Strach o mamu
Ahojte,
idem si možno po radu toho, kto podobne prežil alebo len tak sa vyrozprávať...
Pred 5 mesiacmi nám náhle zomrel otec, mama ma 71 rokov, zostala žiť v dome sama, ale problém je, že si nevie zvyknut na samotu v dome, cez deň je v pohode, stále niečo robí,ale bojí sa v noci spávať sama, bud spi u nás (bývame v rovnakej dedine) alebo príde niektorý vnuk spat k nej, ale to až večer a ona dovtedy nezaspí.
Nemali s otcom nejaký ideálny vzťah, dosť pil, ale bol tam a ona nebola v noci sama.
Odkedy otec ochorel - teraz v januári, schudla cez 10 kg, mavala bolesti žalúdka, teraz zase máva kŕče v bruchu, bola aj u lekára, má zvýšený tlak a mala slabší krvný obraz, inak energiu má, stale nieco robí, ale ja mam o ňu strach. Neviem ci to je ešte všetko pozostatok preziteho stresu a potrebuje to ešte viac času alebo je to niečo iné. Brat to nijako nerieši, travi s nou minimum casu. Ona je dosť úzkostlivý typ, možno dôsledok života s otcom, veľa sa hádali, keď pil.
Neviem ako jej pomôcť, robím co môžem, som s nou denne, pomáham jej, rozprávam sa s ňou, len problém je, že ona si myslí, že tým, že u nás spáva nám je na obtiaž a sama spat nebude kvôli strachu, bije sa to v nej a je nešťastná sama zo seba. Len ako to vyriešiť?
Psychológ alebo psychiater. Nie je to hanba, aj moja mama chodí k psychiatrovi (smrť môjho brata a jeho syna ju položili, hoci to bolo pred veľa rokmi). Ale chodí tam pravidelne, vyrozpráva sa, samozrejme berie lieky, bez toho to zvládať nevedela.
@maca02 cas to vyriesi ale v tomto veku by som kludne dala babke lieky na ukludnenie. Cize skočte za psychiatrom a poraďte sa, ci Ano ci nie.
Myslim si, ze nech spravis cokolvek, nikdy to nebude ako predtym....mozno ju oblbnu psychofarmaka, ale realita sa nezmeni. Taketo straty, ked ludia preziju spolu 40+ rokov, su proste velmi bolestive, zasadne...velmi tazka etapa zivota. Treba ju len prezit. Niekto prezije, niekto nie...
Ako vdova ti poviem, toto, ako sa mama sprava je uplne normalne.
Najtazsia a najosamelejsia cesta je cesta so smutkom.
Mama si musi prejst, zazit, odzit a odplakat neboheho manzela. Je jedno, ze sa spolu hadali a nemali idealny vztah. V konecnom dosledku tam tvoj otec bol, mama nebola sama, mala tam tu spolocnost, ta osobnost v tom dome bola s nou. Otec nemusel ani pusu otvorit, ale bol tam.
Budte tam pre mamu, urobte si zoznam, kto tam kedy bude spat a pomaly z toho zoznamu potom odchadzajte.
Maminka bude uz iny clovek, nebude taka, ako bola pred tym, uvedomila si vlastnu smrtelnost a pravdepodobne aj cenu zivota.
Ak bol otec alkoholik, dost mozne je ze tvoja mama je spoluzavisla. Preitaj si niekde clanok o tom, co je to spoluzavislost. Zrazu nevie zostat sama, aj ked by vlastne mohla byt tak trochu rada, ze velky problem - alkoholizmus otca, zmizol z jej zivota. Pozor, nehovorim o tom, ze by jej malo byt jedno alebo by sa mala radovat z toho, ze odisiel otec. Nie, prisne to oddelujem - alkoholizmus je choroba, clovek ju neovlada, ak ju nellieci. Lenze v spoluzavislych vztahoch to tak byva, ze to puto je traumaticke, je tam aj vsetko to tazke aj zle, ale aj vsetka ta marna snaha tvojej mamy to za tie roky zlepsit. Teraz ak sa obzrie za svojim zivotom, moze prezivat smutok nielen nad stratou otca, ale aj nad tym, aky zivot vedla otca zila, kvoli tomu, ze bol akoholik, o co vsetko prisla, ona potrebuje odsmutit a pustit aj toto vsetko, okrem smrti otca...
Ak by sa dala nahovorit, skuste ju k nejakemu psychologovi vziat. Psycholog by ju mohol previest smutkom, niektori ludia sa zaseknu a nedokazu smutit. Alebo by jej tiez mohlo pomoc akekolvek tvorenie - od malovania po tanec, napriklad ak strikovala, hackovala, nakupit jej pekne vlny, nech zas tvori, alebo nech zacne vypekat torty, ak je v tom dobra, predavat ich... pomozte jej najst zaujemcov... pomozte jej najst nejaku tvorivu cinnost, ktora by ju naplnala stastim. A tiez jej pomoze akykolvek pohyb, nie ze v zahrade sa motkat, akor dlhe prechadzky alebo bicykel... potrebuje sa aj unavit, aj vyslovene ten smutok vychodit.
Ak ma slabsi krvny obraz v zmysle anemia - treba riesit bolesti brucha s gastro/lekarom. To ostatne je normalne, potrebuje cas...
To je normálne. Potrebuje čas. Netreba to dramatizovať. Každá staršia žena je taká, keď im zomrie muž . Aj moje babky boli také.
Ďakujem pekne všetkým za odpovede.
Prosim Ta, zviera len v tom pripade, ak sa dokazete potom postarat o neho vy, ak by sa uz ona starat nemohla, zviera nie je na 1-2roky. To len, ze niekto to tu spomenul.
Maminu angazujte do akrivit, ako sa da. Moja zije roky sama, neboji sa sidce v dome, ale tiez ma stale pocit, ze mam zavadzia, ked pride. Ja to ignorujem, lebo ona je taka povaha, vysvetlenia nepomahali a uz sa to nezmeni, ale volam ju stale a vzdy nieco vymyslim, ze tvlastne treba, aby chodila. Ved aj zeleninu treba cistit, burinku vytrhat, Viera zavarovat.... aj ked netreba, zvladame aj sami
@maca02 ak má rada zvieratá a má k nim vzťah, napadol mi pes. Mohol by jej byť príjemným spoločníkom, terapeutom a ochrancom. Samozrejme ak nemá vzťah ku zvieratám tak rozhodne nie.