Stráženie deti u starých rodičov
Ahojte, chcela by som sa poradit ako prekonat svoj blok. Mam dve male deti 4 roky a takmer 2 roky.Este nikdy neboli cez noc u babky alebo teda nikde bezo mna. Mame dve uzasne babky a dedkov, ktori by aj mali velky zaujem postrazit ich hoci aj na vikend. Deti s nimi maju vztah, stretavame sa casto. Ja by som aj velmi chcela, vnutorne zavidim kamoskam, ktore daju deti na vikend babke a idu s muzom na wellness. Chyba nam ten cas o samote, naozaj by sme ho potrebovali. Problem som ale ja a neviem to prekonat. Ja mam totiz strasny strach tam tie deti nechat. A pritom nemam realny dovod, nikdy sa im nic nestalo, stari rodicia su zodpovedni. Zvyknu ich strazit ked niekam potrebujem vybehnut alebo s muzom sem tam ked vybehneme do kina ci na nakupy, take 2 maximalne 3 hodinky. Ale uz pocas tejto kratkej doby, ja si to vobec neuzivam. Proste sa ponahlam, nech som cim skor naspat, cely cas mam v podvedomi taky ten stres, ci je vsetko oka neviem sa uvolnit. Neviem si vobec predstavit odist takto na noc alebo na cely vikend. Zrejme by to vsetci uplne v pohode zvladli, okrem mna. Ja sa strasne bojim, ze sa im nieco stane. Ze stari rodicia ich az tak dobre nepoznaju, nevedia tak predvidat, nenapadne ich co za blbosti dokazu take male deti vymysliet a nestastie je na svete strasne rychlo. Asi tomu nepomahaju ani tie neustale spravy o tragediach co sa stali detickam. Viem, ze mi poviete ze nestastie sa moze stat hocikedy a hocikde, o chvilu vyrastu a budu chodit sami a batsa budem stale. Je mi to uplne jasne, ja sama viem, ze to je iracionalne. Nemam napriklad tento problemso satrsim ked je v skolke, to som uplne ok, ze je v bezpeci. Ani ked su s mazlom, to by som ich kludne nechala aj na cely vikend bez vahania. Problem su vyslovene stari rodicia. Chcela by som sa preto poradit, ci ste tu zienky, co ste mali podobne pocity a podarilo sa vam to nejako prekonat. Neviem ci ist sama proti sebe, nechat ich tam na noc a casom si zvyknem? Alebo pockat kym budu starsi a bude to jednoduchsie? Rada si precitam skusenosti, lebi naozaj moznosti mam, chut tiez velku stravit po dlhej dobe aspon jeden vikend bez deti s muzom, len moja vlastna paranoja ma brzdi.
@mogaa toto si ja vsetko uvedomujem, preto ma to hneva, ze to neviem spracovat. Viem, ze zle sa im moze stat aj pri mne, vobec si nemyslim, ze som dokonala. Aj sa mi stalo, ze mi spadli alebo podobne. Len ked nemam ten pocit kontroly, tak som z toho strasne nervozna a neviem ako s tym najlepsie bojovat.
Podla mna nechod proti svojim pocitom, nebojuj s tym. Ak to citis ze nie, tak nie. Nemusis robit to co ostatni, ty si ty. Ja som taketo male deti nedavala tiez na noc starym rodicom. Ani sme s muzom nechodili na wellnesy. Chodili sme tam, kde sme mohli ist s detmi vsetci spolu. Nase deti prirodzene zacali nocovat u starych rodicov vo veku cca 5-6 rokov.
no prepáč, ale chúďatá deti s takou priposratou matkou, chudáci starí rodičia, ktorí si neužijú vnúčatá tak, ako by mohli a chudák manžel, ktorý má doma namiesto veselej, milujúcej ženy, ktorá venuje svoj čas a myšlienky aj jemu len ustrašenú, hysterickú "supermatku", chorobne fixovanú len na deti. Keď s tým niečo neurobíš, budeš svojim deťom otravovať život aj v dospelosti, pretože oni budú jediným zmyslom tvojho života, čo je choré. Zjavne to sama nezvládaš, skús psychológa, ale rýchlo
Musis ich tam nechat zavriet dvere a odist. Ako v skolke ziadne dlhe lucenie- budes mi chybat- bude mu smutno-.... Je to tazke ale zvladnete to asi s placom( tvojim), ale zvladnete. Chce to tak 3-4 pokusy a bude to ok. My sme sli na predlzeny vikend s manzelom - cely som ho prerevala s vycitkami fakt . Ani nic " nebolo" 🙈 lebo som furt revala ako na pohrebe. A deti boli Ok aj v noci - ani sme im nechybali. 🤣🤣
Prosts sa budes musieť prekonať raz a prezit to. Rkvnake to bude ked pôjdu do škôlok, taborov, na výlet, o školy.... Ja napríklad si vzdy poviem, ok som mama bojim sa o tu stvoru moju, ale to je moj problém. Nemôžem tym blokovat zazitky, skúsenosti svojho dieťaťa, cas sa neda vrátiť v tomto.
Je zbytočné to prekonávať, proste nechoď proti svojim pocitom. Nemá to význam.
Ja myslim, ze 2+4 rocne deti nie su skolaci, aby si sa skutocne prekonavat "musela"...ist von s muzom mozes aj tak, ze babka prespi u vas, postrazi u vas, deti ulozi do vlastnych posteli, vy si zajdete von, spravite program sami a dojdete vecer zalahnut s vedomim, ze si este pobozkas deti a ze spia vo vasich postielkach...rovnako kamoska robi kompromis, ze beru babku na welness a dovolenku zo sebou, prestriedaju sa, oni si zajdu hocikam, vecer posedia v bare a babka dozoruje, maju sex kolko a kedy chcu, lebo deti v hoteli v inej izbe - s babkou 😂 Babke to tiez vyhovuje, vidi vnucata, zmeni prostredie a este su jej za to vdacny...
Treba vyskusat. Ja mam deti 4.5 a 2 .5 roka a najprv tam chodila starsia na poobedie, potom ked sama chcela, uz tam aj prespala (tusim mala 3.5), teraz uz rozprava aj o tom, ze nech aj sestricka tam prespi. A raz, ked sme boli na koncerte, tak obe s babickou zaspali, boli teda u nas v nasom dome... a citili sa prijemne s nou. Bud rada, ze stari rodicia sa chcu, mozu, vladzu a vedia postarat a su aj dostatocne blizko na to, aby vam vedeli pomoct. Podla mna vacsina rodin toto stastie nema
Ja som babka 4och vnucat a velmi uskostliva. O svoje deti som sa tak nebala, ako o vnucata. Z toho dovodu ich neberieme so sebou na dovolenky. Ale byvaju u nas bezne, aj na noc. Davam na ne pozor, necihaju na nich u nas ziadne nastrahy. Ci sa rozpravam s kamoskami, maju to presne tak. Takze sa neboj, stari rodicia na ne daju lepsi pozor, ako ty😀. My sme dvaja, ak ja nie som pri nich, tak je dedko.
@danica2711 Obcas by nezaskodilo porozmyslat, nez z rukava vysukas psych. diagnozu!
Mam kamosku kt. mala presne tieto iste pocity. Vedela ze asi nie su celkom ok, ale nevedela si pomoct. Preslo to same, ked mali deti 10/12 rokov. Teraz by ich s radostou supla na vikend k starym rodicom 😅. Podla mna mas 2 moznosti a to bud budes vedome trenovat nechavanie deti u pribuznych, alebo jednoducho nepojdes proti sebe a svojim pocitom ( kedze 4 a 2r. je este malicko).
Samozrejme ak by to neprechadzalo ani vo vyssom veku deti, asi by som vyhladala terapeuta.
@danica2711 neviem ci si vstala hore ritou, ale ak sa ti ulavilo a mozes zacat svoj den bez toho negativizmu co si tu vygrcla, tak nemas za co, rada som posluzila.
Ostatnym dakujem za rady a skusenosti. My sme s babkami casto, takze moje deti maju zazitkov az az. Cestujeme s nimi po svete, bravame ich so sebou do muzei, na vystavy, do hor, hocikam. Vieme fungovat spolu a je nam dobre. Takisto s babkami, prave dnes odlietame na dovolenku k moru, spolu so svokrovcami. Abysi uzili vnucata aj aby ja s muzom sme mohli vybehnut na tu veceru . S mojimi rodicmi travine cele vikendy bezne minimalne 1-2krat do mesiaca, v priebehu tyzdna sa navstevujeme. Problem je len ta dlhsia doba a prespatie, ze sa s tym rposte necitim komfortne a uvedomujem si, ze to je moj problem, preto tu hladam rady, ci to niekto mal podobne a co pomohlo. Cito vyssim vekom deti proste opadlo a prirodzene prislo, ako tu niekto pisal, alebo proste zatnut zuby a prekonat sa, ako tu tiez niekto pisal 😃
TAk to mate super, ze uz takto fungujete, drviva ludi ani toto nema, co sa tyka "slobody" s detmi v tomto veku... to prespatie prijde prirodzene, ked si to dieta vypyta same, ked sa same na to bude citit, ono to vacsinou byvaju az skolaci, co inde prespavaju, cest vynimkam...
@oli18 dakujem pekne za tvoj nazor aj z tejto strany, rada to citam 🙂 ja mojim rodicom aj svokrovcom absolutne verim, len sa proste sama neviem zbavit toho pocitu, ze staci minuta, aby sa nieco stalo. Opakujem, ja viem, ze je to iracionalne, ja viem, ze je to moj problem, preto sem pisem.
pekne to vylepšuješ, hlavne že v prvom príspevku si nevieš užiť ani kino, tak tá večera ti asi tiež chutiť nebude... A na to, aby mi všetky tieto prehnane úzkostlivé a závislé matky boli v podstate smiešne, nepotrebujem vstávať hore riťou
@danica2711 tak to mi je luto, ze byt takato podrazdena, je tvoj bezny stav. Ale to uz je zase tvoj problem. Kazdy mame nejake.
Ahoj, Danici uz pisat nebudem, zastala si sa samej seba☺️tak nech nema kocka zbytocne viac pozornosti🙈. Mne pride, ze to robite inak, po svojom, deti maju starych rodicov spolu s vami a to je viac ako akakolvek prespavacka. Robite to krasne a ak vam to vyhovuje takto tak nejake prespavacky bez vas nerieste. Bud v klude a deti si uzivajte, ani sa nenazdas a budu velke a povedia si.
Ak to ale bolo skor take velmi by som chcela to zvladnut a nemat stres, tak tie spolocne dovolenky su idealny priestor. Stale to o chvilku predlz ten cas kedy ides s manzelom na rande, mne to fungovalo aj ked u nas slo o nacvik na cas v porodnici. Vzdy o chvilku dlhsie pobudnite, odmen vas aj deti aj starych rodicov ze ste to zvladli, hoc len slovne a uvidis ze ti to pojde. Jo a hodinky nechavaj vtedy na izbe. ✌️Drzim palce!
Ja by som take male deti na noc nedala prec. Ale to som ja. Kedze zijeme v zahranici a mame uplne inu situaciu tzn ze tu nemame nikoho kto by nam deti postrazil alebo kde by sme ich mohli dat “odlozit” a ist si uzit vikend vo dvojici alebo nedajboze este aj cely vikend😃ale keby sme zili na svk viem si predstavit ze svokra pride ku nam a bude s detmi kym my by sme si vysli niekam na veceru alebo s kamosmi.
Staci sa raz prekonat a potom to uz pojde...urob to- nerozmyslaj nad tym a bude fajn- prospeje to aj vam...ja taku moznost nemam
nasi chodievaju spat k starkej od mala. ak ich das spat nie hned s tym ze aj odides na wellness... aspon ratam ze stari riódicia byvaju v rovnakom meste. tak vies dobehnut ak by sa nieco dialo.
Ak tak nedavaj obe deti naraz. Daj napriklad zatial len starsieho. Nech si zvyknes ty on a aj starki ze maju dieta v dome na noc.
Nemusis to robit zhurta ale postupne.
Nasi chalani priam miluju chodit spat k starkej, teraz ked maju 7 a 9 proste sa rozhodnu ze idu spat tam zbalia si ruksacik opytaju sa a idu... a ja ich veeeelmi rada vyprevadim... 🙂
A hlavne... Ti rodicia dokazali vychovat teba a manzela a obom sa nic nestalo a zazili mozno v zivote viac roznych situacii ako ty a poradili si s nimi.... 🙂
Ako spracujes skolku, ked si v strese 3hod v kine?
Tymto blokom ci co to mas oberas seba,tvojho muza,deti a aj starych rodicov o pekne chvile.
@danica2711 lenže autorka si uvedomuje, že niečo by mala vo svojom prístupe zmeniť. Prosí tu o radu, ako z toho von. Nepotrebuje čítať, že je hysterická, priposratá a ustrašená. Jediné, čo bolo podľa mňa v Tvojom príspevku v poriadku a odpoveďou na autorkinu otázku, bola rada vyhľadať psychológa. Toto navrhujem aj ja. Ale analýza autorkinho vnímania starostlivosti o deti bola zbytočná. Ak by sa sama prezentovala ako “dokonalá supermatka, o ktorej deti sa určite nikto okrem nej nedokáže postarať a všetci okrem nej sú neschopní a ľahkovážni”, vtedy by Tvoj popis jej povahy v súvislosti s touto témou bol namieste.
skús na to ísť postupne, daj ich tam najskôr na dve hodiny, viac krát, ty choď kaderníčke, nakupovať. Potom na pol dňa, zase sa niekam odprac, odkiaľ sa nemôžeš len tak vrátiť. Zase to urob viac krát, potom na celý deň, na noc, postupne na víkend. Ale ak by si bola počas celej doby, kým tam deti sú, ako na tŕňoch, tak sa do toho nesiľ. Nemala by si z toho víkendu nič ani ty ani muž. Deti máš ešte maličké, keď podrastú a samé sa tam budú pýtať, bude to zase iné. Ja som dávala, až keď chodil do školy, lebo tam nechcel zostať a my sme to rešpektovali. Nevyrástol z neho žiadny maznák, bol samostatný, od 15 rokov na internáte
@danica2711 uľavilo sa ti? Ona sama sa na svoje pocity hnevá, ale nedokáže ich potlačiť.
Ako radia psychologovia- skus pocuvat svoj strach, co ti hovori, ved s nim dialog. Uvidis ci ti napovie. Potom za dalsie si treba uvedomit, ze prenasanie svojich strachov na deti im moze viac uskodit ako pomoct. Ano, tvoja uloha rodica je deti chranit, ale treba ich aj ucit ako prekonavat prekazky.
Určite by som so svojím strachom zabojovala. Čím skôr, tým lepšie. Sú to už veľké deti na prespanie u zodpovedných starých rodičov. Píšeš, že deti by to zvládli a problém si len ty. takouto opicou láskou im viac skodis než pomáhas. Tvoje pocity sú prirodzené, avšak netreba ich podporovať, treba sa im postaviť
a vzchopiť sa. Logicky, dospelo, racionálne.
Ja si tiez myslim, ze treba skusit, vsak najprv len na jednu noc. Moja skusenost je taka, ze u nas je maly pri babke a dedovi asi viac v bezpeci ako pri mne 🙂 Starsi ludia byvaju casto opatrnejsi, napada ich praveze viac nebezpecenstiev ako mladych a na vnucata zvyknu davat velky pozor. Tazko by totiz niesli, keby sa nieco stalo detom, ktore su im s doverou zverene. Napriklad moje neterky mali uz vselijake urazy, ale pri starych rodicoch nikdy nic a to tam chodia uz dlhe roky aj na 10 dni. Moj maly pri nich zatial tiez nic nemal.
Začni postupne. Napríklad deti večer ulož do postelí u starých rodičov ty, vybehnite s muzom niekam von, kde to naozaj stojí zato.. Kino, koncert, večera, opekacka s kamošmi a k starým rodičom sa vráťte ešte v noci. Ďalší vylet napríklad ráno. Ono ten strach je prirodzený ale postupne prejde
Ja som zažila tiež takyto záchvat paniky. Dcera mala 5 rokov a chcela ísť sama von na ihrisko pred bytovkou. Pustila som ju ale celý čas som ju sledovala z okna, v hlave milión tragických scenárov... Nešťastný smrteľný pád, ukradne ju pedofil, pokuse neznámy pes... Racio v mojej hlave mi hovorilo kľud, ty si sa hodila sama hrávať von oveľa mladšia, dcéra je šikovná nepadá na preliezkach, nechytá neznámych psov, nerozpráva sa s cudzími ľuďmi, je už velka chce to skúsiť musíš ju pustiť... Ale bol to boj, naozaj. Trvalo hádam aj rok kým som dokázala vnútorné akceptovať ze moje dieťa je už dosť veľké na to aby šlo niekam samé....
Samozrejme ze ako rástla prichádzali situácie kedy sa tento strach vrátil, aké našťastie už nie tak intenzívny ako po prvý krat.. Keď šla späť ku kamarátke, s mojimi rodičmi na dovolenku, do tábora, keď chcela ostať vonku dlhšie. Teraz je v puberte a viem ze príde noc kedy pôjde s kamošmi von, pôjde do zahraničia, nájde si frajera....Strach ktorý sa bude vždy ku mne vracat, ktorý nikdy nezmizne ani keď bude ona dôchodkyňa a ja na smrteľnej posteli
Co sa ma stat sa stane. Nešťastie sa môže stať aj tebe pred očami tomu nezabránis. Nenormálny iracionálny strach je súčasť materstva podľa mňa. Ničoho sa na tomto svete nebojím viac ako o svoje dieťa.
To 4 rocne dieťa je myslím akurát vo veku kedy je na mieste skúsiť prespať u babky a deda. Pusti ho koli nemu, nie koli sebe. Rastie, starne, trhajú sa zvyšky pomyselnej pupocnej šnúry a ty ju potrebujes tiež prestrihnut
tak predpokladám že myslíš starých rodičov detí, nie teba alebo manžela....pri tvojej mame či svokre je dieťa zrejme vo väčšom bezpečí ako v škôlke....teoreticky 1človek skôr ustráži 2deti ako 1-2učiteľky 20detí.....zle sa môže stať hocikedy, aj keď s nimi pôjdeš von ty a na ihrisku ti jeden spadne z hojdačky alebo preliezačky, tomu proste nezabrániš.....