vedomie, som k nemu dobrá a nikdy mu nepodrazim nohy. Chcela by som proste len osobu , " spriaznenú dušu" , pri ktorej by som nemusela rozmýšľať nad tým čo poviem , trávili by sme nejaké tie voľné chvíle spolu, smiali sa a pod
@monulka205 sama určite nie si. Tiež to mám podobne že vonku keď som s malým tak stretávam aj iné mamičky , ale nikdy sa len tak neprihovorim. Pozdravime sa a to je tak všetko 🙂 oni sú väčšinou staršie odo mňa ( ja mám 24 rokov ).
Chápem ta, nám sa babo podarilo dosť neskoro... Takže moje kamošky už majú bud väčšie deti, alebo ich nemajú....takze nás spôsob života sa dosť zmenil. Ešte k tomu prispela aj korona.
Si s kludom mohla napisat odkial si a netajit sa, mozno by si tu niekoho nasla . Ja som sa na MK spoznala s mojou uz dlhorocnou poviem tak ze najlepsou kamoskou , uplne neplanovane
Ja som stretávala aj maminy v mojom veku, ale ako som počúvala, že jedna hovorí na druhú a pred sebou boli super kamarátky, tak som ani netužila byť k nim bližšie 🙂
už ako dieťa som sa v kamarátkach sklamala. A to ohováranie a faloš v ženských kolektívoch som nevedela nikdy prežrieť.... A tak som dlhodobo bez akejkoľvek kamarátky. Nikdy ma však nesklamala bratova manželka - keď bývali u nás ona bola moja kamarátka hoc vekovo sme kdesi inde .... 😉
ďaleko lepšie sa kamaráti s opačným pohlavím, len tam si veĺakrát zmýlili kamarátstvo so vzťahom.... 😉
Tiež mám len jednu, dve kamarátky s ktorými si poviem všetko volavame si, stretávame sa.Potom boli kamošky s ktorými som trávila RD s deťmi ako sme nastúpili do práce, každá sa niekam odsťahovala vzťahy sa prerušili na napísanie pár x ročne.Potom mám susedu s ktorou vybehnem na bicykel...a korona vzťahy a stretávania veľmi zmenila každý má svoje starosti čím som staršia, tým som najradšej sama len s rodinou
Ak si uzavretá a nezačínaš rozhovor s ľuďmi, ťažko si nájdeš priateľku. S ľuďmi sa musíš rozprávať, aby si zistila, či máte spoločné témy. Rozumiem, že asi nie si ten typ, ale iná cesta nie je. Ja som si našla dobré kamarátky vďaka deťom. S jednou som sa zoznámila v pieskovisku, kde sa naše dcéry pobili a potom boli najlepšie kamošky a druhá je mama synovho kamaráta zo školy. Začali sme sa stretávať kvôli deťom a aj my sme sa spriatelili. Ja mám tú skúsenosť, že keď si rozumejú deti, rozumejú si aj rodičia. Tak možno toto je tá cesta aj pre teba.
To je normálne ja som po pôrode prvého dieťaťa prišla o všetky. Už nebolo možné aby som s nimi chodila von a po obchodoch už nebol čas na dlhé telefonáty . A keď som aj s nimi volala ale ozvala sa mala tak som išla samozrejme k nej. Mala bola na prvom mieste je jasné že je pre mňa dieťa dôležitejšie než kamarátka.
Ja som bola celý život odstrkovaná ľudmi a všade kde som prišla som nezapadla 🙂