Strach zo založenia rodiny

Nezazila som podobny pocit. Ale vacsinou pokial viem, je to tak, ze clovek chce zmenit vo svojej rodine to, co jemu chybalo doma. Aspon si to myslim.. Napr. mama bola zla, ja budem ina a budem podporovat svoje dieta, to mas to iste s ostatnymi vecami v rodine...A ked uz sa nevies na seba ani spolahnut, kto ti ma odpovedat? Ty najlepsie vies. Ale podla mna, ak sa nad takouto vecou pozastavujes, asi este nie je vhodna doba pre teba. Skus dokoncit skolu, urob si poriadky v hlave, je to vas zivot (tvojho manzela a teba) a mama nech sa vam do toho nestara. Co po tom, ze ona chce. Rozumies?

Ja už mám človeka s ktorým chcem mať deti a chcem ich. Len ešte treba počkať. Ďakujem za reakciu, že si myslíš, že ide len o moje srdce a rozum a výchova ma nemusí ovplyvniť. Ukludnilo ma to trochu.

ja som rodinu neplánovala ešte pekných pár rokov ale predsa sa urodilo....a mám to presne z opačnej strany, rodičia sú strašne nešťastní, že budem mať iný život ako si oni predstavili....ale celkovo, moji rodičia sú asi z podobného cesta ako tvoji, najmä otec....ale myslím si, že sa nemusíš obávať, že by si pochytila podobné "maniere", skôr si myslím, že to človek berie ako negatívny príklad, "presne takáto nebudem" a človek sa viac snaží dať deťom to, čo sám nemal, ale viem sa s tebou plne stotožniť, človek si nemôže byť istý ničím...ale napriek tomu si myslím, že ak si niečo také v minulosti zažila, budeš sa snažiť, aby tvoje deti ten pocit zažiť nemuseli 🙂 ....ale každopádne, nedaj sa do ničoho tlačiť, deti budeš vychovávať ty a nie oni....

@danginko Chápem. Ide o to, že som asi vďaka sestre čítala príliš kníh a článkov s podobnou témou - ako týrané deti následne týrajú svoje deti a o tom, ako sa vzorce správania v rodine nesú ďalej a ďalej. Určite nebudem ponáhlať a najprv si to sama so sebou dám do poriadku.

@miluna777 Keď si myslíš, že treba počkať tak počkaj. Priveľa nad tým rozmýšľaš, netráp sa, budú to Tvoje deti, ak bude zle Ty ich ochrániš, Ty sa zariadiš, neboj.

@tyelde Som rada, že ma trochu chápeš. Určite sa budem snažiť zo všetkých síl, aby moje deti nezažívali to, čo ja. Ide asi aj o to, že si budem musieť urobiť v rodine "veľké upratovanie". Teda že som dovolila, aby ponižovali mňa je moja vec, čo už teraz viacmenej ignorujem, lebo viem, že iný nebudú - ale k mojim deťom sa takto NIKTO správať nebude. To bude tvrdý oriešok, lebo si dokážem predstaviť, ako otehotniem a hneď budem počúvať, že robím všetko zle (ostatne ako všetko v živote). Nechcem s nimi prerušiť kontakt, sú to moji rodičia. Možno mi nič iné nezostane? Neviem.

@miluna777 niečo mi o tom hovor, ja by som mohla napísať knihu o tom ako mi kto kafre do tehotenstva 😠 ale zas ber to tak, kontakty prerušovať nemusíš, ale pokiaľ s nimi nebývaš, tak si môžeš určiť pravidlá, typu "ak sa takto budete správať, tak nabudúce prídem až na vianoce" a budeš len posielať info napr. mailom, pár fotiek, dáš vedieť čo máte nové...to je kontakt, a predsa ťa nebudú obmedzovať 🙂

Ja osobne si myslim, ze sa na to pripravit neda...jedna vec je ta materialna stranka, to ale inak isto nie...dieta velmi zmeni zivot, naraz si matka, citis zodpovednost a robis vsetko najlepsie ako vies.ziadna mama nie je 100%, urobis mozno zopar chyb vo vychove aj ty, ale ak si normalne psychicky vyrovnana osobnost tak tym prejdes lavou zadnou a chyby postupne ponapravas. A rodicia tvoji isto budu tiez iny, moji stale rozpravaju, ze mat vnucata je nieco uplne ine ako mat deti!nebudes lutovat, neboj sa toho a ked budete s manzelom citit, ze ten zazrak maly chcete, tak nevahaj ;) nie je nic krajsie ako dat lasku vlastnym detom-ved preto zijeme.

@miluna777
z toho čo a akým spôsobom píšeš, si ten rodičovský vzor neprebrala a myslím, že Tvoje obavy nie sú opodstatnené aj keď pochopiteľné.
Nedá sa to vôbec zovšeobecňovať, že vzorce správania sa nesú ďalej. Určite to, čo človek zažil v detstve ho formuje a ovplyvňuje - ale niekoho tak, že pokračuje v šľapajách rodičov a niekoho tak, že sa správa presne naopak ako to videl doma.
Ja som po deťoch nikdy netúžila a netúžim. Ale mala som obdobie keď som bola mladšia, že som sa bála aká by som bola matka, lebo naši boli veľmi citovo chladní (ale ja som vždy bola opak od malička, možno až príliš citlivá na utrpenie voči druhým). Potom som robila v detskom domove a moje obavy sa úplne rozplynuli.
Moja sestra má tri deti, z toho dvojičky a je úžasná matka, toľko lásky dáva deťom a doma to nevidela.
Takže skús tie myšlienky nerozvíjať a zbytočne sa neboj. Lebo Teba ochromuje viac Tvoj strach a obavy ako to, aká skutočne si.
Píšeš, že Tvoja mama do Teba hustí aby si mala dieťa. Možno je načase sa voči nej jasne vyhraniť. Že takto teda nie už a to Ti dá silu. Aj keby si ju nemala istý čas kontaktovať.
Držím palce!

@miluna777 ahoj možno by bolo dobre si o tom podebatovať aj so psychológom. Na tvojom mieste si dokončím školu trochu sa s mužom zabezpečím a začnem "makať" na dieťati. Potom, ked ti bude niekto kafrať do tvojho života sa naňho môžeš "vykašľať " nie si im predsa nic dlžná. Ja mam síce s rodičmi pekný vzťah no moja rodina je moja rodina 🙂 držím palce

@miluna777 rodičovské vzory sa síce preberajú, ale na druhej strane, ak vzor nebol vhodný, tak deti robia opak toho, čo robili rodičia im kedysi. Takže to bude anti-vzor. A to, že sa bojíš aby tvoja matka nebola rovnaká na tvoje deti - toto máš ty vo svojich rukách, ty raz budeš regulovať stretávanie sa tvojich detí s tvojimi rodičmi. Ty budeš mať v rukách pri najmenších náznakoch povedať tvojej mame stop pri nejakých prejavoch podceňovania atď. Ak ťa nebudú akceptovať ako matku, treba sa rázne ohradiť.

@miluna777 podla mna netreba sa toho tak bat. ked bude spravny cas mat dieta, urcite si das pozor na to aby si nebola ako tvoji rodicia a myslim,ze uz ani im nedovolis aby sa k tvojim detom spravali tak ako k tebe. ja som mala takych starych rodicov, nic nebolo dobre, a teda hlavne ja som bola vzdy malo dievcenska, tucna, nie dost som sa snazila na skole.... no proste bla bla. ako dieta som si to velmi pripustala. stara mama este zije a teda velmi som sa musela premahat aby som s nou bola stale v kontakte. a vzdy len striehnem co hovori mojim detom. a teda musim povedat, ze k nim sa sprava uplne inak. aj ked uz ma 75 rokov tak sa stale s nimi pohra a moje deti ju miluju. vela spolu skypuju a vzdy ked sme na Slovensku musime tam aspon jednu noc prespat lebo deti sa na nu strasne tesia.

@miluna777 ahoj, aj ja Ta chapem. ja som strach ako taky nemala, no postupne ma to dobehlo. ja Ti odporucam pracovat na sebe. momentalne je obrovsky vyber roznej literatury o vychove, o praci na sebe, atd.nie nadarmo sa hovori spokojna matka, spokojne dieta.
Treba zacat od seba, aby si bola vyrovnana, spokojna, stastna a potom bude vsetko v pohode. ja som to neriesila pred tehu, a potom ako dcerka rastla som to musela riesit...teda aj chcela.
napr.momentalne sa mi dostala do ruky super kniha od Baricaka Dospeli detom, deti svetu... presne pise toto co hovoris. zili sme XY v najekom prostredi, mame to zauzivane, plus prostredie vsade okolo nas tlaci k vykonu, porovnavani sa s ostatnymi co sa tyka vlasnosti, majetku atd...nahaname sa... a este odporucam precitat si napr. knihu od Zdenky Jordanovej Dieta ako sanca pre teba.
drzim palce, a verim,ze budes fantasticka mama 😀 😀 😀 😀 😀
PS: mna tiez raz za cas prepadne myslienka ze nie som dobra mama, ale nastastie uz velmi veelmi zriedka..kedysi to bolo ovela horsie. 😀

@tyelde Ja viem. Ibaže, toto riešim s mamou a celkovo často, že keď sa správajú hnusne, tak pohrozím, že už neprídem. Vtedy príde na rad citové vydieranie (ja úbohá stará matka, všetko som ti dala a takého vďaku som sa dočkala), prípadne "už mi nie je dvadsať, dlho tu nebudem..."

Ďakujem, baby. Veľmi ste ma podporili, ste zlaté. Zvážim návštevu psychológa, určite mi to neublíži a možno sa utvrdím v tom, že sa nie je čoho obávať. Po materiálnej stránke už pripravení sme, bývame vo svojom, len som si chcela dorobiť titul (doma mi predhadzovali, že viem iba natiahnúť ruku a školu aj tak nedorobím, lebo som hlúpa, a tak som musela školu prerušiť a zarobiť si na ňu aspoň na polovičný úväzok a rozložiť na viac rokov. Smutné je, že na bakalárskych promóciách plakali od dojatia :/). Oba teda zarábame (ja teda iba na polovičný a chodím do školy, takže nič moc :D, no manžel je na tom lepšie). Čakáme na to, až budem "kompletný človek" i so školou, nech sa nemusím trápiť skúškami a môžem sa venovať dieťatku, ak nám bude príroda priať. Verím, že niektoré z vás možno raz stretnem i osobne. Som rada, že sú tu také milé ženy a mamičky. Ďakujem!

@hoogy No ak mám povedať pravdu, moja stará mama je ešte horšia ako mama. To je práve to, čo ma desí. Lebo stará mama sa tak správala k mojej mame, mamu to doteraz mrzí, no ku nám sa tak správala tiež, ani si to nepripúšťa. Preto ma napadajú kadejaké myšlienky, či to nebudem predávať ďalej. Dúfam, že nie a urobím pre to maximum.

@miluna777 je to inak smutné, koľko neistoty v živote vedia narobiť rodičia vlastným deťom nesprávnym prístupom a nevhodnými poznámkami... Citové vydieranie by som si na tvojom mieste vôbec nevšímala, jedným uchom dovnútra, druhým von... Moja mama je tiež taký typ s tendenciou robiť dlhokosiahle prednášky, ktoré každého nudia a otravujú, najprv mi to trhalo žily, ale teraz fakt jedným uchom dovnútra, druhým von...
Určite to nebudeš podávať ďalej, lebo si povieš, že tvojou mamou takýto typ výchovy skončil a koniec. Fakt to nerieš, ale akúkoľvek výchovu budeš preferovať, dbaj na zdravý úsudok a na zdravý stred, lebo niekedy pri snahe nebyť ako naši rodičia matky zasa zachádzajú do extrémov, ktoré sú tiež trochu škodlivé (vlastná skúsenosť v rodine)

@mandala77 Možno máš pravdu, často sa mi v živote stane, že ma viac rozhodí vlastný strach než skutočnosť, že sa deje niečo, na čo nie som zvyknutá. Moja sestra je veľmi citovo chladná, nenájde si vzťah, nevie, prečo by to robila. Nikdy nebola zaľúbená, lebo bola tučnejšia a hustili do nej, že (citujem) "Na takúto by nemohol mať nik chuť", nútili ju držať diéty už od detstva (a preto napokon bola tučná - jojo efekt plus vzdor v puberte je potvora). Čudujem sa, že neskončila ako anorektička. Ale nikdy nebola extra tučná ani škaredá a ponuky na vzťah sa ku nej hrnuli. Brat zmizol hneď ako dokončil strednú, žije v Anglicku kde tiež dorobil školu, ale nemáme už naň žiaden kontakt. Prerušil vzťahy kompletne. Tak som ostala iba ja, kto bude riešiť s našimi vnúčatá. Je to nová rola, neviem, čo čakať, možno preto mám obavy.

@miluna777 možno aj tvoji rodičia si nebudú vedieť vybudovať správny vzťah k vnúčatám. Keď je dieťa malé, tak to tak nevníma, ale časom si dieťa samo povie, s kým sa dobre cíti a s kým chce byť. Čiže aké vzťahy si človek s blízkymi vybuduje, také ich v budúcnosti bude mať...

@miluna777
mne príde z toho čo píšeš, že by si sa mala už vymedziť voči mame a prestať mať strach z nej a z jej vydierania. Si voči nej ako malé dieťa, ktoré sa bojí. Keď s ňou nebývate je to výborné ale aj keby si mala deti jej môžeš povedať čo sa Ti páči a čo nie a stáť si za tým. A možno by si to mala aj teraz skúsiť ak Ťa do niečoho bude tlačiť alebo vydierať, že takto už nie. Vymedziť si hranice ale stáť si za nimi. Nieže Ťa jej príde ľúto. Zváž možno nejakého psychológa, ktorý Ti s tým môže pomôcť.
Lebo ona má stále na Teba vplyv aj keď už žiješ s mužom.

@mandala77 Asi si teraz "uhodila hřebík po hlavičce". Nikdy som sa nenaučila konfrontácii s maminým vydieraním, lebo nešlo zvíťaziť. Proste sa snažím jej poznámky a výlevy ignorovať a neberiem ohľad, že mi jej reči niekedy ubližujú. Preto mám strach, že až to skúsi na moje deti, tak tá konfrontácia príde, ak ich chcem ušetriť hlúpeho ponižovania a výsmechu a mám z toho taký des, že až. Je to smutné, som dospelá žena, viem. Musím sa s tým nejako vyrovnať.

@miluna777 najskôr sa to nauč sama (alebo na nejakej terapii), dá Ti to silu a aj istotu, zbavíš sa strachu, že keď to dokážeš Ty, že s deťmi to bude ľahšie. I keď možno váš vzťah sa úplne zmení, lebo už nebudeš v tej podradnej pozícii, ktorá si všetko nechá. Jedna baba tu často o tom píše, o dominancii a submisivite, jej nick je tuším moonlight1210 ale nie som si istá.

@mandala77 Sestra sa mi v tomto snaží pomôcť, rozumie sa tomu, ona sa vyhradila. Ale niekedy to aj ju popadne a jeduje sa. Ťažko sa z toho modelu dostáva, keď je na to mama zvyknutá - Stačí jej robiť peklo dostatočne dlho, a nakoniec sa podvolíme. Už sa snažíme robiť čoraz väčšie kroky ku vlastnej slobode - podporujeme sa navzájom - ale ide to ťažko. Vždy je to ten istý scenár: Najprv ignoruje, čo jej hovoríme a myslí si, že "len tak blbneme" a umúdrime sa (uvediem príklad: chceme akýkoľvek sviatok sláviť každá o samote, ja s manželom, sestra sama. Tvári sa, že nepočuje, že máme svoje plány). Potom si aj tak urobí po svojom s tým, že nás vtlačí tam, kde nás chcela mať (Ale ja už som tete sľúbila, že prídete na Veľkú noc, ona s vami ráta! Ja som nevedela, že neprídete, to si mi nepovedala!). A keď sa nedáme, nastupuje "No... veď si choď kam chceš... veď my už tu aj tak dlho nebudeme, otravovať ti život...Možno sú to posledné sviatky, ktoré trávime všetcí spolu". Keď sa aj tak nedáme, skúša to mama cez sestru "Tak jej dohovor, veď čo vymýšla, ona už nás neľúbi? aha, ty máš asi zakázané mi to povedať, však!" a nakoniec nastupuje pasívna agresivita v podobe utrápeného hlasu v telefóne a rozhovory na báze áno-nie sprevádzané mocnými vzdychmi a občas vzlykmi. Je teda strašne únavné u nás dosiahnúť svojho vlastného priestoru. Je to beh na dlhé lakte, a ťahať sa s ňou o každú pitomosť sa nikomu nechce. Práve preto si hovorím, že keď sa toľko teší na vnúčatá, či ešte nepritlačí so svojím nátlakom, aby sme boli stále s ňou a pod jej vplyvom...

Podotýkam, že mame je len niečo cez 57 rokov a je absolútne zdravá, takže jej vzdychy o tom, ako tu dlho nebudú, sú absolútne nezmyselné. Otec mlčí a vždy len mlčal. Asi chce mať pokoj...

@miluna777 pane bože, hrozne vás citovo vydiera a manipuluje s vami. Myslím, že máš pravdu ohľadom tých vnúčat. Robila by to z toho čo píšeš asi ešte viac, mala by dôvod naviac. Asi najviac rozumu má váš brat, ktorý sa od toho úplne odtrhol. Aj keď to je veľmi smutné, neviem ako by som zvládala keby také niečo urobil môj brat, že neviem ani kde je. Máte to ťažké ale pokým sa jej jasne nevyhraníte a nenecháte ju samú na sviatky a hocikedy, tak to bude stále rovnaké. Takýto ľudia sa nemenia ale Ty môžeš zmeniť svoj postoj k nej. Lebo toto je niečo čo Ťa ovplyvňuje a má nad Tebou moc a je to celý život. Nie to, že by si opakovala nejaké jej vzorce ohľadom možných detí ale Ty máš tento vzorec, ktorý Ťa ničí. Strach sa jej postaviť.

@mandala77 Veru nebolo to ľahké, no brat sa s mamou hádal najviac (asi preto že bol chlapec, neviem) a na nej boli kladené najväčšie nároky (lebo chalan, no). On je odo mňa trochu viac starší (8 rokov), takže keď odišiel, bolo mi len 10-11. Nechápala som to. Čas od času z Anglicka prišiel, no keď videl, že sa to nelepší a mama ho stále zahrnula slzami a výčitkami, keď sa objavil, proste sa objavovať prestal. Teraz neskôr to už chápem, aj keď je mi ľúto, že ani my (sestry) nevieme, kde je, či je živý a zdravý a čo robí. Nič sme mu neurobili. To je ale iný príbeh. Teraz si z toho síce robím srandu, že deň po pôrodu tu bude nastúpená mama s poznámkovým zošitkom, ako malo moje dieťa vyzerať a čo je na ňom všetko zlé. Vtipkujem, že bude mať v ruke šupleru a merať mu prstíky, či sú všetky podľa jej predstáv. Ale je to taká ta mrazivá sranda. Aby to tak nebolo naozaj.
Zamotávajú sa moje obavy do seba. Čo keď budem sklamaná, že moje dieťa nie je podľa mamy predstáv dobré a ja naň raz budem tlačiť, aby bolo "lepšie"... aby sa zapáčilo mame, keď už ja sa jej nepáčim... Lebo presne to sa stalo mojej mame so starou mamou a kolo sa točí a točí... NIE. Nemôžem si to pripustiť.

@miluna777 jasné, chalan si skôr nenechá skákať po hlave ako dievča. My sme vychovávané byť dobré a poslušné a potom to má všeliaké následky.

Ty najskôr porieš seba a mamu. Vôbec nerozmýšľaj čo dieťa podľa mamy keď nie si ani tehotná. Lebo ako som písala vyššie, Ty neopakuješ vzorec z rodiny: mám zlú matku a budem taká istá matka, ale máš v sebe vzorec poslušnej a dobrej dcéry aj keď mama sa správa skutočne veľmi nepekne a citovo vás vydiera. To je niečo čo Ťa ovplyvňuje, určite nie to, že by si bola zlá mama - to je vidieť na tom čo a ako píšeš.

@miluna777 ale ty si uvedomujes predsa co je spravne a co nie.. nevidim dovod preco by si mala byt ako tvoja matka.. moja tiez nebola idealna a nie som ako ona .. lebo nechcem.. ty budes svoje deti milovat a nie ich trapit a ked sa bojis ze tvoja mama sa k nim bude spravat ako k Vam tak jednoducho zabuchnem pred nou dvere a dovi. Urcite nemusis mat strach budes dobra matka .. lepsia ako tvoja lebo vies ako si sa citila ked si bola mala a nedovolis aby sa tak citili tvoje deti

@miluna777 tak otvocia su povacsine ticho, poznam to aj ja velmi dobre

Joj, reci sa vravia a chlieb sa je.. Najprv musis neake to dietko na tento svet priviest a potom mozes spekulovat, co a ako dovolis svojej mame.. Teraz je to take o nesmrtelnosti chrusta.. Co by bolo keby...