Striedavá výchova - útek dieťaťa k druhému rodičovi
Pekný deň prajem mamičky,
ani neviem, ako začať. Nuž, dlho ma kvári jeden problém a neviem si s ním už dlhšiu dobu vôbec rady. Takže skúsim pekne poporiadku. S bývalým manželom sme rozvedení už 4 roky. Máme spolu 11 ročnú dcérku . S bývalým sa veľmi nemusíme, ale snažíme sa vychádzať si kvôli nej. Keď mala naša dcéra 5 rokov, manžel ma začal podvádzať, možno aj skôr, to už nezistím. S jeho vtedajšou milenkou dnes spolu žije. Ona má jedno 10 ročné dievčatko. Ale to je teraz nie moc podstatné, alebo možno aj je. Časom to prebolelo, no ja som si doposiaľ nenašla žiadny trvalý vzťah. Ale k veci, a síce, dohodli sme sa na naliehanie môjho exmanžela a dcéry na striedavej výchove. Veľmi som s tým nesúhlasila, ale pre pokoj všetkých som napokon musela ustúpiť. Manžel je veľmi situovaný a tiež je pravda, že skorovzorný otec. Dcéru má veľmi rád, i keď vždy pracoval od rána do večera, služobky atď. No a čo ma trápi je, že dcéra sa rozhodla bývať u otca. Tvrdí, že ma ľúbi, ale ja si to nemyslím. Čím ďalej, tým menej chce u mňa byť. U ocka sa jej páči a keď je v mojich dvoch týždňoch, tak sa často pýta k nemu alebo jednoducho zavolá, že nepríde, že ešte deň, dva chce pobudnúť u ocka. A mňa to bolí. Akoby tam našla úplnú rodinu. Ja som sama a ona je tu sama, síce so mnou, ale jej to očividne nestačí. U otca si našla nevlastnú sestru, s ktorou si veľmi dobre vychádza, chodia spolu na výlety, jeho priateľka je rovnako starostlivá matka. A taktiež ma u otca vačšie vymoženosti, ako u mňa. Kvalitný počítač, úžasnú detskú izbu, otec jej kúpi čokoľvek, berie ju na úžasné dovolenky. Ja si takýto luxus nemôžem dovoliť. Niekedy sa na ňu hnevám, pretože takto som ju nevychovávala, aj keď som žila s exmanželom a nemali sme finančnú núdzu, učila som ju skromnosti. Ja som tak naučená, tak som vyrastala. Keď je dcéra u mňa, venujem sa jej, ako môžem, učím sa s ňou a ona mi vraví, že som moc prísna a že učenie nie je až tak dôležité, vraj dôležité je, aby bol človek šťastný. A prepáčte, možno by som to napísala zrozumiteľnejšie, ale som teraz vo veľmi zlom psychickom rozpoložení, pretože som sa tešila, že zajtra príde a dnes mi zavolala, že chce zostať s ocinom, že na víkend majú plány... a mňa fakt serie, že on jej nič nepovie, on si mastí brucho či čo? Takto to trvá už rok a ja psychicky chradnem, lebo som prišla o dieťa. Poraďte prosím, čo robiť v takejto situácii. Vyhľadať terapeuta? Riešiť to na sociálke? S bývalým som sa už rozprávala, on sa k tomu stavia tak, že dcéra už je veľká a môže si vybrať, s kým chce byť. Mám taký bôľ v sebe, ktorý ani neviem opísať. Snažím sa s tým naučiť žiť. Ale ono mi to nahlodáva vnútro :( Aj keď sa snažím moju dcéru pochopiť, že sa cíti v novej rodine dobre, neviem jej odpustiť, že na mňa zanevrela. Od malička som ju vyplehala, otec bol vždy v práci alebo na cestách a teraz zrazu je ten najúžastnejší otec na svete? Bože môj, ako ďalej? Niekedy si myslím, že by bolo lepšie, keby ma nebolo. Dcéra ma nepotrebuje, má zázemného otca, náhradnú skvelú matku, nevlastnú sestru a mama? Tá tu bola len na to, aby ju porodila, vypyplala a viac sa o moju osobu nik nezaujíma. Prepáčte, že tak depresívne, ale ja už neviem, ako sa pozviechať. Keby som to vedela aspoň zobrať nejak s nadhľadom... ale je to predsa moje dieťa panebože. Naozaj za každé povzbudenie a radu ďakujem.
Ja by som ju nenutila k tebe chodit. Nechaj nech sama rozhodne. Zacni sa venovat sebe. Chod cvicit, najdi si konicka. Ona sama casom pochopi kto je jej mama. Ked budes upadat a budes v depresii nebude chcela byt s tebou vobec. Viem ze zo zaciatku to bude tazke, ale casom zvyknes. Ked budes v pohode ty a vysmiata s dobrou naladou sama pribehne. Deti v takom veku nechcu vidiet negativum a tiez uz puberta urcite robi svoje.
@almaferida To sa veľmi ťažko číta, nieto ešte prežíva. Zo skúsenosti ti poradiť neviem, len si myslím, že v oboch príspevkoch nado mnou je kus veľkej pravdy. V tom, že dcérka je vo veku a stave, kedy "mama" neznamená toľko, čo bude znamenať neskôr. Tvoju lásku jej nikto a nič na svete nenahradí, preto jej ju dávaj plnými dlaňami. Ona si to raz uvedomí a pocíti v plnej sile. Skús sa čo najskôr pozviechať, vyhľadaj odbornú pomoc. Možno ešte chvíľu potrvá, kým bude chcieť s tebou tráviť hodne času, dovtedy sa nevzdávaj a ži s ňou naplno každú sekundu, zahrň ju nielen láskou, ale aj úsmevmi, šťastím z bežných vecí, maličkostí. Užívajte si spoločné chvíle - kopec zmrzliny zbaštenej v posteli pri peknom filme 🙂 .Túľte sa a pusinkujte, majte spolu tajomstvá... Neverím, že za týmto raz nepobeží! Vytváraj situácie, kde sa budete spolu smiať, veľa sa s ňou rozprávaj, podporuj jej dôveru k tebe. Uč aj vysvetľuj, jemne, trpezlivo, hoci sa ti nateraz dostane možno aj negatívnej reakcie.
Vobec to neber tak ze dcera na teba zanevrela, jednoducho v tomto veku si vyberaju co je pre nich vyhodnejsie.
Aj ja mam pubertaka, ktory si chodi hore dole, kalkuluje ako mu prave vyhovuje. Nuz nech si chodi, viem ze ma ma rad aj ked nie je prave u mna, ked ma problem vzdy sa ozve, taktiez ked je hladny, alebo potrebuje peniaze. V tomto veku este tie decka nie su take, ze mamu lubim, tak sa vykaslem na krasnu detsku izbu, zazitky a vsetko co ponuka druha strana. Vezmu si vsetko zovsadial. Moja rada: Venuj sa sebe, vyuzi cas pre seba, chod sa zabavit, nakup si nieco pekne, urob si radost, relaxuj...... a hlavne dceru neber ako zradcu, neboj ona sa k tebe vzdy vrati, staci ze bude citit tvoju lasku
Sama viem, čo asi prežívaš, hrozí mi postupom času niečo podobné... ale napáda ma jedno, VŠETKO PREJDE!!! deti sa menia a je fakt, že 11 ročné dieta berie veci presne tak, ako aj tvoja dcéra... momnentálne to je pre nu zaujímavé u otca, všetci vždy riešime potreby svoje, robí to aj ona a ty tu tiež vlastne riešiš tú svoju, byť s ňou... je pravda, že ex by ju mal trošku podporit a jednoducho dodržiavať tie intervaly, ako ste sa dohodli... ved to potom aká je dohoda, ked sa porušila týmto... jednoducho patrí do starostlivosti oboch rodičov...
a neboj - mama je vždy mama!!!
Si v depresiách zobud sa. Dcérka je v puberte a u otca vidí ten mamon. Nemôžeš na nu tlačiť, lebo to bude o to horšie. Bolí ma tvoja duša s tebou, ale skús sa na nu vykašľať. Ona potom zbadá čo vlastne chce a čo jej chýba. Som len laik, ale takto to vidím.Sama musí nájsť skutočné hodnoty, inak pre nu budeš votrelec čo bráni styku s jej otcom, a to ty nechceš
@almaferida velky smutok prezivas :( a mas na neho pravo. Ale mna napadlo, co tak to preklopit a nech ocko znasa teda skoro "vsetko" s pubertalnou dcerou a ty si s nou vyzob len tie ceresnicky na torte (spolocny smiech, kino, prechadzky). Nech sa ockova rodina stara o ucenie atd a znasa postupne viac a viac pubertalnych vymyslov. Verim, ze to bude len docasne a dcera si zacas aj sama uvedomi, ako velmi ta lubi a potrebuje. Daj jej ten priestor na to uvedomenie si. A ty si zase v case volna rob , co ta tesi, venuj sa nejakej zalube, nesed doma, bud s ludmi, - mozno ma vsetko naozaj v nasom zivote zmysel, skus ho objavit aj v tejto situacii. Ak potrebujes terapeuta, kludne za nim chod, ziadna hanba.
Ty potrebujes psychologicku pomoc. Na urade prace sa spytaj na socialnom odbore. Tak su financie problem tak tam ti mozno vedia dat bezplatne plus vseobecby ta moze vypisat na 10sedeni cca. Ak mas peniaze investuj do kvality a pozri si institut virginie satirovej. Chapem ze sa citis zranena. Kazdopadne si myslim ze cim viac sa sustredis na seba a pustis ju tal tym viac ju to bude k tebe tahat. Ja som mala obdbie ked moja babinka ma k sebe volala a ja som ju mala na haku. Prestala vyzadovat a nasla ine veci co ma zaujali a zrazu sme si boli velmo blizke...milovala som ju neskutocne. Myslim ze keby si mala pre nu nadhernu izbu a komp a nevlastnu sestru by mala inde mozno aj tak by tiahla za sestrou..... mozno to nie je tym ze oni su kompletni a bohati a ty si nekompletna a chudobna. Mozno jek vyhovuju pravidla atmosfera co tam je..
Spytaj sa dcerky. Kazdodennost robia pekne male momenty a ritualy. Mozno su to palacinky. Telka v pyzame. Hodinova vana. Spolocne hranie kariet. Moznost vybrat kam sa ppjde na vylet alebo podobne veci preco to tam miluje...
Vyhladaj psychologocku pomoc a drz sa. Cim viac ju budes podpprovat v jej stasti tym viac budes stastna aj ty a blizsia si s nou. Predstav si ze by otec pil a nevenoval sa jej a ona by plakala ked ma.k nemu ist.... toto je sice druhy extrem ale pre nu zdravsi. Rozvi svoj zivot. Si uzas na ze si ju porodila a snazila sa v manzelstve a venovala sa jej. Vyriesi a podda sa aj toto. Dcerka by nemala mat pocity viny ze si medzi vami vybera...... predsa len. Ona za to nemoze ze vy dvaja ste sa rozviedli..
Ahoj, toto sa stalo aj mne. Podobne byvaly je na tom ovela lepsie financne ako ja, byva v dome, ja v byte. Mame 3 deti, syn sa k nemu odstahoval asi po roku, dcera o rok po nom. Zostala so mnou najmladsia. Obcas sa rozne podla potreby presuvaju, chodime spolu na kruzky a podobne. Velmi ma to obcas mrzi, ale zmierila som sa s tym. Snazim sa co najlepsie vyuzivat spolocne chvile. Myslim, ze keby som ich k sebe nasilu tahala, malo by to opacny efekt.
aj mojej sestre sa to stalo a znášalo to veľmi zle psychickej, celá rodina sme sa snažili pri nej stáť ale nakoniec aj tak musel aj lieky nejaké začať brať lebo sa nevedela s tým vyrovnať keď jej dcéra odišla za svojím otcom a aj sa im vtedy tak vzťahy pokazili ale teraz sa to už začína trošku upravovať a možno sa k nej nasťahuje aj naspäť lebo zistila, že ani ocino jej nemôže dovoliť a kúpiť úplne všetko
ahoj...tak ja Ti napíšem z vlastnej skúsenosti, mne pri rozvode ex robil také veci, že som skončila na tbl, zrovna v tom čase som štátnicovala a on do toho štval deti proti mne. Mali sme 3 pojednávania, lebo deti chceli ísť k nemu a ja som to nevedela prežrieť. Nakoniec som to nechala, reku...uvidíme. Deti sa odsťahovali s ním, ja som ostala sama v prázdnom byte. Jednoduché to nebolo. Ja som ale mala šťastie, že som mala priateľa, ktorý ma neskutočne podporil, ale problém bol, že nebýval so mnou, tzn občas sme sa nevideli aj týždeň. Donútila som sa chodiť cvičiť a tak sa mi nechcelo, ale pomohlo. Častejšie som navštevovala známych a tí nemali problém ma volať na akcie, lebo väčšina spoločných priateľov ostala pri mne. Deťom som volávala, pozývala ich, ale nenútila do ničoho. Občas som aj odmietla, že nie som doma, alebo sa niekam chystám. Chalan mal vtedy 14 a dcéra 11. Volávala som ich hlavne k mojej mame a sestre keď boli nejaké oslavy a akcie, aby nemali pocit, že budem vyšetrovať alebo prehovárať...občas som sa samozrejme neudržala. Asi po 14 mesiacoch sa dcéra objavila s plačom za dverami, že ona chce bývať u mňa, skoro som spadla na zadok, nič tomu nenasvedčovalo. Ani nevieš ako som sa tešila, ale nedala som najavo a vysvetlila som mladej, že OK, teším sa, nemám žiadny problém, ale ak odíde zase náhodou niekedy k otcovi tak ku mne už sa nevráti. Býva so mnou už 8r a všetko je OK 🙂, chalan príde kedykoľvek chce alebo ho zavolám. Vydrž, snaž sa usmievať a nedávať najavo, že si nešťastná. Deti vtedy nevedia kam z konopí, nesmú cítiť, že sa trápiš. Nájdi si niečo, niekoho. Uvidíš, dcéra dokvitne...mama je mama 🙂. Držím palce.
Prešla som si niečím podobným, keď mal syn 15 rokov.Bola som úplne na dne,veľmi ma to bolelo, presne tak ako píšeš 😢. Chvalabohu už to máme za sebou ,syn sa vrátil a odstupom času mu došlo že MAMA JE LEN JEDNA ,ktorá miluje nadovšetko.Proste puberta.....Držím ti palčeky a neboj všetko dobre dopadne ,chce to len svoj čas aj keď je to ťažké ....
pozvi k sebe aj tu nevlastnu sestru aspon na vikend, aby boli spolu aj u vas..
Viem si predstavit ako ta to musi boliet.. Puberta, ci uz zacinajuca alebo ta co pride neskor je najtazsie obdobie zivota.. Pre dieta aj pre ostatnych.. Ja sa jej uz teraz desim..
Ale nemyslim si, ze mala na teba zanevrela, len kalkuluje kde ma vacsiu zabavu.. V tom veku sme podla mna boli taki vsetci, len sme neboli vsetci v takejto situacii.. Venuj sa sebe, najdi si nejaku psychohygienu a uzivaj si zivot..
Musi to byt velmi zranujuce, ale nie je to navzdy.. Urcite ta velmi miluje, len teraz vidi ako dolezite ine veci..
@henikav prečo? Tu už vôbec nejde o dospelákov. V čom je jedna alebo druhá horšia mama?
Inak toto nieje o tom, že by céra zanevrela na maminku, ale o tom, že už rodičov tolko nepotrebuje. Prednejšie sú kamarátky a pre puberťáčku aj peniaze. Toto u ocka má. Ja sama mám deti vo veku 12+ a je to o hubu. Len von s kamošmi a doma nič okrem toho že sú hladní a čo bude jesť nepovedia. Už si s mužom hovoríme, že ešteže máme jeden druhého, lebo deti na nás serú. Ak ideme k našim na víkend, tak sú odutí, lebo chceli niekam ísť s partiou. A u babky len mobil v rukách aby im nič na soc. sieťach neušlo. Normálne im ho musím zobrať, aby vôbec komunikovali so starkými. No des toto obdobie.
@mysicka36 to ja som nepovedala ze ta druha mama je horsia, jasne ze pre dievcata by to bol zazitok, len mne osobne by sa to priecilo. Inac je to presne ako si pisala, deti v tomto veku maju ine zaujmy a znova si zacnu viac vazit rodicov v starsom az dospelackom veku, teraz to beru skor ako samozrejmost
Skoda, ze tu nie je mamina co ma deti uz dospele a vratili sa az po rokoch. Mna by zaujimalo ci sa ten vztah natolko narusil, ze uz sa neda kvalitne obnovit a je to take "vlazne" medzi mammou a dietatom.
@almaferida smer dobry psycholog
@esther03 vies ale ja nemam dojem ze maju naruseny vztah, jednoducho deti v istom veku prestanu visiet na rodicoch a viac ich zaujimaju vyhody a kamarati. Az neskor ked dospeju sa zacnu zaujimat o potreby a pocity rodicov. Ako pisala zakladatelka, exmanzel ma vacsie byvanie, krajsiu izbicku, viac peniazkov a teda aj zazitkov, jasne ze mlada ide tam kde viac profituje. Ale mamina by sa preto nemala trapit, skor sa zamerat na seba a na nieco ine
@almaferida ty si hlavne vtlc do hlavy ze o ziadne dieta si neprisla, len dieta rastie a toto su vykyvy spojene s vekom. Vsetko je v poriadku a ona sa ti zas vrati
@henikav tak ja si myslim ze to bol super napad - ved su to nevlastne sestry ( ak si teda otec zobral tu priatelku ) - ak sa ta druha moze starat o jej dceru, preco by to nemohlo byt aj naopak - osobne si myslim ze toto ju najviac laka na domove u otca - peniaze su sice mile a pekne ale deti v tom veku hladaju hlavne partakov...
@henikav ved ja nepisem, ze ho maju naruseny, ale moze sa do takeho velmi lahko rozvinut. Uz len tym ako preferuje ekonomicky a socialne vyhodnejsie prostredie. Tuto vlastnost by rodicia (v tomto pripade najmä otec) nemali podcenovat nakolko dieta si zvykne, ze moze robit len to co jemu prinasa prospech, moze zacat mat tendenciu vyuzivat inych. Chyba otca je, ze nedodrzuje dohodnuty rezim. Dieta nema co vyjednavat, pravidla su jasne dane sudom, ma ich dodrziavat. Vie, ono sa to casom moze vyvinut do toho, ze matku bude odmietat (nema jej co ponuknut a to, ze ju s laskou vychovavala pre dieta v puberte a do casu kym nema vlastne deti nie je v podstate nic). Matka taketo odmietanie moze brat ako hlboku krivu (starala som sa, piplala, v noci vstavala... a potom pride niekto s viac financymi moznostami alebo lepsie socialne moznosti (nevlastna sestra s ktorou si rozumie, nevlastna matka, ktora nevychovava- ved ani nema preco jej dietat to nie je atd). Rokmi ked sa s tym nepracuje sa krivda prehlbuje, dieta ma coraz menej casu a ochoty ist za matkou (kamarati, frajeri, zabava....). Naozaj si myslis, ze je naruseny vztah velmi nepravdepodobny? Ja nie. btw k tomu, ze deti od isteho veku menej visia na rodicoch- no to je hadam prirodzene. A prepac, ak sa moje dieta zacne zaujimat o moje pocity a potreby az v dospelosti tak to beriem ako velke zlyhanie vychovy. A neverim, ze to vztah matka- dieta (najmä ak to dieta je dcera) nenastrbi.
Hlavne neupadaj na duchu, ak ked to musi byt tazke. nenut dieta, mozes to este zhorsit. Ona ma u otca hlavne rovesnicku- kamosku. Je to pre nu asi momentalne dolezitejsie a podla mna ti urcite nechce ublizit, len si to neuvedomuje ako ta zranuje. Skus to obratit vo svoj prospech. Najdi si partiu bab a chod na kulturu, cvicit...a uvidis, ze dusevne pookrejes. Venuj sa chvilu sama sebe a bud egoista.
Milé žienky, zo srdca vám ďakujem za všetky rady a postrehy. Čítala som si vaše príspevky veľmi pozorne a niekoľkokrát. Mnoho mi to dalo, najma rady, že sa mám začať venovať najprv sama sebe a byť šťastná. Bude to možno trošku ťažké, keďže realita ľahká nie je, bude to možno dlhodobý proces, aj napriek bolesti. Spravila som si taký nejaký postup: že vyhľadať psychoterapeuta, ktorý ma naučí zvládať tieto záťažové situácie, keď dcéra nechce byť so mnou. Ďalej idem riešiť postoj môjho exmanžela ku mne, neviem, či som to správne nazvala. Degraduje moju autoritu a to pred mojou dcérou. A čo sa týka dcérinej nevlastnej sestry, beriem si ju niekedy na víkendy, koľkokrát i cez týždeň, keď ma bývalý poprosí. S jeho priateľkou nerobím problémy. Akceptujem ju, taktisto jej dcéru, je milá, deti si rozumejú. Som vždy rada, keď sú tu. Keď bývalý manžel zavolá malej, ako sa majú deti, nechám ju vždy pozdravovať. Ona nikdy. Ale to je jedno. Lenže vidím rozdiel v dievčatách. Tá jej poslúchne, nemá s ničím problém, moja, keď jej niečo prikážem, uteká k ockovi. Včera sa stalo to isté. Spali obe u mňa na víkend. Boli úžasné, boli sme spolu von, navečeriali sme sa, strávili sme pekný večer hraním spoločenských hier, pozreli si rozprávku. Šli sme spať. Ráno som im vravela, nech spracú posteľ, nech si umyjú zuby, nech sa oblečú, idem robiť raňajky. Dcérina nevlastná sestra všetko spravila bez slova, moja len nekonečne hundrala a mala milión výhovoriek. Napokon spratala posteľ jej nevlastná sestra. Keď som dcére kázala vyniesť smeti, znova výhovorky a vtedy som spustila krik. Tak sa obliekla a utiekla k otcovi. Jej nevlastnú sestru som k nim teda zaviezla, lebo ju u mňa nechala samú. Na to mi bývalý povedal, že pred raňajkami som im nemala dávať žiadne úlohy, že ako matka som sa mala prvá zobudiť, deti mali mať pripravené raňajky a potom som s nimi mala diskutovať, či už chcú upratať posteľ alebo ešte si chcú poležať. Že dcéra prišla vyhladovená. Pred dcérou. Odišla som bez slova a s plačom. A dcéra ani brvou nemihla. ☹
@almaferida písala si v úvodnom príspevku, že akoby dcéra u neho našla úplnú rodinu. Nemyslím si. Skôr tam vnímam, že u neho má vymoženosti, luxus a asi je aj omnoho viac dovolí ako Ty. Má u neho viac výhod. A súhlasím s príspevkom @esther03 , že otec nedodržiava pravidlá dané súdom. Mne príde, že podkopáva Tvoju autoritu aj pred ňou. Preto vám striedavá nemôže fungovať. Ona utiekla za otcom, keď si jej kázala vyniesť smeti. On namiesto toho aby ju poslal nazad s tým, že Ťa má počúvať, tak Ťa pred ňou ešte zhodí.
On je ten, kto je za situáciu z veľkej miery zodpovedný. On ak by rešpektoval Teba, tak jasne dá najavo, že keď chce zostať ona dlhšie, mal povedať, nie, ideš k mamine. A tým, že to od začiatku išlo tak, že sa nedodržiavali pravidlá dané súdom a nechávala sa jej možnosť voľby, nech sa sama rozhoduje, no ktoré dieťa v jej veku si nevyberie väčší luxus a otecka, ktorý očividne nemá na ňu také nároky ako Ty?
Alebo to, čo si uviedla, že ako si sa mala zachovať keď ráno vstali. Nakoniec Ťa ešte on bude poučovať čo si mala urobiť? Najskôr sa o ne postarať a potom, keď sa asi rovno v posteli najedia, tak sa ich spýtať, či si už chcú upratať posteľ alebo ešte nie?? A ešte Ťa zhodí pred dcérou. Ona u neho vždy nájde záchranu. Na sociálke to je zbytočné riešiť. Zájdi za psychologičkou.
Verím, že ti puka srdce. Viem ze ta to nepoteší, ale tento predpubertalny stav prejde. A nie za dlhú dobu. Iné ako východisko sa a zabojovať o samu seba ti neostane. A byť trpezlivá. Toto obdobie postupne prejde ako začnú prvé lásky a chlapci, rande, tak dieťa postupne zmení pohľad. Tým, že jej nebodaj budeš niečo vyčítať môžeš situáciu vyhrotit v prospech otca. Len láska matky a trpezlivosť, stále otvorené srdce je cesta