Strácam kamarátku
Asi sa chcem len vypisat, možno prečítať či to tiež niekto zažil, cítim sa zle. Som introvert, zrejme aj s nejakými drobnymi psychickými problémami. Mám rodinu, dobrého manžela, deti, prácu. Od detstva som mala aj nejaké priateľske vzťahy, vždy bola nejaká blízka kamarátka, čo ma ale vždy mrzelo bolo, že žiadna nevydržala. Proste po pár rokoch sme sa prestali tak intenzívne kamarátiť. So žiadnou sme sa nepohadali ani nič podobné, len proste sa náš vzťah zmenil a ochladol. Zažila som to teda už mnoho krát. Keď som bola dospela našla som si jednu blízku kamarátku ktorá bola na dlhé roky naozaj blízka, poznali sme si aj rodiny a tak. Po rokoch sa somnou prestala baviť, jednoducho stále menej sme sa ozývali, až to prestalo úplne a mňa to dodnes mrzí, hoci to sú už 3r. Dodnes neviem prečo vlastne to tak skončilo, len si myslím že za tým bol jej muž, ktorý sa časom dosť zmenil a bol voči nám stále viac odtazity, hoci neviem pricinu a ona sa prirodzene pridala k nemu.
Prišla však iná žena pri ktorej som cítila také ozajstne priateľstvo aj záujem o mňa. Poznáme sa opäť dlhé roky, naše deti sú kamaráti, naši muži si rozumejú. Trávime spolu voľný čas a vieme o sebe mnoho navzajom. Som človek čo zásadne nesudi, nekecam do výchovy, skôr počúvam ako poucujem. Mám samozrejme aj názory ktoré sa nie vždy zhodujú s kamaratkinymi, vždy som mala pocit, že sa vieme akceptovať aj keď spolu nesúhlasíme. V poslednom čase mám ale dojem že sa odsudzenie deje opäť. Kamarátka sa prestáva ozývať, ak sa stretneme tak je proste iná. Keď sa spýtam tak je vraj všetko v poriadku. Ja veľa priateľov nemám, ona je extrovert a priateľmi je obklopená. Ja si uvedomujem, že zrejme je to že si neviem udržať kamarátstvo mnou. Možno som vagna, alebo nudná. Možno ma človek po čase ma už dosť, hoci nemám pocit že som vtirka čo sa stále pripomína, mám aj iné záujmy a pracu samozrejme. V každom prípade neviem povedať presnu príčinu, ale hrozne, hrozne ma to mrzí. Veľmi ma frustruje že neviem čo robím zle a nikto mi to ani nepovie. S mojím mužom som už viac ako 20rokov, ten somnou drží stále, takže nemôžem byť až taká strašná. Ale prečo sa mi musia vždy pokaziť kamarátske vzťahy, neviem či to znova zvládnem. Hlavne za tie roky máme strašne veľa spoločných zážitkov, plánov. Možno sa vám to bude zdať malicherné čo ma trápi, ale chcem sa nejako zmeniť aby som už toto zažívať nemusela, ale neviem ako. Cítim sa hrozne, najradšej by som niekam ušla. Zažili ste niečo podobné?
@melanta neviem co konkrétne ti napovedalo, že som negativisticka, lebo to tak práveže vôbec nie je. Negativistky boli obe kamarátky, často sa mi práveže sťažovali a ja som vždy vypočula a snažila sa nesudit, brala som to tak že som kamarátka a tak sa chcú posťažovať. Nemôžem o sebe ani tvrdiť že som optimista, ale negatívna určite nie som. Ako pisem v uvode, záujmy mám aj iné ako je kamarátka, to však nevylučuje to, že ma mrzí odsudzenie.
Usudzujem z toho, ako si napísala príspevok a čo z neho ide. Na mňa z neho ide veľa negatívneho. Veľa nariekania, ako sa každá kamarátka odcudzí, ako sa ich aj pýtaš prečo a tvrdia že nič. Ako nevieš čo robiť inak. Možno ty máš pocit, že si v pohode, ale z toho, čo si napísala, ide mega veľa negatívneho. A ja ti to nepíšem ako výtku predsa. Píšem to ako radu. Skús sa nad tým zamyslieť. A skús to brať ako aj normálnu súčasť života, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.
Napis mi prosim Ta sukromnu spravu
@melanta ahoj.mozno mas pravdu v tom ze vela negativneho nema rad.Ale predsa ludia mavaju lepsie a horsie obdobia.A co su to za kamaratky ktpre su len vtedy ked je vsetko dobre?Viem o com.pisem presla som si stym.Mala som dlhsie zle obdobie a nevedela som to ovplyvnit nakolko mi to sposobil niekto iny.A ,,kamaratka,,sa mi prestala zo dna na den ozyvat.Neodpisala na spravy.Dodnes neviem dovod.A ked niekto kto hovori o sebe ze je tvoja kamaratka ale zmyzne z tvojho zivota ked ju nakviac potrebujes len zato ze z teba ide vela negativneho tak to kamaratka ani nebola.A to je smutne ze kym je vsetko v poriadku tak lazdy je pri tebe ale ked niekto ma zle obdobie a opovazi sa stazovat zrazu nikto nikde.
Mala som kamošky dve 13 rokov , všetko sme o sebe vedeli , jedna odišla so zahraničia skôr než ja a keď sa vrátila bola s hore nosom , že ona sa so mnou nestretne, že na čo, aj tak nemám nič nove . Potom sa dopocula kadiake vedi ze som bola na dovolenke , kupila si auto , sla na vysku do zahranicia , atď. A zdrazu sa uz chcela stretnut , dokonca chcela prist ku mne domov a to je 1000 km daleko .Druhá sa so mnou prestala baviť lebo mala frajera pri peniazoch , výlety a drahé autá, a keď som ja študovala a nemala ani cent bolo jej veľa ísť so mnou na cigu. Minuly rok sa s ňou rozišiel a teraz mi stále píše . Nedavno sa dala dokopy s feťákom a už som jej dobrá aj ja . A to sme všetky 3 prežili super pubertu a kopu zážitkov. ... Toľko k vzťahom 🙂 neberte do tragicky , mate muža 20 rokov , čo vás vypočuje, podrží, pobaví ...kaslite a ne ;)
kasli na to ked ti radia ze si negativna 😀 ja naopak vobec nemam pocit z tvojho prispevku ze si negativna, popisujes fakty, ziadnu negativitu ja v tom nevidim... zameraj sa viac na seba, uzivaj si zivot, bud mila na ludi a hlavne nic necakaj od toho 🙂 priatelstva sa buduju roky a niektore vydrzia menej, niektore viac 😉 zenske priatelstva su vacsinou povrchne alebo take ze, nieco za nieco, ty mne, ja tebe... v preklade, ja ti predavam kozmetiku z katalogu a viem poradit a ty dobre pecies, vymiename si recepty atd atd proste zistne vztahy zalozene na bartri a nejakych par sympatii k tomu... proste chodievaj aj sama von, bav sa s ludmi, aj ked sama, casom zasa niekoho spoznas a mozno sa vytvori dlhodobejsie puto. Ber to trochu s nadhladom, na zivot mas muza, rodinu a na volny cas si najdi aktivity, co ta bavia alebo budu bavit, bud nezavisla a ked druha osoba vyciti tvoju nezavislost, budes si pritahovat ludi viac k sebe.
Niekedy ma clovek aj menej casu, je viac zaneprazdneny a ak to nebude tym, tak si este urcite najdes dobru kamosku.
Ahoj taktiež som sa pýtam prečo som stratila svoje kamarátky ,určite niekde som bola na víne aj ja v niečo ale nie vo veľa prípadoch ....a keď som stratila naozaj dobre priateľky bolelo to viem ako ti je....teraz som sama už pár rokov bez priateľov a chyba to pretože priateľstvo je pre život potrebné ....niesom ani zlý človek ani negatívny .
Ťažko ti poradíme co je vo veci keď ta nepoznáme. Blbé je ze ti to nedokážu povedať ani tie kamošky tak môžeme len hádať...
"zrejme aj s nejakými drobnymi psychickými problémami."... Tiež poznám pár ľudí s psych. problémami, dokonca ochoreniami a co je mega dolezite je ci s tým pracujú alebo nie. Mam kamošku s celkom vážnymi diagnózami ale ona to vie skvelo od komunikovať "nám takúto xxxx diagnózu a preto mám občas také správanie aké mam." je to super baba, aj keď ma niekedy horšie obdobia všetci jej kamaráti jej to vedia odpustiť.
Na druhu stranu poznám ďalšiu žienku s ktorou sa vydržať nedá, vôbec so sebou nepracuje, ešte to aj zlahčuje však ona je len taka povaha , odmieta psychológa (lebo hanba) a potom je nešťastná ze ju opúšťajú jej priatelia. Lenže takýto ľudia vedia byť veľmi náročný a unavny
"mame ine názory" toto môže byť tiež problém, sama mam témy pri ktorých nerobím kompromisy, napríklad rasizmus, homofobia, obdiv k diktátorskym režimom, voliči Kotlebu, zanieteni konspiratori, tunelove videnie... Proste s takymi ľuďmi si nemám čo povedať a veru poznám zopár ex kamarátov co sa takto radikalizovalo
Ešte ma napadá posledná možnosť, píšeš ze si introvert a máš vždy len jednu kamarátku. To môže byť celkom problém pre niekoho, priateľstvo je fajn ale nemozes byt príliš intenzívna a druhu osobu moc "dusiť". Vieš keď máš aspoň dve - tri kamošky tak trochu rozložís tu pozornosť, raz si s jednou, raz s druhou, potom si píšeš s treťou... Proste taka väčšia pohoda, neupinat sa príliš na jednu jedinu osobu... Aj pre teba to bude lepšie .
Skus skontaktovať aj predošlé kamošky, či by nešli na kávu napr.
1. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia do nášho života prichádzajú a potom z neho aj odchádzajú. Trvalou súčasťou našich životov je len pár ľudí. Takže toto čo sa ti deje, nemusí mať vôbec žiadnu inú príčinu ako túto - život.
2. Skús začať myslieť pozitívne. Ide z tvojich slov veľa negativizmu. Ja chápem, čo cítiš a čo chceš povedať. Ale málokto má rád ľudí, z ktorých cítiť, že sú negatívni, z ktorých cítiť, že sa na niekoho upínajú, že veľmi veľmi chcú niekoho. Máš muža, deti, prácu, nájdi si ešte nejaké aktivity sama pre seba, či už nejaké nové ručné práce, jazykovú školu, tanečnú školu, aerobik, čokoľvek, čomu sa budeš ty venovať, bude to iba tvoje a prinesie ti to pozitívne nastavenie. Keď bude z teba sršať pozitivita a spokojnosť, skôr nájdeš ďalšie spriaznené duše do života. A samozrejme, na uvedených aktivitách môžeš objaviť ľudí, ktorí budú mať rovnaké hobby ako ty.