Strach o svojich blízkych

@kukulienka1981 pride mi to ako nejaka posttraumaticka stresova porucha...proste stres a uzkost po preziti nejakeho prevazne negativneho zažitku. Možno by ti pomohlo porozpravat sa s niekym blizkym, mozno psychologom, dobrou kamoškou aby si dostala zo seba všetky tieto obavy, aby si to spracovala. Nejaku neuroticku epizodu zažije v zivote snad kazdy človek ale ak sa mu dostane nejakej pomoci zvonku napr. prave to ,,vykecanie,, tak to vo väčšine pripadov pomoze a stres a uzkost časom pominie.

@mirkaaa80 Aj ten ma do buduceho tyzdna dovolenku.

@sardinka336 Skusala som sa porozpravat s kamaratkou. Ale nie vsetko chape. Nie je taka precitlivela ako ja. Neviem, ci vobec taky niekto je. Skusala som najst aj nejake temy na internete, ale vacsinou tam diskutuju o tom, ako sa mrtvy prisiel rozlucit. A to mi teraz vobec ale vobec nepomaha. Naopak sa bojim ako cert kriza. A do toho placem. ☹

Keď moje deti začali mať strach zo smrti a iných hlúpostí, tak som im to vysvetlila tak pekne, že mi nakreslili hrobček, dátum úmrtia a k tomu parte 🙂. Pozri, tak, či tak to raz príde a budeš ešte aj rada že nadišiel ten tvoj čas.

Mozes zavolat na linku dovery. Napis na livedoctor.czchod k obvodnemu. Kup si volnopredajny guajacuran a daj si aj tri naraz. Termin u psychologa objednaj. Chod k obvodnemu. Povedz o svojich strachoch rodicom a manzelovi. Rozptyl sa. Chod si zabehat. Pozri si komediu. Urob di dobre. To das. Prejde to

@kukulienka1981 vieš všetci sa bojime smrti (alebo teda mnohí) ...nevieme aka je ta cesta na ten ,,druhy breh,,. Ale velku vyhodu ma človek, ktorý verí v Boha...lebo má nádej...vie, ze smrt je len prechod do ineho stavu, na iné miesto kde sa všetci raz stretneme. Na miesto kde uz nie je bolest z choroby, plač, smutok ani nič čo by ťažilo dušu. A ja srdcom verím, ze moji blizky su tam, ze ked budem umierat, tak to bude ako v tých filmoch, ze ich uvidim ,,na konci tunela,,. Mozno to znie detinsky ale mne tato predstava pomaha. Možno by ti pomohlo pohovorit si s nejakym ochotnym knazom..neviem..

Treba si to rozobrat na drobne. Bojis sa smrti, lebo tu uz potom nebudu tvoji najblizsi. Ked tu nebudu, nebude ti mat kto pomoct/poradit? Alebo? Ja mam velmi blizky vztah s mamou a tiez sa bojim, ze ked sa to stane, zostanem sama. Mam sice svoju rodinu, ale mama je len jedna a nanu som sa vzdy mohla 100% spolahnut, prist, objat a stale citit tu materinsku lasku. Myslim si, ze to suvisi s tym, ze mam niekedy strach a nechut riesit veci kazdodenneho zivota svojej rodiny a tuzbu vratit sa do cias, kedy som si lahla vecer pred telkou mame na kolena a nemala som ziadne starosti 🙂

@sardinka336 na to netreba veriť v niekoho.

@sardinka336 Aj nad tym som uvazovala, som veriaca, len do kostola velmi nechodime. Takze nepoznam nejakeho knaza, ktory by sa ma ujal.
Skusala som citat aj clanky od americkeho neurologa, ktory zazil klinicku smrt a skuma to. Ale on stale hovori o nejakych svetlach a cudzej zene, co ho sprevadzala. Nic o blizkych. To ma prave este viac sklamalo, lebo jedina moja utecha by mohla byt, ze sa na druhom brehu stretneme, ze to nie je na vzdy. Ale strasne mi budu chybat aj tu a ja to uz teraz citim, az mi je tazko a mam strasnu uzkost. Zijem pre rodinu a bez rodiny nemam iny zmysel.

Najhorsie je, ze moj manzel je uplne iny typ cloveka. Nechape moje stavy a ani nie je ochotny mi pomoct. Vobec sa teraz o mna a moje pocity nezaujima. Prosila som ho uz dokonca niekolkokrat, aby spal teraz so mnou (spim s detmi v izbe a on sam, nech sa vyspi do prace), ze ho tam potrebujem. Ale on nechce, ze mu to nie je pohodlne. Tak sa trapim strasne sama, a to viem, ze este neprislo najhorsie. Ked pride, kto mi bude oporou? Bojim sa.

@ivanya Mam to podobne. Mam strasne silny vztah s mamou a stale si volame, sme casto spolu. Nezvladnem byt bez nej, psychicky.

Ja ti rozumiem.Vsade okolo a hlavne z medii pocuvam o dopravnych nehodach a roznych inych nestastiach,utrpeniach a chorobach deti,ludi...poslednou dobou zacinam na sebe badat ze sa az chorobne bojim o svoju dceru,manzela,blizkych,ale aj o samu seba.Za vsetkym vidim to zle,bojim sa stale co by sa mohlo stat a niekedy mi uz aj akoby film bezi pred ocami.Tiez zvazujem psychologa,niekomubsa vyrozpravat nech mi poradi.Vsade vokol je tolko zleho,ludia su neohladuplni,neraz zli...Tazko je byt v takomto svete naladeny pozitivne.

@nini1010 aspoň, že tá smrť nás nikdy nesklame

@juhseverzapad pozri....ked to niekomu pomoze nech verí, prečo nie? Kazdy sa zo smrtou a vecami ,,medzi nebom a zemou,, vyrovnáva inak..niekto si to racionálne vysvetlí a je spokojny....a iny je hlbavejší typ, skor filozofuje o veciach a ked sa spojí ,,jedno s druhým,, tak zrazu upadne do akejsi uzkosti...ked si to v sebe uprace a najde ,,zmysel,, prečo sa veci deju nech s Bohom alebo bez neho tak sa upokojí. Netreba to hned hádzat do žita ze ,,Boh,, nie..viera v niečo v nejaky princip, v Boha, viera v zivot neviem...kazdy si to nazval ako mu bolo blizke pomohla zachranit nejeden zivot. Citala som svojho času knihu ,,A přesto říct životu ano...,, od Viktora Frankla...lekara, psychiatra ktory prezil koncentračny tabor a aj v tejto situácii dokazal najst zmysel a volu zit.

@kukulienka1981 Ked mas pocit, ze tvoj problem je ozaj neznesitelny a najblizsie dni sa neda riesit, kedze vsetci maju dovolenku, tak zajdi na najblizsi Centralny prijem v nemocnici, kde je aj Psychiatricke oddelenie, mozu ti zavolat psychiatra na konzilium, lebo ten je tam 24hodin pritomny. Inak potom k psychiatrovi na ambulantne vysetrenie vymenny listok nepotrebujes, s psychologmi je to, myslim, rozne. Naozaj je to nejaka posttraumaticka stresova porucha, ale aj tvoja naviazanost na matku tiez nie je uplne normalna, cize pomoc odbornikov budes potrebovat urcite. Drzim palce 🙂

@kukulienka1981 ono to začalo po smrti starej mamy, či si už mala skôr také myšlienky?

Ono smrť, aj keď nie nám blízkeho človeka, môže spôsobiť, že sa človek dotkne svojej vlastnej smrteľnosti a strach zo smrti je strach bytostný a je hlboko v každom z nás skrytý často za strachmi inými. Ako tu už padlo, skús psychológa a takého čo sa venuje posttraumatickým stresovým poruchám (http://www.emdr-sipe.sk/absolventi-vycvik-v-emd...), určite by som volila ženu. Je dobré si vždy ak si na ňu spomenieš predstaviť prúd svetla ako ide zo srdca nejakej bytosti, v ktorú veríš k nej. A to treba robiť hlavne 40 dní po smrti a vždy keď si na ňu spomenieš. Je to síce technika pochádzajúca z buddhizmu ale veľmi prospešná.

@sardinka336 práveže ja milujem filozofiu. A keď si človek prečíta pár výrokov k tejto téme tak sa bude ešte tešiť do hrobu. Ja sa riadim iba jedným : Smrť nie je zlá, iba umieranie. Nevieme kedy,ako a kde. Neverím v boha ani v nikoho, ale budha mal v tomto krásne myšlienky.

@janickadr Fajn, ale ak sa rozhodnu si ma tam nechat? Nemyslim, ze by mi pobyt na psychiatrii, kde budem lezat s ludmi mozno ovela viac mimo, pomohol, jedine, ze by ma nadopovali nejakymi utlmovakmi. Mam malinke deti, asi by to nebolo pre ne najlepsie...

@kukulienka1981 nemyslím si, ze si ta tam niekto bude nechávat...zase nemas narušenu ,,kritičnost,, nie si nebezpečna sebe alebo okoliu...zase oni uz vedia rozoznat čo je akutny stav vyzadujuci hospitalizaciu a ty do tejto kategorie podla toho čo píšeš nespadaš.

@kukulienka1981 Hlavne prestaň myslieť negatívne a ber život aký je a každý deň ako posledný.

@mandala77 Stavalo sa mi to uz aj skor, ked v rodine niekto zomrel. Ale nie takto silne ako teraz. A mozno to bolo aj ine, ze som nemala taky vztah s nasimi, nemala som vlastne deti, vnimala som veci inak, menej citovo. Odkedy mam deti, tak sa rozplacem uz aj pri pozerani nejakeho pribehu napriklad onkologickych deti, ked robili zbierku v TV. Proste strasne empaticky vsetko prezivam a teraz sa zasa ku mne dostala tema smrti a tej vecnej nenavratnosti toho procesu. A mna to nejako zlomilo...

@juhseverzapad To sa ti povie, racionalne viem, co by som mala robit. Ale tie pocity su silnejsie. Neviem prestat na to mysliet, kazdy den. Preto som uz aj pristupila na myslienku stretnutia s odbornikom, lebo citim, ze je to silnejsie ako ja.

@kukulienka1981 Oni sa nemozu rozhodnut si ta tam nechat, pokial nemas akutnu psychozu, ktorou by si ohrozovala seba (na zivote) alebo svoje okolie, to rozhodne nevyzeras, ze mas. Oni ti mozu teoreticky navrhnut hospitalizaciu, a ty nebudes suhlasit a podpises reverz (nikto sa nebude hnevat, ked mas male deti, ani sa nikto nebude cudovat). A z toho, co popisujes, na akutnu hospitalizaciu to urcite nie je. Ty potrebujes dostat len nejake lieky, aby si teraz ten akutny stav trosku lahsie zvladala a najma sa potrebujes o tom s niekym vela rozpravat. Na Centralnom prijme si trosku podebatujete, dostanes lieky a ostatne sa bude riesit az potom ambulantne po sviatkoch...

@janickadr S liekmi to tiez nebude jednoduche, kedze este dojcim. Ci myslis, ze by som mala prestat kvoli tomuto?

@kukulienka1981 keď sa Ti už zle dýcha, to už je tam panika, silná úzkosť, ďalej aj silná naviazanosť na mamu. Toto je niečo s čím si určite neporadíš sama a potrebuješ odbornú pomoc. Čím skôr tým lepšie. Okrem toho aj tento vianočný čas môže všeličo pospúšťať u ľudí. Takže možno sa to všetko nejako na Teba nakopilo a sviatky to podčiarkli. Určite sa zámerne vyhýbaj teraz sledovaniu všetkého čo Ti spôsobuje akúkoľvek úzkosť, smútok, čokoľvek. A hľadaj niekoho kto by Ti odborne pomohol. U Teba tá empatia je "príliš" a škodí Ti. A to sama určite nezvládneš, pretože Ťa to ovláda.

@kukulienka1981 Ja som sice lekar, ale nie psychiater, takze ohladne psychiatrickych liekov ti konkretne neviem poradit. Kazdopadne pri niektorych liekoch sa dojcit da, pri niektorych nie. Prave preto potrebujes ist k odbornikovi a riesit aj toto. Mozno skusia dat spociatku nejake lieky, pri ktorych sa dojcit da, ale mozno lekar zhodnoti, ze tvoj stav je vaznejsi a potrebujes lieky silnejsie, neviem. Ale takto sa trapit tiez nie je riesenie, to vidis sama. A inak, je velmi dobre, ze to vidis, si k svojim tazkostiam tzv. "kriticka", to je dolezity predpoklad uspesnej ambulantnej liecby. 🙂

Riesila som niečo podobne po smrti mojej mamy...napiste mi ss. Zajtra vám napisem

@kukulienka1981 za mna vytesni vsetko to take negativne z hlavy a orientuj sa na pritomnost, ked uvazujes o takych hlupostiach asi mas este vela casu...ja ti poviem priklad pred rokom ako 24r mlada baba po skole som si pripadala na umretie..dovod blbec ex v rovnakom veku mi povedal, ze chce sa zenit v 30 atd a narazit si dajaku mladuchu a ja uz som pre neho v jeho rovnakom veku stara..ako jasne depkarina po vs tazky rozbeh...ale to sa clovek len sam depkari a stresuje..mas deti rodinu a vsetko tes sa z nich a ba toto nemysli...teraz si vravim..no budem sa s tym ondit...😀

@kukulienka1981 velmi dobre viem čo prežívas. Mojej mame pred 4 rokmi zistili rakovinu a vtedy som začala mat veľký strach o svojich blízkych, hlavne rodičov a veľký strach zo smrti. Mavala som presne také isté stavy ako opisujes - veľa som plakala, nemohla som v noci spat, cítila som veľku uzkost. Časom to trochu prešlo, ale mávam dni, kedy to na mna znovu príde a ja len placem a placem. Mne ten plač vždy pomôže a keď je už veľmi zle tak si dám prírodný liek na upokojenie Persen. Myslím si, ze obidve sme veľmi naviazané na svojich rodičov a tak ako ja pri chorobe mojej mamy tak ty po smrti tvojej babky sme si viac uvedomili pominutelnost života. Mne ešte pomohlo častejšie chodit do kostola a modliť sa, vždy som bola veriaca, ale do kostola som chodila málo. Teraz tam nachádzam pokoj a silu. Drz sa.

@juhseverzapad prvy krat sme sa bavili na tu temu so synom, on sa rad nad vsetkym zamysla, par dni mal mnoho otazok, rozmyslal, a jeden krat po zamysleni sa spytal ked uz vedel ze raz kazdy zomriet musi, ze "mami a mozes mi zamavat ked budes letiet do neba"? tak vazne sa spytal a v ociach som videla ze si to predstavuje a to ho nejako ukludnilo. ☹

ci uz je nejaky zivot po smrti alebo nie, pozostalym to moze byt jedno. (som veriaca, ale ten posmrtny zivot beriem tak ako rozpravku) V tom momente oni su zivi, su na zemi a vedia na 100% ze na zemi sa uz so zomrelym nestretnu. Mrtvy clovek je mrtvy, nic ho neboli, nic neciti, nikde nechce byt, po nicom netuzi samozerme za ziva by si prial aby jeho pribuzny zili cim najdlhsie, nesmutili uzivali si zivot co najviac a hlavne aby boli stastni, lebo kazdy smutni den je premarneny den na zemi. Samozrejme bude chybat, ale ty si musis budovat na zemi viac vztahov koli ktorym zijes ktore ti davaju zmysel zivota. A teraz prakticky si vezmi ze naco vopred rozoberat co bude ked ti rodicia alebo niekto umrie ked umriet mozes ty skor ako oni. Je to viac menej rovnaka sanca, mladi uz chytaju rozne choroby, stavaju sa nehody, hocico vela krat rodicia pochovaju svoje deti.