Ste spokojné tam, kde bývate?

niekedy tiež nad tým premýšľam....

Ak sa máš kam vrátiť , tak prečo nie 🙂 lenže svoj Job vymeniť za manuálnu prácu , to sa ľahšie povie ako koná, avšak neskúsiš- nevieš 🙂 sto ľudí sto chutí , ja som si zase užila veľkomesta (Londýn , Manchester,...) A už nikdy viac 😂 som radšej v blízkosti rodiny , príroda a podobne , mesto už nikdy viac 🙂

Podla mna,treba ist za svojimi snami. Kedy ak nie teraz, clovek ma len jeden zivot a treba si ho uzit ako sa len da. Treba nabrat odvahu, zbalit sa a ist tam kam ta to taha. Ja tiez snivam, ze raz budem zit v inej krajine, musim este pockat,kym syn skonci aspon zakladnu skolu a urcite pojdeme.

Aj ked to povodne nebol moj plan, nejak takto som dopadol. A som spokojny. Centrum "maleho" mesta (cca 0,5 mil) vedla velkeho mesta (3mil). Vela pracovnych moznosti a kulturneho vyzitia. Len uz stale ostanem cudzinec. Nastastie deti uz nie.

@elam1234 skor to možno beriem ako istú psychohygienu oproti tomu, čo robím teraz🙂 že by mi teda nevadilo robiť niečo automatické, kde človek nerozmýšľa, aspoň nejaký čas.

@arvajova1
wau, tak vidím, že nie som sama. niekedy si prídem ako by som mala vrtuľu v zadku, ale stále to tam kdesi vnútri je už roky. aj som pracovala v zahraničí na nejaký čas, ale to bola časť roka vždy, nikdy nie dlho v horizonte niekoľkých rokov. nechcem byť naivka, že tráva je zelenšia u susedov, ale proste "čosi" ma tiahne a nedá pokoja

Som spokojná, vždy som chcela bývať vo veľkom meste, cim väčšie, tým lepšie. Ten tvoj popis je strašne vagny. Historické mestečko pri veľkom meste nie je ťažko nájsť. Ale krajina, práca, jazyk? To sú veci, ktoré si musíš zvážiť. Výhľad z okna na historické mestečko je síce pekný, ale neuzivi ta.

Chápem ťa ako to cítiš, myslíš...ja som napr. vždy mala pocit, že tam, kde som sa narodila nepatrím... (pre taký zvláštny, zakorenený pesimizmus mojej mamy a skoro všetkých naokolo) nikdy by som nemala sebavedomie zbaliť sa a odísť, ale život to zariadil sám 🤗a aj teraz keď už chodíme k našim domov, že "na návštevu" mám také zmiešané pocity, až úzkosti...a vždy si pomyslím, že tu by som šťastná nevedela byť...predtým sme bývali niekoľko rokov v Alpách, tento rok sme sa sťahovali do nížiny...a veru rozmýšľame, že by sme chceli skúsiť prímorský život🤗

aj ja mam pri byvani vzdy nejake kompromisy, byvame vo velkom meste, ale mame doma vsetko male na moj vkus, vyrastla som v mensom meste, kde nebolo tak draho a zahrady boli velke aj vela miesta pre deti. no ale do mensieho mesta nechcem ist , tak prijimam tento kompromis. kde budem zit neskor, neviem..

@vroni to je jasné. ja som aj dost racionálny človek, takže samej mi to zneje naivne. ale tak to proste je🙂 preto s tým celé roky "bojujem", lebo všetky racionálne argumenty padajú..tak dúfam, že sa tu nájde niekto, kto má podobnú skúsenosť a dopadlo to k jeho spokojnosti

Nenávidím to tu. Bývam na dedine, v dome, ktorý si postavil môj manžel so svojou bývalou, ale v podstate v ňom nikdy spolu nebývali. Nič tu nie je - len kostol, cintorín, 3 krčmy, 2 malé obchody. Mne chýba chodiť na kávu a po obchodoch. Mesto nemáme ďaleko, 7km,ale keď už sa mám kdesi trepať autom, tak to je oničom 🙄

@fion22 presne, presne.mám to podobne.🙏

@vroni s tým uživením, hm. toto mi tu až tak nechýba a predsa mi to nestačí k spokojnosti.

@vroni resp. rodičia mi hovorili, že aj naši predkovia mali túlavé topánky, že neboli ani náhodou také tie usadené typy. a to si vezmi, že sa bavíme možno aj 100 rokov dozadu.možno je to genetika😂

Tak som to nemyslela, že je to naivne ci dokonca nemožné. Len ze by si tu tvoju svoju predstavu mala konkretizovať, že kam vlastne. Sama pre seba. Kde máš aspoň základy jazyka, znesies miestnu mentalitu, je prijateľný životný štýl a tak... Kde môžeš a chceš aj žiť, nielen pozerať z okna...

Ak po tom velmi tuzis, a dokonca ta aj manzel podpori, tak urcite to aspon vyskusajte.
Poznam kopec ludi, ktori migrovali -dokonca aj vo vyssom veku. Moja sirsia rodina zije od Australie po severnu Ameriku.
Cim skor sa do toho pustis, tym lepsie. Neskor by si si mozni vycitala, ze si to aspon neskusila.
Uprimne- najvacsi “zadubenci”, ktorych som kedy stretla, boli prave z kategorie ludi, co nikdy nevystrcili päty z domu a neokusili svet.
Ved co- vzdy sa mozes vratit a budes aspon o nieco skusenejsia.
Ja som tiez odisla do cudziny a bolo to jedno z najlepsich rozhodnuti v zivote.
Byvam a pracujem na vidieku, ale mam blizko do velkomesta. Takze kulturu, nakupy, letiska a pod. mam v dosahu.
Mozno jedna vec, na ktoru si treba dat pozor: jazykova vyvbavenost… Mam vo svojom okoli kopec takych, co sa pristahovali a nie su schopni ani len jednoduche ukony na urade vybavit alebo sa dohovorit u lekara.. Nehovoriac o tom, ze taki ludia si nenajdu poriadnu pracu.

Drzim palce 👍🏼

Sny niesu naivne a vnutorna spokojnost je mimoriadne dolezite s dlhodobeho hladiska! Cize, chod do toho, nie zbrklo, ale planom a strukturou. Vies jazyk krajiny, kt by bola vasim cielom? Ak nie mozno je skvely cas prihlasit sa na jazykoby kurz od januara, mozes si zacat robit «prieskum pre/ a proti o zivote v tej krajine». Ak budes mat cielovu krajinu, mesto, mozte stravit letnu dovolenku napr tam, prenajat si bnb apartman na 2-3 tyzdne a zistite, ci by ste si tam vedeli predstavit zit. Drzim palce!

ak mas pocit, ze je cas na zmenu, tak ju urob lebo si to neskor mozes vycitat...my sme sa stahovali s rodinkou cez pol Europy dva krat a nelutujeme ani jedno to stahovanie. Cize, ak mas pocit, ze je cas sa prestahovat, tak to urob. Naplanuj si, kde by si chcela byvat, ake su tam moznosti pre teba a muza, pracovne a aj volny cas, ake moznosti su pre deti a pod., pripadne sa este douc jazyk, ak ho uz nevies a netreba sa bat

My sme žili, skúsili. Barcelona bola 70km a Girona cca 40. Žili sme v Španielsku 10 rokov, narodili sa nám tam 2 deti. A predsa to nebol domov. Rodina chýbala a tak sme sa vrátili. Tu sme doma. Chyba mi aj španielsko, po čase, ale tak max pozrieť raz za čas.

Je este mozne ze si od prirody nespokojny clovek 🙂. V kazdom pripade, ak muz suhlasi a mate dost financii a casu na presun, vybavovacky okolo toho, hladanie novej prace, preco nie? Ja som spokojna tam kde som aj preto ze som uz zila vselikde 🙂

@dankanka ano, som taka nespokojná povaha🙂

@barb0renka jj, minimalne 1 cudzi jazyk vieme velmi dobre.🙂

vdaka, dievcata, niektore ste ma velmi dobre pochopili a pozerám, že ste aj reálne prežili niečo podobné. dakujem za povzbudenie, myslím, že na 2023 mám víziu jasnejšiu🙂

My žijeme tretí rok v BŠ...a sme tu spokojní.

Je to tu malé a krásne historické mestečko obklopené prírodou. Idealne pre život s deťmi.
30 km do ZV, 50 do BB...pre mňa sú to dostatočne veľké mestá.
Samozrejme, že mi tu isté veci chýbajú...ale ja by som už asi nevedela žiť vo veľkom meste.
My sme sem prišli z vidieka, takže pre nás to má výhody mesta, i keď maličkého ale mesto to je.
Viem si ale predstaviť, že pre ľudí napr. z BA to tu má proste obmedzené možnosti.

Ja som spokojná s polohou, do 20 minút autom viem byť v 5-tich mestách, z toho 1 krajské. Do 6 minút autom mám poruke všetky obchody (Lidl, Tesco, Billa, Pepco, DM, Teta a tak) Veľa prírody, pekné kopce, ale stále je k nám rovina, takže aj v zime je sem dobrý prístup autom. Nespokojná so zástavbou, mám vo veľmi tesnej blízkosti susedov a najbližších takých, čo sú neprispôsobiví a sú s nimi problémy. A rovnako nespokojná s pracovnými príležitosťami v okolí, kancelársku prácu tu človek bez známosti, ktoré nemám nezoženie, len výroba, obchody, čašníci.

Zaujímava téma. Mne sa po 16 rokoch v BA nejako zacnelo po menšom meste, som zvedavá, ako to pôjde ďalej. Doteraz som bola v BA spokojná, ale ako prišli deti, čosi sa zmenilo.

Citim to ako ty, akurat na rozdiel od Teba nemam manzela, ktory by so mnou isiel. Vychovavam syna sama. Keby som mala partnera s kym by sa dalo, uz tu nie som.

@martija kde ste byvali? My sme cca 70km od Barcelony a 40 od Girony.