Strata blízkeho človeka
Dobrý večer,prosím vás čo vám pomohlo prekonať smrť niekoho blízkeho?Pred pol rokom som sa rozlúčila s mojou milovanou babičkou,na začiatku to bol obrovský šok ,ale i teraz s odstupom času ,mávam veľmi ťažké chvíle,vždy keď sa pozriem na jej obľúbené veci ,je mi hrozne smutno ,že nikdy ju nebudem moc objať,nikdy s ňou neprehodim reč ,snažím sa čerpať z tich pekných chvíľ čo sme spolu zažili,a zachvíľu sa to všetko otočí,lebo podľahneme tomu,že tich chvíľ uz nikdy v živote nebude .Mám rodinu , priateľky kolegov,napriek tomu sa cítim veľmi sama,v podstate sa mi zdá ,že všade sa mi postupne prestáva dariť.Som neuveriteľne unavená a nemám chuť v podstate nič riešiť,len základné veci,starostlivosť o rodinu,chodenie do roboty....neviem v sebe nájsť chuť ani na stretávanie s priateľmi,prípadne nejaký koníček
Nie je to dobré ,je mi to jasné,potrebujem to nejako preklenúť a neviem ako
ahoj, ja som pred pár rokmi prišla o dedka :( a mne osobne pomohol čas, lebo časom som to začala vnímať inak aj ked som sa s tým nezmierila ale naučila som sa to akceptovať tak ako to je.
Chodila som vtedy do lesa na prechádzky s rodinou a trávili sme spolu čas aj vtedy som ešte chodila do školy a kedže som mala super kolektív tak postupne som na to myslela menej a menej aj ked je to veľmi ťažké, lebo ja som s dedkom mala super vzťah ale nezmením to a naučila som sa to akceptovať tak ako to je ❤
@chelsey987 na začiatku som sa o babkinom odchode nedokázala rozprávať,posledný čas jej opatery bol náročnejší,nejako som to všetko potrebovala v sebe spracovať,teraz keď by som už mala.potrebu,tak ma tak nejako umlcia,že už sa netrápi ...mala veľa rokov a podobne
Ahoj, úplne ťa chápem ja som prišla o ocka a hneď na to o týždeň ujo, nedavno dedko a je to určite veľká rana. Ťažko sa s tým človek zmieri. Treba na to čas, veľa veľa času. Určite pomôže ak budeš čo najviac medzi ľuďmi aby si na to nemyslela, aj keď to nie je vôbec ľahké.
Len cas pomoze. Otupi bolest. Moja uz 18 rokov nie je medzi nami no neprejde den,kedy by som na nu nemyslela a casto mi aj luto pride. Velmi mi chyba,bola mi ako mama dokonca sme mali lepsi vztah ako s vlastnou mamou. Prve roky som mala slzy v ociach vzdy,ked som videla jej veci,miesto,kde sedavala,pocula som podvedome jej hlas. Ale rokmi sa ta sklucujuca bolest otupila.
@marca12 aj ja som s ňou mala krásny vzťah,moji rodičia sa v ísť období učili spolu žiť,ja v puberte ,u nej som našla vždy pochopenie,s prvou láskou ,s prvým sklamaním,s rozvodom ,vždy sme sa spolu veľa nasmiali...ona starla telom ale nie duchom,teraz keď spoznávam viac nových ľudí,spojene s mojou prácou ,nesiahajú jej ani po členky
@pavla013 to mi je ľúto,tiež si mala náročné obdobie ❤️
Mne pomohlo uvedomiť si ze moja babička odísť chcela. Povedala ze sa z nemocnice už nechce domov vrátiť. Trápila sa mala x diagnóz prekonala porážky nebola samostatná. Nemala z toho života nič nemohla vyjsť ani von na ulicu lebo kedykoľvek sa jej točila hlava a spadla. Želala si odísť a ja nemôžem byť smutná preto ze tu nie je keď to tak chcela. Je so mnou kedykoľvek si na ňu spomeniem 🙂 je v mojich snoch cítim ju. Ten smútok to je len naše ego.. Lebo už nemôžeme my byt s našimi blízkymi. Ale im je dobre.
Mne zomreli všetci, starý rodičia aj rodičia.Mam 31, ostala som sama.Teda mám už vlastnú rodinu, ale vieš ako to myslím.Neviem ani čo ti napísať.Boliet to bude vždy, len tá bolesť sa časom otupy.Je to tazke
@sszuzu8 mňa trápi veľmi,že vždy mi hovorila,že starí človek keď ide do nemocnice ,už sa z tade nevráti,avšak 2 dní pred smrťou sa jej skomplival zdravotný stav ,že mi vtedy prišlo ,že volať RZP je rozumné.
Často nad tým rozmýšľam ,že ako odišla na druhý svet ,bez objatia ,dotyku...takto si to neželala...medzi cudzími ľuďmi,v cudzom prostredí,že sa tam možno nikto po nej ani neobzrel 😭
Kazdy clovek vekom nabera mudrost. Neporovnavaj ludi s babickou,to sa ani neda porovnavat. Je mi luto,co prezivas,ale ver,ze casom to bude znesitelnejsie.
mne pred dvoma týždňami zomrela mamka a skoro na deň presne pred dvoma rokmi ocko 😢 tiež to veľmi bolí, snažím sa každý deň nejako prežívať, venovať sa svojim malým synčekom, venovať sa svojim koníčkom, hocičo len aby som proste nemyslela...viem ze až čas pomôže sa s tým trochu vyrovnať... pri ockovi mi to trvalo 3 mesiace kým som sa spamätala, teraz pri mamke mam pocit ze to trosku lepšie zvládam, možno mi deti dávajú tu silu, ale snažím sa proste myslieť na to, ze už im je dobre tam hore, nič ich neboli, a nechceli aby sme sa trápili s nimi keď im už bude horšie....placem každý večer, cítim prázdnotu v srdci ale proste viem ze treba ísť ďalej 😢 a čas to všetko zmierni...
@marca12 ďakujem ,to dúfam.
To je proste ten čas čo som trávila s babkou ,jej názormi,mudrostami,teraz keď sa mám začleniť po nejakom to roku to kolektívu ,cítim sa tam stará a strašne ma to unavuje.
@smileba to mi je ľúto,pre mňa je babičku odchod hrozna strata ,desím sa obdobiaaa,keď prídem o rodičov ,to s už človek fakt musí cíti hrozne sam
Riešil to niekto aj ďalej?Myslím napr.psychologicke posedenie?Neviem ,či to zvládnem sama...mám deti v puberte,čo je obdobie ako je,mala by som im byť správnou oporou.Maminka s ockom majú zdravotné potiaže ,i tam sa čaká odo mňa pomoc.Neviem kde vziať v sebe silu,keďže sama sa cítim po babkinom odchode veľmi slabá a precitlivela
tiež som pred 10timi rokmi ťažko zvládala keď mi odišla starká, ale bolo to trochu iné keďže mala 80 rokov a bola pol roka už len ležiaca bolo to pre ňu vykúpenie...teraz je to oveľa horšia bolesť a strata pri rodičoch 😢 tiež sa mi dookola omiela co by sa dalo zmeniť, ako by som vedela vrátiť čas a pod. ale nedá sa to, treba myslieť na to, ze to co mali zanechať na tomto svete zanechali a ich púť sa tu skončila a tam hore nás potom budú čakať...
Tiež som prišla minulý rok o babku a rovnako sa neviem cez to preniesť. Bola my v podstate ako druhá mama. Odvtedy sa my o nej sníva skoro každú noc, ale také sny ako keby stále žila a bola tu medzi nami, dosť často na ňu myslím. Ono to chce čas všetko.
@monika185243 sen s babičkou som mala len možno 4 x ,vždy som sa veľmi príjemné cítila ,horšie bolo precitnutie
@simik411 veď toto sa cítim ako ,keby som bola čudná...mám zdravé,krásne ,šikovné ,deti,milujúceho manžela, rodičov,súrodencov...i tak nevládzem a cítim sa sama.Tesim sa z ich radosti, úspechov a potom mi príde,že niekto nezdieľa so mnou moje krok po kroku úspechy,vždy som bola taký silný článok rodiny ,nejako to tak všetci berú prirodzene.
Potrebujem sa dobiť ,len neviem kde a ako
Veď to je to že človek sa potom prebudí a príde na to že to bol len sen. Ale v ten deň keď mala pohreb sa my sníval sen že sme ju s mužom hľadali v meste a keď sme ju našli a volali aby išla s nami domov tak nám povedala že s nami nejde, že jej je dobre. Len jedno ma mrzí že som sa s ňou nestihla rozlúčiť
@monika185243 mala som podobný sen,išla som s ňou lesom akoby sa rozvidnievalo,všade samé hmla ,potom sa ku mne otočila a povedala , nechce sa mi odísť ,ale odtiaľto pôjdem sama ,ty sa vráť
Nech zabudne
To, že ťa umlčia nie je dobré. To čo prežívaš vo svojom vnútri treba povedať nahlas. To ako ti chýba. Zdôver sa nikomu kto ti je srdcu blízky a pochopí tvoje trápenie.
@chelsey987 rada by som ❤️
Môže to byť kamarátka, známa... nemusí to byť ani najbližšia rodina. Psychológ tiež vie poradiť ako sa vyrovnať so stratou, ale to by som brala ako poslednú možnosť.
@smileba 💔🖤❤️
@chelsey987 neviem každý rieši svoje,vždy sa ocitnem v pozícii poslucháča
Keď som prišla o mamku veľmi mi pomohlo sa o tom rozprávať. Ten smútok bol miernejší, keď som zdieľala pocity.